Foto: SHUTTERSTOCK
V londýnskom Hyde Parku je miesto, kde sa od polovice 19. storočia predvádzajú rečníci. Symbol slobody prejavu stojaci na pilieroch, ktoré v priebehu desaťročí pomáhali vybudovať aj také slávne mená ako Winston Churchill, George Orwell či Karol Marx. Potiaľ parafráza turistických príručiek. A realita? V súčasnosti na tomto mieste väčšinou stretnete skupinu turistov, ktorí sa na pár minút započúvajú do slov frustrovaných, sfanatizovaných či zúfalých. Veľké ideály sa premenili na (tragi)komédiu. Niečo podobné sa stalo aj internetovým diskusiám.
Áno, v Hyde Parku aj v diskusiách pod článkami na internete sa vyskytne stále veľa vecných rečníkov a diskutérov, dokonca aj kapacity hodné načúvania či prečítania. Vata a blázni okolo z nich však robia miesto, na ktorom sa ostatní skôr zabávajú, než aby ho považovali za symbol slobody a centrum kritického zmýšľania. Internetové diskusie majú navyše nevýhodu v tom, že svoju slávnu éru (ako rečnícky kútik Hyde Parku v čase svojho vzniku či v zlatých šesťdesiatych) vlastne nikdy nezažili. Preto je oveľa jednoduchšie aj menej kontroverzné ich zrušiť.
Paralel s Hyde Parkom by sme našli ešte viac. V 90. rokoch minulého storočia napríklad vyšla zaujímavá reportáž o úpadku rečníkov v Hyde Parku. Známe miesto čoraz častejšie obsadzovali náboženské skupiny, ktoré sa s protivníkom neváhali pustiť ani do fyzickej potýčky. Keď si kliknete na diskusiu pod ľubovoľným článkom o cirkevných témach, objavíte bitky, ktoré sa neskončili v nemocnici len vďaka tomu, že diskutérov od seba oddeľovali monitory ich počítačov. Diskusie však zďaleka nezabíja len náboženská (či iná) neznášanlivosť.
Britský denník Guardian minulý týždeň písal o „armáde“ proruských diskutérov, ktorí zaplavujú debaty k článkom o dianí na Ukrajine. Ovplyvňovanie verejnej mienky cez diskusie, osobné útoky namiesto vecných argumentov – voči autorovi článku, ale aj iným diskutérom, či jednoducho hlúpe a zbytočné príspevky odrádzajú mnohých ľudí od ich čítania. Niektorí zašli tak ďaleko, že tvrdia, že sledovanie takýchto diskusií ľudí iba ohlupuje.
Vulgárni ovplyvňujú viac
Nepriamo to naznačili vydavatelia amerického časopisu Popular Science (ktorého papierová verzia vznikla ešte v roku 1872), keď vlani na jeseň zakázali vo svojom internetovom vydaní pod článkami diskusie. Keďže ide o časopis popularizujúci vedu, pomohli si pri argumentácii práve vedeckou štúdiou. Opreli sa o výskum Dominique Brossardovej z University of Wisconsin, ktorá na vzorke 1 183 respondentov zistila, že hrubé komentáre pod článkom dokážu zmeniť názor čitateľa na samotný text viac ako vecné argumenty.
„Z výsledkov výskumu nám vychádza, že komentáre ovplyvňujú verejnú mienku; verejná mienka má vplyv na rozhodnutia tých, ktorí určujú, ktorý výskum dostane finančnú podporu. V konečnom dôsledku teda môžu byť komentáre pre vedu zlé. Preto sme sa rozhodli ich vypnúť,“ argumentovala vedúca online sekcie magazínu Suzanne LaBarre. Hoci Popular Science zďaleka nebol prvým médiom, ktoré diskusie vyplo (spravodajský server Českej televízie to spravil v roku 2011 – podľa vzoru BBC), práve argumentácia LaBarre rozpútala diskusiu.
Kým predtým sa rušenie diskusií zdôvodňovalo najmä nedostatkom personálnych kapacít na ich „čistenie“ či moderovanie, teraz sa otvorene spochybnil zmysel ich existencie. Preto odborníci, ktorí veria, že internetový Hyde Park ešte môže dať svetu majstrov slova a argumentov, začali vo veľkom hľadať riešenia. Chcú sa vyhnúť ďalšiemu postupnému zatváraniu diskusií, či ich úplnému zániku (ku ktorému prispievajú aj rozsudky súdov, finančne postihujúce vydavateľov za protizákonný obsah diskusií na ich weboch).
Najčastejším, ale veľmi nákladným spôsobom sú takzvané moderované diskusie, kde v ideálnom prípade administrátor nemaže len protizákonné či vulgárne komentáre, ale aj opakujúce sa argumenty či irelevantné príspevky. Google napríklad skúša do popredia posúvať príspevky ľudí, ktorí majú na vás cez sociálne siete nejakú väzbu, či komentáre autorít, overených diskutérov. České Novinky.cz zaviedli v roku 2009 registráciu cez klasickú poštu, aby ľudia diskutovali pod vlastnou identitou, niektorí na tento účel využívajú kontá z Facebooku.
Pomôže len šibenica?
