Kto zastaví inváziu zlých rastlín?

Alergici tvoria pätinu obyvateľstva Slovenska a časť z nich sa v auguste môže za slziace oči "poďakovať" napríklad ambrózii palinolistej. Patrí do skupiny inváznych rastlín, ktoré zamorili celé lokality. V Čechách proti nim nasadzovali vojenskú techniku, u nás by nad likvidáciou inváznych rastlín mali dohliadať obce. Tým sa do toho veľmi nechce.

12.08.2014 16:15
Tomáš Veselovský, pajaseň žliazkatý Foto: ,
Pajaseň žliazkatý sa podobne ako iné druhy objavuje napríklad aj na opustených stavbách, upozorňuje Tomáš Veselovský
debata (8)

Podľa najnovšej novely zákona o ochrane prírody a krajiny majú obce a mestá upozorňovať majiteľov, aby odstránili invázne rastliny zo svojich pozemkov. Zákon tiež stanovil, že pozemky musia byť od ambrózie vyčistené každý rok do 1. júla. Ak samosprávy nepochodia, môžu podľa novinky v zákone samy odstrániť tieto rastliny a náklady vymáhať od vlastníka. To, čo autor novely poslanec za stranu Most – Híd József Nagy označil za efektívny spôsob, je podľa starostov a primátorov v praxi ťažko realizovateľné. Zmeny platia od septembra tohto roka.

Pokuta ich neodstráni

„Ísť s kosačkami na cudzí pozemok a potom čakať pol roka, či vám to majiteľ preplatí, to nemôže fungovať. Určite nie v štáte, kde sú ťažkosti s vymožiteľnosťou práva. Koľko samospráv sa pustí do tohto dobrodružstva?“ zapochyboval podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora.

Priznal, že boj s rastlinami, ktoré spôsobujú alergikom vážne problémy, prebieha zväčša len na papieri. Väčšina samospráv posiela majiteľom listy a výzvy, a ak ich majiteľ ignoruje, nič sa nedeje. Obec môže uložiť majiteľom pokuty, že nepokosia pozemok, no aj tie sa podľa Sýkoru veľmi ťažko vymáhajú. „Pokuta invázne rastliny neodstráni. Viem, aké ťažkosti to spôsobuje ľuďom, ktorí si prídu oddýchnuť aj k nám do Tatier. Poslanci by mali v zákonoch uložiť väčšie povinnosti a sankcie vlastníkom, ak nechávajú rásť invázne rastliny, a nie samosprávam,“ mieni Sýkora, ktorý je starostom Štrby.

Majitelia pozemkov by mali byť zodpovednejší

O tom, že väčšiu zodpovednosť by mali prejaviť majitelia pozemkov, je presvedčený aj botanik Libor Ulrych zo Štátnej ochrany prírody SR. „Ak by sa každý staral zodpovedne o svoje pozemky tak, ako mu to ukladajú naše zákony a nielen zákon o ochrane prírody a krajiny, tak by invázne rastliny predstavovali len malý problém,“ podotkol.

Štátna ochrana prírody investovala v posledných rokoch do rozsiahleho monitoringu inváznych druhov, botanici zmapovali regióny a výsledky si možno pozrieť aj na stránke organizácie.

„Niekedy pri tejto práci máme pocit, že naše kapacity, ktoré mapovaniu výskytu týchto druhov venujeme, nestíhajú tempu, akým sa šíria,“ poznamenal botanik. Jeho kolegovia vlani odstraňovali invázne druhy v 127 lokalitách na ploche 68,315 hektára, z toho vyše polovice bolo v chránených územiach.

Aj štát je nezodpovedný vlastník

Environmentalista Rudolf Pado z občianskeho združenia Tatry pripomenul, že páky na nezodpovedných majiteľov majú v rukách okresné úrady. Tie môžu vydávať rozhodnutia, ukladať pokuty, mali by reagovať na podnety. Podľa Pada tak nerobia. „Začiatkom roka 2014 sme im zaslali niekoľko desiatok podnetov na výskyt invázneho druhu v okresoch Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Banská Bystrica, Košice-okolie,“ uviedol s tým, že úrady nič nepodnikli. Mnohé z lokalít nahlasuje občianske združenie dokonca už od roku 2002, bez výsledku. Rastliny sa zatiaľ rapídne šíria. „Lokality výskytu, ktoré mali vtedy dva krát dva metre, majú dnes sedem krát 20 metrov,“ poznamenal.

