A legendu zvanú Merkur sa hotoval kúpiť a vzápätí pochovať zahraničný konkurent. Ako zázrakom a ako jedna z mála legendárnych československých hračiek stavebnica napokon prežila. Prečo? Predovšetkým preto, že je to hračka, s ktorou sa mohli ako deti hrávať aj dnešní storoční. Vyrastala na nej jedna generácia za druhou. Je stará takmer ako Československo – vznikla v roku 1920. Na trh ju uviedol Jaroslav Vancl pod názvom Inventor. Jednotlivé dielce kovovej stavebnice najskôr spolu držali vďaka háčikom. O päť rokov sa už spájali skrutkami a maticami a stavebnica dostala dnešný názov.
Hoci na podobnom princípe fungovali aj rôzne zahraničné skladačky, Merkur sa na domácom trhu dlhé roky tešil veľkej popularite. Nezničila ho ani druhá svetová vojna, ba ani komunistický prevrat. Koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov však stavebnicu takmer položila zahraničná konkurencia i nezáujem spotrebiteľov. Zdalo sa, že upadne do zabudnutia a skončí ako ďalší exponát múzea hračiek.
Keď pricestujeme do obce Police nad Metují, skutočne sa na Merkur pozeráme ako na exponát v múzeu. Stavebnica tu však nemá svoj pomník, ale nové múzeum oslavujúce jej znovuzrodenie. O to sa najviac pričinil Jaromír Kríž. Práve on v 90. rokoch stavebnicu zachránil, keď obnovil zdevastovanú výrobu. „Viete, akým problémom bolo presvedčiť niektoré hračkárstva, aby ju vzali späť?“ rozhovorí sa.
Možno stačilo, aby majiteľov hračkárstiev priviedol do relatívne nového múzea zasväteného stavebnici, napadlo nám pri pohľade na Oceľové mesto. Niekoľko rokov ho staval nadšenec stavebnice Jiří Mládek – z čoho iného, ako z Merkuru. Stavba, ktorá zaberá celú miestnosť veľkosti učebne, je inšpirovaná príbehmi Jula Verna a len skrutky v nej použité majú váhu dvoch dospelých chlapov!
Mládeka Merkur fascinoval už ako malého chlapca. A hoci Vianoce čo Vianoce rozbaľoval darčeky v nádeji, že sa tam objaví vytúžená stavebnica, rodičia mu tento sen nikdy nesplnili. S Merkurom sa musel chodiť hrávať ku kamarátovi a pred odchodom vždy všetko, čo zložil, aj rozobrať. Vtedy si povedal, že raz si kúpi toľko stavebníc, až, až… Až o veľa rokov neskôr vzniklo Oceľové mesto.
Nie je dnešná vášeň pre Merkur len napĺňaním snov otcov? Nekupujú deťom dnešní rodičia stavebnicu vlastne pre seba, podpichneme trochu Kríža. „Určite je v tom aj kus nostalgie, keď si však deti u nás v múzeu sadnú k stolu, kde sa môžu so stavebnicou hrať, je takmer nemožné ich odtiaľ dostať,“ obhajoval sa šéf Merkuru, ktorý získal tento rok viacero ocenení za to, že stavebnicu pretláča aj ako učebnú pomôcku.
Merkur sa medzitým stal fenoménom, ktorý prekračuje hranice. Nie je neobvyklé, keď do mestečka ukrytého v severnom cípe Česka, bližšie k Vroclavi ako k Prahe, zavíta skupina zahraničných turistov len preto, aby si pozrela múzeum, v ktorom okrem Oceľového mesta nájdu aj rôzne ocenené roboty vyrobené zo stavebnice či historické kúsky, medzi nimi aj najznámejší model kolesového rýpadla.
Moderné stavebnice, ktoré slúžia ako učebné pomôcky na základných, stredných aj vysokých školách, sú síce kdesi inde, ako ich 90-roční predchodcovia (napríklad ich možno ovládať na diaľku aj cez pol Zeme smartfónmi). Merkur je však pekným príkladom, že artikle, ktoré pochádzajú ešte zo zlatej éry hračiek, vedia zaujať aj v 21. storočí.