Práve na tejto sociálnej sieti však pred časom kolovala kópia diskusie na citlivú tému, ku ktorej sa ľudia mohli vyjadrovať len cez svoje profily na Facebooku. Bolo zjavné, že ani neanonymná diskusia nenabrala zázračne kultivovaný ráz. Ľudia boli rovnako vulgárni aj pod vlastným menom a vlastnou fotografiou! K tomu všetkému ešte treba pripočítať fenomén zvaný internetový diskutér. Škoda, že keď český reper Vladimir518 vydal knihu Kmeny o súčasných popkultúrach, nevenoval jednu kapitolu aj im. Aspoň stručne ich rozoberme my: Pod článkami nájdete neraz desiatky, ale aj stovky príspevkov. Na ich úrovni sa podieľajú tisícky prispievateľov. Nie všetci však rovnakým dielom. Jestvuje totiž úzka skupina ľudí, ktorí sú takpovediac profesionálnymi diskutérmi. Denne pridávajú desiatky príspevkov k najrôznorodejším témam. Sledujú, kde diskusia naberá grády a „prilievajú olej“. V dnešnom svete, kde už aj prehnané pitie kávy môže byť označené za psychiatrickú diagnózu, by si táto skupina ľudí zaslúžila vypracovanie seriózneho psychologického profilu.
V každom prípade, táto relatívne úzka skupina ľudí dokáže svojou aktivitou „ovládať“ diskusie aj na väčších spravodajských serveroch, výrazne ovplyvňuje nielen to, čo si ľudia myslia o samotných článkoch, ale neraz aj to, čo si myslia o celom médiu. To je pre niektorých ďalším silným argumentom, prečo postupne diskusie obmedzovať či úplne rušiť. Keby existovalo jednoduché riešenie, kopírovali by ho internetové médiá jedno po druhom, ako zvyknú iné veci, ktoré fungujú. Trendom však je buď aktívne moderovanie, alebo – úplne zrušenie.
Mimochodom, jedna z teórií tvrdí, že rečnícky „kútik“ v Hyde Parku má svoje korene v tradícii bývalej anglickej obce Tyburn. Jestvovala tu totiž obyčaj, že väzeň odsúdený na smrť mohol pod šibenicou povedať slobodne, čo mal na jazyku. Možno aj preto Hyde Park prežíva, kým internetové diskusie kapú. Rečníkovi v trojrozmernom svete ľudia svojimi pohľadmi vytvárajú za chrbtom akúsi pomyselnú šibenicu. To ani človek diskutujúci s pravdivo vyplneným profilom na Facebooku neucíti. Možno si treba počkať na tú virtuálnu realitu a hologramy.
V Pravde pomohla diskusiám SMS registrácia
Súdiac podľa doterajších štatistík, administrátori vymažú pod týmto článkom na webe asi päť percent príspevkov, ktoré budú porušovať zákon alebo budú vulgárne. Pred štyrmi rokmi by to bolo aj viac ako desať percent. Ku skultivovaniu diskusií na Pravda.sk prispelo zavedenie registrácie diskutérov cez mobil formou SMS správy v roku 2010. Počet nevhodných príspevkov klesol okamžite trojnásobne, v dlhšom časovom horizonte o polovicu. Napriek tomu je diskusia pod článkami na Pravda.sk, podobne ako aj na väčšine iných slovenských serverov, viac zábavou, ako fórom názorov.
Pohľad z druhej strany na internetové diskusie ponúkol Marian Niton, vedúci online oddelenia Pravda.sk. O diskusiách pod článkami na webe sa podľa neho už dlho živo diskutuje v redakciách po celom svete a Pravda nie je výnimkou. „Hovoríme o viacerých alternatívach od osobného overovania diskutujúcich, čo je však neskutočne prácne a nákladné, cez verejné profily napríklad cez Facebook, ale rozoberala sa aj alternatíva zrušenia diskusií. Nateraz však zostávame v doterajšom móde, otvorené diskusie máme pri každom jednom článku,“ vysvetľoval aktuálnu situáciu. Kým v minulosti ľudia z médií svorne tvrdili, že zrušenie diskusií by malo jasne negatívny dosah na návštevnosť ich webu, dnes sú ich vyjadrenia opatrnejšie. No rušenie diskusií vo veľkom sa zatiaľ nekoná.
Miera zmazaných príspevkov na Pravda.sk je do päť percent. Podľa Nitona sa najviac nenávistných komentárov objavuje pri témach o cirkvi, homosexualite či o Rómoch. Sú oveľa vulgárnejšie a osobnejšie ako pri politických témach. Čo teda najviac znižuje úroveň diskusií pod článkami? „Z môjho pohľadu sú to osobné invektívy medzi diskutujúcimi. Kým sa ľudia zhovárajú povedzme o Ukrajine a píšu proruské či protiruské príspevky a či sú to ich názory, alebo sú niekým vedení, je to stále aspoň debata s argumentmi,“ mieni Niton.
„Ak sa kedysi ľudia nazdávali, že internetové diskusie prinesú nové pohľady na tému z článku, tak sa to podľa mňa nenaplnilo. Je pravda, že sa v komentároch vyskytuje aj veľa vecných pripomienok a názorov, v záplave iných príspevkov sa ich však málokomu chce hľadať. Dnes teda diskusie skôr dávajú ľuďom priestor, aby si napísali, čo si myslia. A celé je to skôr o zábave,“ uzatvoril Niton. Otázkou do budúcnosti zostáva, či sa médiám bude chcieť venovať toľko pozornosti a prostriedkov na stráženie takejto „zábavky“.