Za nezodpovedného vlastníka pozemkov označil Pado aj štát. Invázne druhy sa rýchlo rozmnožili pri cestách, pre botanika sú neprehliadnuteľnou „atrakciou“ na ceste vlakom z Košíc do Bratislavy. Obrovská kolónia pohánkovca japonského sa vytvorila na sútoku Oravy a Váhu a rozširuje sa na ďalších brehoch riek a potokov. To všetko sú plochy, o ktoré by sa mali starať štátne podniky ako Slovenská správa ciest, Slovenský vodohospodársky podnik či Slovenský pozemkový fond.

Občianske združenie Tatry navrhlo, aby sa do odstraňovania inváznych druhov zapojili ľudia, ktorí si musia odpracovať dávku v hmotnej núdzi. Ministerstvo práce v tom nevidí problém, ani Štátna ochrana prírody to nepovažuje za zlý nápad. Odborníci však upozorňujú, že boj nebude ľahký. Vôbec nestačí len pokosiť. Aj preto sa podľa Tomáša Veselovského z OZ Poznaj a Chráň volajú invázne, pretože dokážu skutočne zamoriť okolie a ťažko sa ich zbaviť.

„Napríklad nie je možné len tak poslať nezamestnaných likvidovať bolševník obrovský bez ochranných pomôcok, pretože by im mohol spôsobiť ťažké popáleniny,“ upozornil Ulrych. Ekológ Marek Gális uviedol, že pohánkovcom stačí na rozmnoženie malý kúsok byle. „Sú odskúšané viaceré metódy ničenia. Mechanické, chemické, kombinované, no tento druh je životaschopný aj po týchto zásahoch. Osvedčil sa takzvaný beskydský spôsob (ide o jesenný chemický postrek, pozn. red.), po ktorom je vhodné ešte spáliť zoschnuté byle.“

Ekológ ešte pripomenul, že veľa ľudí tieto rastliny aktívne rozširuje. Viažu sa do kytíc, zlatobyľ a rudbekia strapatá sa pestuje v predzáhradkách. Paulovnia sa čoraz viac pestuje ako rýchlo rastúca energetická rastlina.

„Tento fenomén je aktuálny. Tieto druhy sú pestované a predávané na výsadbu, zaznamenal som to aj v obchodných reťazcoch,“ upozornil Gális. Za šírenie či predaj invázneho druhu pritom hrozí od roku 2002 pokuta do 3-tisíc eur pre fyzickú osobu a do 10-tisíc eur pre firmy.

Rastliny, ktoré môžu vyvolať alergie

Pohánkovec japonský (Fallopia japonica)

Pohánkovec japonský
pohánkovec japonský Pohánkovec japonský

Je problematický z hľadiska jeho likvidácie a vyžaduje si značný manažment, aby sa úplne
odstránil z lokality. Stačí malý kus byle a opäť sa rozmnoží.

Rastie na skládkach, v okolí záhrad, riek, ciest, železničnej trate a tvorí rozsiahle dominantné porasty.

Slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus)

Slnečnica hľuznatá
slnečnica hľuznatá Slnečnica hľuznatá

Vytvára rozsiahle porasty v okolí riek, v mnohých prípadoch sú nepriechodné, a vytláča ostatné pôvodné druhy rastlín. Má hlboko koreniaci systém.

Pestujú ju poľovnícke združenia aj na kraji lesov, pretože sa využíva ako krmivo pre poľovnú zver.

Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)

Boľševník obrovský
boľševník obrovský Boľševník obrovský

Zdraviu škodlivý druh, ktorý dokáže svojimi šťavami spôsobiť popálenie pokožky podporené slnečným žiarením. Aj na území SR boli zaznamenané viaceré prípady popálenia, najmä kvôli neodbornej manipulácii.

Priviezli ho z Kaukazu, pestoval sa v botanických záhradách a parkoch, odkiaľ splanel do voľnej prírody.

Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulfiera)

Netýkavka žliazkatá
netýkavka žliazkatá Netýkavka žliazkatá

Invázna bylina, ktorá sa vyskytuje najmä pri riekach na vlhkých stanovištiach.

Pochádza z Himalájí, dokáže vystreľovať semená do okolia a má plytké korene. Rozsiahle porasty môžu spôsobiť eróziu brehu počas povodní.

Netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora)

Netýkavka malokvetá
netýkavka malokvetá Netýkavka malokvetá

Uprednostňuje skôr tieň a polotieň v blízkosti riek a ich brehových porastov tvorených
drevinami, rozširuje sa pri lesných cestách a záhradách, preniká aj do lesných spoločenstiev.

Pochádza z východnej Ázie.

(Autori fotografií: Marek Gális, Marek Renč)

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #alergie #invázne rastliny