Napriek francúzskym pracovným zákonom, ktoré patria medzi najprísnejšie na svete, sú medzi miestnymi úradníkmi čím ďalej tým častejšie depresie, dlhodobé choroby, profesijné vyhorenia a dokonca aj samovraždy.
Fabienne Godefroyová prepadla po dvoch rokoch sexuálneho a citového obťažovania v zamestnaní v juhofrancúzskom Toulouse vážnej forme anorexie, schudla 30 kilogramov a vyvinula sa u nej paranoja. Neustále prenasledovanie zo strany bezprostrednej nadriadenej a jej vedúceho, oplzlé poznámky na poradách a obscénne anonymné telefonáty ju dohnali do pozície „štvanej zveri“.
„Áno, občas som sa chcela zabiť,“ priznáva. Štyridsaťjedenročná žena pred niekoľkými mesiacmi zo zamestnania na poštovom úrade odišla a teraz je v starostlivosti dvoch psychológov.
Godefroyová však nie je sama. Následky stresu v práci vyšli najvypuklejšie najavo pri vlne samovrážd vo francúzskom telekomunikačnom gigante Orange v rokoch 2008 až 2009. Počas tohto obdobia si 35 zamestnancov vzalo život, niektorí priamo na pracovisku. Mnohí nechali list na rozlúčku, v ktorom zo svojej smrti vinili „teror“ nadriadených a šok, keď ich preradili z jednej pozície na inú, bez ohľadu na ich schopnosti.
Jeden muž skočil z mosta po preradení do zákazníckeho telefónneho centra. Tridsaťdvaročná žena vyskočila z okna kancelárie len niekoľko dní po tom, čo sa jej kolega technik pokúsil spáchať samovraždu bodnými ranami nožom do brucha priamo na porade, kde sa dozvedel, že sa jeho miesto ruší.
Bývalý šéf firmy France Telecom Didier Lombard a spoločnosť samotná boli v júli 2012 obvinení z obťažovania, čo bol prvý takýto prípad vo Francúzsku. Len v tomto roku do marca ďalších desať zamestnancov tejto spoločnosti spáchalo samovraždu.
Plány prepúšťania držia nôž na krku
Podľa Pierra Morvilla, hovorcu skupiny pre sledovanie stresu a núteného presúvania zamestnancov, za situáciu môže rozsiahly plán spoločnosti Orange na prepúšťanie. O prácu tu má prísť 30-tisíc zamestnancov z celkového počtu 100-tisíc, čo je najväčšie znižovanie stavu v akejkoľvek francúzskej firme za posledné dve desaťročia. Práve toto znižovanie nadstavu podľa neho vytvorilo atmosféru zúfalstva.
„S nástupom hypersúťaživosti a trhových obmedzení sa zamestnanci dostali do nevýhodnej pozície,“ dodal. „Uplatňujú sa na nich dosť brutálnym spôsobom americké a japonské manažérske metódy.“
Európska agentúra pre zdravie a bezpečnosť práce uvádza, že tento problém nie je obmedzený len na Francúzsko. Podľa štúdie 31 európskych krajín, ktorú zverejnili v minulom roku, viac ako polovica zamestnancov vníma stres v práci ako bežný fenomén. Najčastejšími príčinami depresií sú pracovná neistota, príliš veľa práce a obťažovanie na pracovisku.
„Fyzické utrpenie, ktoré bývalo kedysi spájané s prácou, sa teraz premenilo na osobnejšiu formu citového utrpenia,“ povedal Denis Maillard z poradenskej skupiny Technologia, ktorá sa špecializuje na analýzu rizika na pracovisku.