Z Tatranca yukonským wranglerom

Už v školskej lavici sníval o tom, že vyrazí do kanadskej divočiny. Mal sľubne rozbehnutú kariéru, keď jeho chlapčenský sen dostal reálne kontúry. Martin "Notbúk" Šóš vymenil lukratívnu prácu IT konzultanta za život pastiera koní v Yukone. Prežil v ňom desať rokov.

30.07.2014 14:00
wrangler, martin šóš, yukon, kanada Foto:
Wrangler Martin Šóš v akcii.
debata (4)

Tatranca Martina Šóša vždy lákala Kanada. Jej divoká, a zároveň dostupná príroda. Ovplyvnili ho prírodopisné filmy aj dobrodružné knihy Karla Maya a Jacka Londona. Ostro rezané hory, hlboké údolia, obrovské ľadovce, hlučné vodopády, priezračné jazerá a divoké, krištáľovo čisté rieky plné lososov, stáda sobov, losov a bizónov, to všetko chcel vidieť na vlastné oči.

Jeho detský sen sa splnil o štrnásť rokov neskôr, keď sa v roku 2001 do Kanady vybrali s kamarátom. Nie na týždeň alebo na dva, ale na koľko, to presne nevedeli. Martin nechal doma priateľku s inými predstavami o živote aj rozbehnutú kariéru. Rodičia neprotestovali, na dobrodružného ducha svojho syna, ktorý precestoval Škandináviu či Nový Zéland, si už zvykli. Dvaja takmer tridsiatnici – informatik a geológ – začínali za veľkou mlákou v Toronte ako štandardní prisťahovalci. Divoká príroda musela chvíľu počkať, prednosť dostalo veľkomesto, ktoré ponúkalo pracovné príležitosti. Vlastne neponúkalo. Kanadská ekonomika stagnovala a o prácu sa uchádzalo veľa prisťahovalcov.

„Ja som sa po čase presunul za prácou informatika do Ottawy, kamarát pokračoval ďalej na Yukon. O niečo neskôr mi zavolal, že je presne na mieste, o ktorom sme snívali. Je tu pekne, príď, povedal, a bolo rozhodnuté,“ spomína Martin na svoj odchod do indiánskej dediny Mayo, v ktorej dnes žije asi štyristo ľudí. Šesťdesiat percent tvorí pôvodné obyvateľstvo – Indiáni z kmeňa Na-Cho Nyak Dun, zvyšok sú prisťahovalci z rôznych kútov sveta, ktorí prišli pracovať do tamojších strieborných baní, alebo sú to potomkovia zlatokopov z čias zlatej horúčky.

zväčšiť Povodie rieky Bonnet Plume. Foto: Archív Martina Šóša
bonnet plume, kóň, zrub, dieľna, yukon, kanada Povodie rieky Bonnet Plume.

Smer: Yukon

Martin nevedel, do čoho ide, v Yukone ho nečakala žiadna práca. Vravel si, že ak to nevyjde, bude to brať ako trojmesačnú dovolenku. „Mám takú dobrú – alebo zlú? – vlastnosť, že keď sa púšťam do nových vecí, prekážky prehliadam. Veci vidím jednoduchšie, ako sú,“ vysvetľuje svoje, pre väčšinu smrteľníkov nepochopiteľné, nadšenie.

Po príchode do dedinky Mayo ho kamarát čakal s inzerátom, v ktorom hľadali záchranárov. Nemal potrebnú kvalifikáciu, ale tá ani v podmienkach prijatia nebola. Pri vstupnom pohovore však pochopil prečo. Bola to práca pre dobrovoľníkov, bez nároku na odmenu.

