Slovensko posilnilo NATO. Môže urobiť aj viac

, 31.03.2014 14:19
NATO, Jaap de Hoop Scheffer, Colin Powell
Pred desiatimi rokmi privítali v Severoatlantickej aliancii Slovensko a ďalších šesť krajín na slávnostnej ceremónii vtedajší generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer (vľavo) a americký šéf diplomacie Colin Powell. Autor:

Pred desiatimi rokmi, 29. apríla 2004, sa Slovensko stalo členom Severoatlantickej aliancie. Pravda pri tejto príležitosti prináša seriál o NATO.

Bolo to aj v našom záujme. Takto hodnotí vstup Slovenska do NATO pred 10 rokmi bývalý prvý námestník českého ministra zahraničných vecí Jiří Schneider. "Skromne si myslíme, že sme trocha pomohli,“ povedal pre Pravdu o snahách Česka, Maďarska a Poľska vrátiť Slovensko na cestu smerom k Severoatlantickej aliancii.

Príspevok Slovenska

Tri spomenuté krajiny vstúpili do NATO už v roku 1999. Slovensko z tejto vlny vypadlo pre politické problémy vlády Vladimíra Mečiara. Už o päť rokov neskôr sa však stalo členom aliancie spolu s Bulharskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Rumunskom a Slovinskom.

Dnes podľa stránky slovenského ministerstva obrany slúži 289 vojakov v Afganistane v aliančnej misii ISAF a vo veliteľstve NATO v Sarajeve jeden vojak.

"Spôsob, akým sa Slovensko podieľa na vojenských operáciach, zanechal dobrý dojem v NATO,“ hovorí pre Pravdu Iztok Prezelj, bezpečnostný analytik z univerzity v Ľubľane. "Ste spoľahlivý partner.“

"Jednotky v Afganistane. Je to značný príspevok, ku ktorému sa hlásia aj Rumunsko a ďalší regionálni partneri,“ odpovedala zase na otázku pre Pravdu, čo jej napadne, keď sa povie NATO a Slovensko, Oana Popescová, riaditeľka bukureštského Centra pre globálne zameranie.

Pripravenosť podporiť operácie NATO si však vyžiadala aj najvyššie obete. Vlani zahynuli v Afganistane traja slovenskí vojaci. Návrat z misie KFOR sa stal v januári 2006 osudný pre 41 vojakov a jedného civilného zamestnanca ministerstva obrany, ktorí zomreli pri páde lietadla pri maďarskej obci Hejce.

Od vzniku samostatného Slovenska 1. januára 1993 zahynulo v súvislosti s rôznymi zahraničnými misiami 57 Slovákov. Napriek tejto tragickej skutočnosti si Peter Doran z Centra pre analýzy európskej politiky vo Washingtone myslí, že to boli práve nové členské štáty, ktoré pred desiatimi rokmi dodali NATO nevšedné množstvo energie a kreativity.

"Aliancia je na tom lepšie vďaka tomu, čo urobili krajiny ako Slovensko,“ povedal pre Pravdu Doran.

„Vstupom do Severoatlantickej aliancie sa Slovenská republika stala členom elitného spoločenstva, ktoré nám už desať rokov poskytuje najvyššiu garanciu, poistku v prípade vojenského napadnutia našej krajiny. Jednoznačne teda môžeme zhodnotiť, že členstvo v NATO posilnilo našu bezpečnosť. A práve tá vytvára predpoklady pre investície a väčšiu prosperitu celej spoločnosti. V zahraničných operáciách sa doteraz vystriedali tisícky slovenských vojakov a ich práca je zo strany zahraničných partnerov vysoko hodnotená“ uviedol vo vyhlásení k 10. výročiu členstva minister obrany Martin Glváč.

Podľa Dorana však aj Slovensko môže urobiť ešte viac. "Po tom, čo sa stalo na Kryme, je čas, aby si politickí lídri spomenuli na sľub, že výdavky na obranu budú na úrovni dvoch percent HDP. Slovensko to nespĺňa. Malo by sa to zmeniť. Ak sa to podarí, Slovensko môže lepšie pomáhať ďalším členským krajinám, aby dokázali odpovedať na nové bezpečnostné hrozby,“ myslí si analytik.

NATO uvádza, že v roku 2013 boli slovenské výdavky na obranu na úrovni jedného percenta HDP. Zo sedmičky, ktorá vstúpila do aliancie v roku 2004, sú na tom horšie len Lotyšsko (0,9 % HDP) a Litva (0,8 %). Estónsko však na obranu minulo dve percentá HDP. Pravdou však je, že tento záväzok spĺňa len niekoľko krajín NATO.

Malý kúsok v skladačke?

Doran predpokladá, že invázia Ruska na Krym by mohla znamenať určitý nový impulz pre NATO.

"Udalosti na Ukrajine odrážajú, prečo v prvom rade aliancia vôbec vznikla. Aby ochránila svojich členov pred inváziou,“ pripomína expert. "Pre najnovšie členské štáty musí v 21. storočí NATO zostať zlatým štandardom kolektívnej obrany. Nelegálna anexia Krymu Ruskom ukazuje, že možnosti, ktoré ponúka článok päť Washingtonskej zmluvy, by nemali byť len hypotetickým konceptom, ale nevyhnutnou realitou,“ tvrdí Doran.

Hoci kroky Ruska sprevádzajú obavy, obnovené sústredenie sa na to, čo sa deje okolo hraníc aliancie, v istom zmysle môže novým členom z východnej Európy vyhovovať.

"Slovinsko je v NATO malým kúskom vo veľkej skladačke. Tak ako Slovensko,“ vysvetľuje Prezelj. "Problém mojej malej krajiny je porozumieť tomu, prečo sa NATO v niektorých prípadoch púšťa do intervencie. My sme nikdy nemali globálne či postkoloniálne záujmy. Takže malé krajiny, ako sú Česko, Slovensko či pobaltské štáty, vnímajú bezpečnosť v úvodzovkách prízemnejšie ako veľkí členovia. Tí sú citliví na to, čo sa deje po celom svete,“ tvrdí Prezelj.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#NATO #10 rokov Slovenska v NATO
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku