Aj cynický svet potrebuje kostoly

Mnoho vidieckych kostolov býva obkolesených záhradou a stojí pri nich veľký strom. Je to obyčajne romantické, pietne miesto, ktoré človek vníma, aj keby bol neviem aký neznaboh. O to viac, ak je práve Veľká noc.

27.04.2014 06:00
Kostol sv. Alžbety Uhorskej (Modrý), Bratislava Foto:
Kostol sv. Alžbety na Bezručovej ulici v Bratislave volajú ľudia Modrý kostolík.
debata (5)

Okolo kostolov vedú hlavné cesty, ale ľudia si tadiaľ volia aj intímne prechádzky. Kostol sa obyčajne vyníma v krajine a svoje dominantné miesto máva aj v meste. Kostol nie je obyčajná stavba – býva ťažiskom vizuálnych zážitkov a vyhľadávajú ho aj cudzinci. Často je to veľmi stará stavba, okolo ktorej sa rozrastala obec či mesto. Na Veľkú noc majú aj kostoly „svoj deň“. Zvony síce odletia do Ríma, ale kostoly zostávajú, povznášajú ducha, kultivujú výnimočnou architektúrou svoje okolie a rozprávajú o histórii.

zväčšiť Dóm sv. Alžbety na Hlavnej ulici v Košiciach. Foto: SITA, Ivan Fleischer
košice Dóm sv. Alžbety na Hlavnej ulici v Košiciach.

Šťastní sú architekti, ktorí mohli vo svojom živote stavať kostol. Na projekte duchovného chrámu sa dá tvorivo uvoľniť, zároveň však treba myslieť na tradíciu a technické nároky. Mnohí ľudia nemajú radi pojem moderný kostol, ale je to asi len predsudok. Iste, čas je najväčší majster a keď sa o niečom povie, že to má vyše štyristo rokov, tak každý ide do kolien. Ale svoj pôvab a zmysel majú aj nové kostolíky. Už len to, že ešte stále vznikajú vo svete, ktorý je skôr cynický než nábožný.

zväčšiť Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity... Foto: Ján M. Bahna
Evanjelická bohoslovecká fakulta, Ján M. Bahna, Gabriel Drobniak Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave na Bartókovej ulici. Budovu jednej z 13 fakúlt UK projektovali architekti Ján M. Bahna, Gabriel Drobniak a kolektív. Aula slúži aj ako kostol pre verejnosť a študentov.

Vycifrované a dômyselné

Môj obľúbený je Modrý kostolík na Bezručovej ulici v Bratislave. Okolo tohto kostolíka je síce momentálne najmä parkovisko – celý je obkolesený prstencom áut. Kedysi údajne tento kostol stavali na okraji centra, mal stáť v tichšej štvrti mesta. Dnes je secesná sakrálna stavba majákom automobilistov a aj ja som neraz pri parkovaní obdivovala jeho čaro. V skutočnosti sa volá Kostol sv. Alžbety – je zasvätený Alžbete Uhorskej, dcére uhorského kráľa Ondreja II. – a bol postavený v rokoch 1909 – 1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Ödöna Lechnera.

zväčšiť Bratislavský kostol saleziánov - oficiálne... Foto: Ján M. Bahna
Bratislavský kostol saleziánov, kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov, miletičová ulica Bratislavský kostol saleziánov - oficiálne farský kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov - sa nachádza na rušnej Miletičovej ulici blízko trhoviska. Podobne živo je aj v kostole od manželskej dvojice architektov Weberovcov.

Podobne pôsobí aj kostol saleziánov na Miletičovej ulici, blízko trhoviska, ktorý je tiež známym bratislavským chrámovým punktom. Okolo kostola prúdi život, jazdia autobusy, električky, ponáhľajú sa ľudia. Kostol sa v tomto ruchu vyníma, jemu svedčí. Saleziánsky kostol je totiž komplexom budov, kde sa realizujú rôzne činnosti. Architekti tohto kostola, manželia Weberovci, ktorí ho obnovovali, stavbu poňali aj ako modernú živú inštitúciu.

Drevený kostolík v Ladomírovej pri Svidníku je... Foto: SHUTTERSTOCK
kostol, Ladomirová pri Svidníku Drevený kostolík v Ladomírovej pri Svidníku je známy aj tým, že pôvodne bol postavený bez použitia jediného klinca.

A teraz si vezmime kontrast – kostol v Ladomirovej pri Svidníku. Drevený kostolík so zvonicou z roku 1742 je zasvätený archanjelovi Michalovi. A zlatý klinec: pôvodne bol postavený bez jediného klinca! Keď sa človek priblíži k takému to objektu, zostáva mu už len ochkať. Ozaj je to krásne, ozaj je to zázračné! Nie nadarmo sa hovorí, že boh je v každom z nás, lebo toto museli stavať samotní bohovia. Okrem stavebnej dômyselnosti je neuveriteľná najmä krása, ktorú vytvorili. Aký cit ich viedol, že všetko tak vkusne vymysleli, zladili, vycifrovali a „vymakali“? Je to útulné, pomerne malé, a predsa monumentálne. Oblým vežiam sa hovorí nežne makovičky a sú zo šindľa. Ktosi sa maznal s drevom. Takže – aj takéto veci sa dejú v architektúre.