„Prekvapilo ma to, ale neodradilo. Urobil som si kurz prvej pomoci aj vodičák na sanitku. Bola to užitočná skúsenosť, vďaka ktorej som sa neskôr, už na Slovensku, dostal k štúdiu fyzioterapie.“ Popri záchranárstve pracoval aj pre indiánsku vládu, kde školil jej pracovníkov v počítačových zručnostiach, vyučoval informatiku v škole, viedol internetovú kaviareň. Veľa vecí robil na výmenu – odvírusoval počítač a dostal rybu. A stále čakal na svoju príležitosť. Na ten moment, keď na vlastnej koži okúsi kanadský buš. Keďže mal blízko ku koňom, túžil sa stať wranglerom – pastierom koní. Pýtal sa, rozposlal desiatky mailov, urobil desiatky telefonátov. Bezvýsledne. Vytúžená práca wranglera neprichádzala.

„Stál som tesne pred bránou do divočiny, ale otvoriť sa mi ju nedarilo. Peniaze za prácu sa pomaly míňali, nemal som kde bývať, už som sa balil späť na Slovensko,“ hovorí o svojej neistote.

zväčšiť Lovci si fotia svoje trofeje. Foto: Archív Martina Šóša
yukon, lovci, kanada, rieka, rybári, Lovci si fotia svoje trofeje.

Indiánske sklamanie

Najväčšiu nádej pri plnení svojho detského sna vkladal do Indiánov. No krátky pohľad do ich súčasného života ho prebral z romantickej predstavy.

„Netušil som, že takí existujú. Aj keď som o nich veľa čítal, väčšinou to boli Indiáni z prérií na hranici Kanady a USA. Nevedel som, že žijú napoly eskimáckym spôsobom života aj v hlbokých lesoch na severe.“ A hoci to boli v triezvom stave srdeční ľudia, od statočných hrdinov z mayoviek mali ďaleko. Martina sklamalo, ako málo do svojich životov prenášajú z múdrosti a zručností svojich predkov.

„V priebehu jednej generácie prešli tým, čo sa na iných územiach deje celé storočia. Lovci a zberači skočili rovnými nohami do modernej, konzumnej spoločnosti so všetkými jej výdobytkami. Už síce neboli hladní, ale ďalej nevedeli existovať inak, ako zo dňa na deň. Život pre budúcnosť, plánovanie, úspory – to všetko im je cudzie. Nevedia to spracovať a únik hľadajú v závislosti od alkoholu, drog, hracích automatov a nezdravej stravy,“ vzdychne Martin. Veľa škôd medzi Indiánmi napáchali aj rezidenčné školy. „Za ne sa kanadská vláda ospravedlnila len nedávno. Deti násilne odobrali od rodičov, zakázali im hovoriť ich jazykom a učili ich len anglicky. To sú dnešní päťdesiatnici. Nevyrastali s rodičmi, nevideli, ako sa vychovávajú deti a nevedia vychovávať svojich potomkov. Vlastnú kultúru stratili, kultúru bielych, ktorá ich poslala späť, úplne neprijali.“

Martinovi sa nepodarilo nájsť pôvodných obyvateľov aspoň čiastočne poznačených múdrosťou predkov, ktorým divočina ostala stále domovom. Jeho novou nádejou sa preto stali bušmani. „Bušman nie je človek, ktorý vo svojom príbytku nemá tečúcu vodu, elektrinu a vyzerá ako hora svalov. Tento človek žije v dôvernom súzvuku s okolitou prírodou. Našťastie, aj v Mayo sa takí našli.“

Jedným z nich bol traper, lovec kožušín, žijúci na samote v lesoch na brehu rieky Stewart. K veľkému nákupu, aký robí raz do roka, potreboval pomocníka. Martin neváhal ani sekundu a o pár hodín neskôr už sedel v člne s nákladom, ktorým putovali dvesto kilometrov proti prúdu rieky. „Tam sa všetko zlomilo. Traper mi ponúkol na predaj zrub, aj finančnú pomoc.“ Keď v roku 2004 konečne získal prácu wranglera, chcelo sa mu kričať od radosti. Ako sa líšila romantická predstava kanadskej divočiny od skutočnosti? „Asi tak ako sny od reality. V snoch neprší, nelietajú komáre, nestaráte sa, čo budete jesť. Je rozdiel ísť stanovať do prírody na dva týždne a žiť v nej tri mesiace,“ priznáva.

zväčšiť Vyvýšený sklad potravín. Foto: Archív Martina Šóša
sklad, yukon, kanada, buš, domček, dom, Vyvýšený sklad potravín.

