Formálne, teda oficiálne v organizáciách, nezištne pomáha takmer tretina obyvateľov. Ekonomický prínos ich práce sa dá počítať v miliónoch eur. A záujem sa zvyšuje. Občas však majú ľudia ochotní pomôcť problém nájsť si prácu, ktorá má naozaj zmysel. Prebiehajúce Dni dobrovoľníctva, ktoré vrcholia na konci tohto týždňa, sa snažia šikovné ruky a hlavy nasmerovať na správnu adresu. A nielen to.
Slováci nie sú najaktívnejší dobrovoľníci v Európe. Podľa Eurobarometra patria najvyššie priečky medzi nezištnými pomocníkmi severským krajinám a Holandsku (ktoré je úplne na špici). No napríklad v rámci Vyšehradskej štvorky sme dopadli najlepšie. Z prieskumu z roku 2011 vyplýva, že do formálneho dobrovoľníctva sa zapája až 29 percent Slovákov, čo je dokonca nad priemerom EÚ! V Česku je to len 23 percent obyvateľov, v Maďarsku 22 percent a Poľsko skončilo až na chvoste únie s 9 percentami.
Podľa odborníčky na tému dobrovoľníctva Alžbety Mráčkovej je dôvodom dobrého výsledku Slovenska práve tradícia. „Tá siaha možno tisíc rokov do histórie, ľudia si najskôr pomáhali na susedskej úrovni, potom v rámci spolkov, je to v nás,“ mieni. Prvé organizované spolky, v ktorých mohli ľudia nezištne pomáhať, sa viažu na vznik meštianstva. V stredoveku sa pomáhalo najmä chudobným, starým, chorým a sirotám. Keďže však často išlo o pomoc náhodnú, začali sa neskôr formovať rôzne bratstvá a cechy.
Odvtedy sa tradícia naozaj nikdy celkom neprerušila. Od osvietenských spolkov, ktoré začali okrem sociálnych potrieb podporovať aj vzdelanosť, cez činorodé národné hnutie s Maticou slovenskou v 19. storočí, až po združenia a nadácie za prvej Československej republiky či povojnové nadšenie. Obe totality 20. storočia síce občiansku spoločnosť dusili, ale dobrovoľnícke aktivity celkom nezastavili. Naopak, práve povolené spolky, združujúce dobrovoľníkov, boli neraz ostrovmi pozitívnej deviácie v totalitnej šedi.
Predsa si však dobrovoľníctvo po roku 1989 muselo svojím spôsobom hľadať novú tvár. Nebolo to jednoduché, aj preto, že niektoré formy pomoci a aktivít boli celé desaťročia potlačené. Rozmach dobrovoľníctva u nás prebieha až od začiatku 21. storočia. Najmä posledný rok o dobrovoľníkoch počuť oveľa častejšie, a to najmä vďaka takzvaným komunitným projektom, keď sa ľudia rozhodnú nejakým spôsobom skrášliť, vyčistiť či vylepšiť svoje bezprostredné okolie.
Ani dobrovoľníctvo nie je zadarmo
Takéto aktivity však majú svoje pozitívne aj negatívne príklady. K tým kladným možno radiť napríklad Zelenú hliadku, kde sa dobrovoľníci rozhodli najskôr zlikvidovať čierne skládky v Bratislave. Čistenie ulíc sa teraz rozrastá aj do iných slovenských miest. K menej vydareným patria zase rôzne „okrášľovacie“ akcie s esteticky rozpačitými výsledkami. Práve na týchto dvoch príkladoch sa dá ukázať, že aj dobrovoľníctvo potrebuje systematickú starostlivosť. A v tej sme zase za susedmi trochu pozadu.
Poukazuje na to Mráčková, ktorá sa práve uplynulý týždeň zúčastnila na konferencii o dobrovoľníctve v Austrálii. Na Slovensku patrí na túto tému k najväčším expertom, sama sa formálnou dobrovoľníčkou stala v roku 2000, neskôr sa začala venovať vzdelávaniu manažérov dobrovoľníkov, pracovala na rôznych kampaniach a stála aj za zákonom o dobrovoľníctve, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2011. V legislatíve sme zaostávali. Česko má napríklad samostatný zákon o dobrovoľníctve už dvanásť rokov.
„Lepšia je u nich aj finančná podpora dobrovoľníckych organizácií zo strany štátu. A to nejdem Slovensko porovnávať s krajinami západnej Európy,“ hovorí Mráčková. Popiera populárnu domnienku, že dobrovoľníctvo nemá žiadne náklady. „Ľudí a organizácie, ktoré dobrovoľníkov potrebujú, musí niekto spájať. Zároveň aj samotné spoločnosti majú s dobrovoľníkmi náklady – zaškolenie, tréning, rozvoj, supervízia, občas preplatenie nákladov na cestovné. Aby tá práca mala zmysel a úžitok pre obe strany,“ vysvetľuje.
Dobrovoľníci síce môžu podľa nového zákona odvádzať tri namiesto dvoch percent z dane, takáto podpora však nie je systémová. Štát dobrovoľníctvo priamo nepodporuje, robia to však niektoré samosprávy. Tie od dobrovoľníkov môžu na oplátku veľa získať. „Nielen pomoc pri činnostiach, na ktoré obec nestačí, ale takéto akcie s dobrovoľníkmi môžu mať aj pozitívny efekt na susedské vzťahy, atmosféru v obci,“ opisuje Katarína Gešková z CARDO – Národného dobrovoľníckeho centra.