Výnimočné schodisko

Troška iná šálka kávy je kostol vo Vígľaši. Je od dvojice architektov, ktorých sme už spomínali v súvislosti so saleziánskym kostolom. Ada a Marian Weberovci, ktorí žijú vo Švajčiarsku. Ich práce sú považované za najlepšie v oblasti moderných sakrálnych stavieb. Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie vo Vígľaši je po kostole saleziánov na Miletičovej ulici v Bratislave (1997) a Kláštore Milosrdných sestier sv. Vincenta v Bojničkách pri Hlohovci (2000) tretie sakrálne dielo architektov Weberovcov, ktoré robili na Slovensku.

zväčšiť Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie vo... Foto: archív Jána M. Bahnu
kostol, vígľaš Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie vo Vígľaši od architektov Weberovcov.

Sami o ňom povedali: „Pri oslavách 600. výročia obce v roku 1993 sa u veriacich umocnila túžba postaviť kostol, ktorého základný kameň posvätil už 22. apríla 1990 svätý otec Ján Pavol¤II. Nedeľné bohoslužby bývali od roku 1990 v kinosále, alebo veriaci dochádzali do farského kostola vo Zvolenskej Slatine. V lete 1998 sme dostali ponuku navrhnúť vo Vígľaši kostol. Navrhli sme kompaktný objekt kostola s hlavným akcentom na čelnú fasádu s integrovaným veľkým krížom a zvonicou. Široké, z hmoty kostola "vyklopené“ schodisko je architektonický prvok, ktorý sme chceli vyzdvihnúť a architektúru kostola ním obohatiť."

Z tohto vyjadrenia vidno, ako architekti k riešenou pristupujú – chcú nájsť niečo typické len pre tú jedinú stavbu, niečo odlišujúce. Schody sú krásny symbol povznesenie ducha a v architektúre sa s nimi dá vynaliezavo pracovať. Weberovci to potvrdili – schodisko pôsobí monumentálne, povýšilo vstup do kostola, akoby človek kráčal na kopec. Zabudne sa pri tom na obyčajný priestor, na ktorom kostol stojí. Keby do kostola viedli dva-tri schodíky, bolo by to čosi celkom iné.

zväčšiť Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca... Foto: Ján M. Bahna
Ľubomír Peráček, Juraj Molnár, Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, kramáre Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na bratislavských Kramároch bol vysvätený 10.12. 2005. Nachádza sa pri komplexe zdravotníckych zariadení na Klenovej ulici. Navrhli ho Ľubomír Peráček a Juraj Molnár.

Moderné kostoly sú úsporné

Predstavujem vám ešte tri moderné bratislavské kostolíky. Jeden je na Kramároch, druhý na Machnáči a tretí v Karlovej Vsi. Všetky tri sú zaujímavo riešené. Ján Bahna, ktorý je jedným z architektov, ktorí riešili kostol na Machnáči, povedal: „Architektúra kostola je spoveďou jeho tvorcu, ale aj vizitkou cirkvi. Preto je zo strany investora vhodné vyhľadávať pre také významné úlohy, ako je stavba kostolov, dobrých, kreatívnych a aj skúsených architektov v oblasti sakrálnych stavieb.“

zväčšiť Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v... Foto: archív Jána M. Bahnu
Karlova Ves, kostol, Bratislava Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v bratislavskej Karlovej Vsi navrhol švajčiarsky architekt Justus Dahinden. V projekte použil drevo a bielu farbu, aby zdôraznil františkánsku jednoduchosť chrámu. Kostol posvätili v marci 2002.

Zdá sa, že v tomto smere mali investori na Slovensku šťastnú ruku. Vzniklo viacero zaujímavých sakrálnych stavieb. Tie tri, ktoré uvádzame, majú možno spoločného menovateľa v tom, že sú priestorovo úsporné, hutné, vyvolávajú pocit istoty a pevnosti a v tom je ich monumentálnosť. Mesto nemá veľa miesta na sakrálne novostavby, ktoré potrebujú „veľký plac“. Architekti si s tým musia poradiť a tí, ktorí stavali bratislavské nové kostoly, to dokázali (Kostol na Kramároch je od Juraja Molnára a Ľubomíra Peráčka, kostol v Karlovej Vsi od švajčiarskeho architekta Justusa Dahindena a kostol na Machnáči realizovali architekti F. Zbuška, J. M. Bahna, J. Toma a M. Juráni).

Neskororománsky Kostol Ducha Svätého v Žehre z... Foto: SHUTTERSTOCK
kostol, Žehra Neskororománsky Kostol Ducha Svätého v Žehre z 13. storočia bol v roku 1993 zaradený do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

A na záver je tu ešte Žehra, presnejšie Kostol Ducha Svätého v Žehre, ktorý bol v roku 1993 zaradený do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako súčasť zápisu Spišský hrad. Kostol vznikol v rokoch 1245 – 1275 v opevnenom areáli na miernom kopci nad dedinou. Na obzore sa dobre vyníma aj jeho zvláštna cibuľovitá vežička, ktorá stojí akoby na stračej nôžke. V kostole sú vzácne fresky a na objekt sa chodia dívať ľudia z celého sveta. Videli ste ho už?

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #kostoly #pietne miesta