Predstavy a skutočnosť

Čo presne wrangler robí? Takmer celý Yukon sa delí na niekoľko veľkých poľovných revírov, ktoré patria štátu. Prenajímajú si ich outfity – lovecké agentúry a vodia do nich zahraničných lovcov trofejí. Lovcom pridelia sprievodcu, ktorý hľadá pre nich zver, nosí výstroj, varí im a stará sa dokonca o ich dobrú náladu. Niektoré agentúry používajú na lov aj kone, ktoré nosia ťažký náklad na chrbtoch. Dvojicu lovec a sprievodca dopĺňa wrangler, ktorý sa o kone stará. Ráno ich privedie, nakŕmi, osedlá, večer obriadi a na noc opäť vypustí voľne sa pásť.

Napriek tomu, že Martin o práci wranglera zbieral informácie po celý rok, skutočnosť ho zaskočila. „Na koňoch sa nejazdilo, ale šliapalo sa kilometre popri nich. Prekvapili ma tiež hobbles, reťaze, ktorými sa spútavali predné nohy koní. Kôň mohol kráčať, ale nemohol cválať, aby sa nedostal ďaleko.“

Najobľúbenejšou z dvanástky koní bola malá biela kobyla Ghost. Nielen preto, že Martina, ktorý po dlhom hľadaní stáda úplne stratil orientáciu, priviedla do tábora. „Možno to bude znieť romanticky, ale naučila ma jazyku koní, porozumieť im.“

V buši, ako kanadskej divočine hovoria domáci, sa Martin naučil mnoho vecí. Naštartovať motorovú pílu, jazdiť na štvorkolke, viazať uzly, variť puding bez pudingového prášku, piecť chlieb, spracovávať mäso. A miesto svalov používať hlavu. Keď sa pozeral na obrovský trám, ktorý dostal na strop útly „mužik“, upustil od svojej skreslenej predstavy o svalnatom bušmanovi. „To nie je o svaloch. V buši sa viac používa rozum. Ak má bušman preniesť sud, použije fyziku – páky alebo kladky. Nepotrebuje robiť šou, potrebuje prežiť. Tí najživotaschopnejší nevyzerajú ako Chuck Norris.“

Ako však ítečkár, obklopený technikou a stále zavesený na sieti, zvládol úplnú samotu a izoláciu? „V pohode, je to ozdravná kúra pre každého. V dedine Mayo nebol problém s internetom, raz za čas som volal domov.“

Ženský element mu tiež nechýbal. „Nemal som čas rozmýšľať o ničom inom ako o práci, kde som bol štrnásť hodín denne. Sústredil som sa na prírodu. Pre mňa bolo všetko nové, nemal som kapacitu na ženy, ktoré tam nakoniec ani neboli. Nepotreboval som sa reprodukovať, ale prežiť,“ usmieva sa nad skúsenosťou, ktorá mu dokonca poprehadzovala stravovacie návyky. Do Kanady odchádzal ako vegetarián, v buši jedol mäso nonstop.

„Vravel som si, že také množstvo nezvládnem. Tri mesiace, trikrát denne som sa napchával mäsom z losov, sobov a baranov. Okrem toho som zjedol 21 vajec týždenne.“ Čo na to jeho cholesterol? „Radšej som si ho nedal zmerať. Aj tak je dedične vysoký,“ vyhovára sa.

zväčšiť Martin tvrdí, že v Kanade sa mu otvorili všetky... Foto: Archív Martina Šóša
kanada, yukon, rieka, hory, príroda, Martin tvrdí, že v Kanade sa mu otvorili všetky zmysly viac.

Lovec kožušín

Tri mesiace strávil Martin ako wrangler. Po návrate z buša začal opäť snívať. Tentoraz o práci trapera, lovca kožušín. Bol pripravený na ďalší divoký chod. "Urobil som si kurz, dostal som certifikát. A potom prišla ponuka stráviť v divočine rok s rodinou trapera (trap z anglického slova pasca). Bol to päťdesiatročný Kanaďan, ktorý v ére hippies sedemdesiatych rokov pricestoval svojou kvetovanou dodávkou z Toronta naprieč celou Kanadou až do Yukonu. Tu sa mu auto pokazilo. Z vynútenej prestávky sa nakoniec stal tri desaťročia trvajúci život lovca kožušín, po boku partnerky a ich dvoch dcér. Martina naučil všetko, čo sa spája s lovením kožušín a chytaním zverí do pasce.

Je v poriadku, ak vegetarián loví zver? "Ja som sa stal vegetariánom zo zdravotných dôvodov. Mal som problém s trávením. Okrem toho ma nelákal lov, ale život trapera v súlade s prírodou, bez spojenia s civilizáciou. Nebolo to pre mňa ľahké. Zábrany som prekonával asi pol roka, taký istý čas sme s traperom viedli dlhé rozhovory.

„Z čoho chceš žiť? Ľudia tu vždy lovili zver a kožušiny predali. Za peniaze si potom kúpili napríklad ryžu, ktorú nedopestovali,“ oponoval traper. Nakoniec prišiel Martin k alibistickému záveru: „Dobre teda, budem loviť, ale len toľko kožušín, koľko budem potrebovať, aby som sa mohol obliecť.“ S týmto predsavzatím sa vybral loviť zver so psím záprahom. Počas troch mesiacov ulovil osemnásť kún, ktoré predal a za peniaze si kúpil termobielizeň.

zväčšiť Martinov príbytok v buši. Foto: Archív Martina Šóša
martin šóš, buš, príbytok, chatka, kanada, yukon Martinov príbytok v buši.

Sám sebe nepriateľom

O nebezpečné situácie v buši nie je núdza. No ak si odmyslíte stretnutie s grizlym, sám sebe je najväčším nepriateľom človek. Najmä vtedy, keď nerozmýšľa.

„A mne sa to stalo. Zapadol som so psím záprahom, preboril som sa do potoka pri mínus štyridsiatich stupňoch. Psy padli do vody, musel som ich vyťahovať. To preto, že som sa nekoncentroval. Pre život v buši je najdôležitejšie byť neustále v prítomnosti. Na Slovensku sa ženiem po ulici, myslím na päť vecí súčasne a potom ma zrazí auto. V Kanade sa mi všetky zmysly akoby viac otvorili,“ hovorí štyridsaťdvaročný Martin Šóš, ktorý v Yukone strávil desať rokov.

Prečo sa vrátil? „Kvôli rodine a kamarátom. Chýbali mi a cítil som, že som im niečo dlžný. Za to, čo som zažil, vďačím aj im. Aj starej mame, ktorá minulý rok zomrela, som sľúbil, že prídem,“ hovorí pastier koní, ktorý sa po návrate na Slovensko oženil a stal otcom dnes už ročného syna Mikiho.

Martin „Notbúk“ Šóš

Absolvent projektovania informačných systémov v Prahe sa narodil v roku 1972 v Spišskej Sobote. Vyštudoval aj fyzioterapiu v Piešťanoch, spolupracoval s tímom sledge hokejistov v Dolnom Kubíne. Desať rokov žil v kanadskom teritóriu Yukon, kde okrem wranglera – pastiera koní, robil aj trapera – lovca kožušín. Okrem toho pracoval s počítačmi, v šperkárskej dielni, vyskúšal si mnoho sezónnych povolaní (tesár), ťažbu dreva a zlata, správu teritoriálneho parku aj kosenie trávy. V roku 2012 sa vrátil na Slovensko a dnes pracuje opäť ako informatik v Bratislave. O svojich zážitkoch z kanadskej divočiny napísal knihu (Yu)konský zápisník. Je ženatý, má ročného syna.

Wrangler Martin Šóš v akcii.
Povodie rieky Bonnet Plume.
+5Lovci si fotia svoje trofeje.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #príbeh #Yukon #Martin Šóš #wrangler