Najviac v treťom sektore
Podľa Geškovej dobrovoľníkov najčastejšie využíva tretí sektor. Nasledujú samosprávy a v menšej miere aj firmy. Proces, pri ktorom sa majú stretnúť šikovné ruky a hlavy s tými, ktorí ich nezištnú pomoc potrebujú, nie je však jednoduchý. Ľudia často nevedia komu a čo presne môžu ponúknuť, firmy a samosprávy nevedia, čo môžu očakávať. Práve preto sú potrebné medzičlánky, ktoré tvoria dobrovoľnícke agentúry. Na Slovensku je ich iba päť, z toho len dve podporované samosprávou.
Chýbajúca infraštruktúra sa prejavuje rôzne. Na Slovensku napríklad niekde stále panuje nedôvera zo strany úradníkov k dobrovoľníkom. To má za následok buď to, že sa občania dobrovoľníckych ambícií zbytočne vzdajú, alebo naopak, že si spravia aj tak po svojom, čo však môže dopadnúť všelijako Pomohlo by tiež lepšie prepojenie so súkromným sektorom, vzdelávanie o dobrovoľníctve v školách či celková osveta v médiách. Zlepšenie komunikácie by na svojich pleciach mali niesť práve agentúry.
Slováci predsa pomáhajú radi. Škoda premárniť potenciál. Výskumy v rokoch 1995, 1998 a 2003 sa zameriavali aj na sociálny profil dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Sú nimi v približne rovnakej miere muži aj ženy, vekové kategórie sú takisto zastúpené zhruba rovnomerne. Dobrovoľníctvu sa však viac venujú ľudia s vyšším vzdelaním, vyššia aktivita je aj medzi dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami z vidieka a u veriacich.
Ľudí ochotných pomáhať je teda dosť, často však nevedia, kde a ako. Aj preto pred šiestimi rokmi vznikli Dni dobrovoľníctva. „Tento rok vrcholia 26. a 27. septembra, prebiehajú však celý deviaty mesiac. Snažíme sa ľuďom ponúknuť čo najviac príležitostí, aby sa s dobrovoľníctvom mohli oboznámiť. Okrem nášho webu, kde ponuky zverejňujeme, nám pomáha aj silná komunita dobrovoľníkov, ktorí medzi seba vždy dokážu vziať nových ľudí,“ pokračuje Gešková z CARDO, ktoré akciu organizuje.
Ľudí najviac motivujú hodnoty
V rámci tejto akcie sa však snažia zlikvidovať aj niektoré mýty o dobrovoľníctve. Veľa ľudí si totiž dobrovoľníka predstavuje ako človeka, ktorý pomáha chorému dieťaťu, imobilnému seniorovi, či niekde v parku sadí stromčeky. „Existuje však tiež takzvané expertné dobrovoľníctvo, pri ktorom môže človek ponúknuť svoje odborné znalosti. Našej organizácii napríklad takto chalani z IBM spravili webstránku. Nezištne však možno poskytovať právnu pomoc, lekársku, marketingové znalosti a tak ďalej,“ dodáva Gešková.
Mráčková pridáva aktuálny zážitok z Austrálie. „V rámci jednej prezentácie vystúpila pani, ktorá hovorila, že expertné dobrovoľníctvo nie je nič pre ňu, keďže na "brigáde“ si chce predovšetkým vyčistiť hlavu." Túto motiváciu pri dobrovoľníctve propagujú aj veľké spoločnosti, keď nezištné pomáhanie svojich zamestnancov pre tretí sektor či samosprávu spájajú vlastne s relaxom a team-buildingom. Dobrovoľníctvo má však motivácií oveľa viac.
Podľa výskumu Dobrovoľníctvo na Slovensku – výskumné reflexie, ktorý sa realizoval v roku 2011, sú najdôležitejším motívom pre dobrovoľníkov hodnoty. „Ľudí motivuje predovšetkým ich silné presvedčenie o dôležitosti pomoci druhým,“ píše sa v prieskume. Ľudia však chcú tiež stretnúť iných ľudí či lepšie pochopiť seba. „Ľudia by dobrovoľníka nemali vnímať ako človeka, čo chce spasiť svet, ale ako niekoho, kto sa skrátka rozhodol pre tento spôsob trávenia voľného času,“ myslí si Gešková.
Motiváciou však môže byť aj získanie skúseností. Mráčková v tejto súvislosti spomína projekt D-zručnosti, ktoré má na starosti Bratislavské dobrovoľnícke centrum, v ktorom pôsobí. Vďaka nemu si budú môcť dobrovoľníci cez online formulár vyžiadať certifikát, ktorý potvrdí, že pri dobrovoľníckej akcii získali isté zručnosti. „Chceme presadiť, aby to zamestnávatelia akceptovali ako relevantnú prílohu životopisov, keď sa tí ľudia budú niekde uchádzať o zamestnanie,“ dodáva.
Musí sa zlepšiť ekonomika
Hoci na Slovensku sa do formálnych dobrovoľníckych akcií zapája asi tretina ľudí, v Holandsku sú to takmer dve tretiny. Ako docieliť, aby takto zmysluplne trávilo svoj život ešte viac ľudí? Podľa Geškovej tomu môže napomôcť práve to, keď ľudia budú mať k dispozícii ľahko dostupný prehľad možností, kde môžu svoje schopnosti uplatniť. Inými slovami, keď sa zlepší komunikácia medzi všetkými subjektmi a keď bude mať dobrovoľníctvo na Slovensku lepšiu infraštruktúru.
Mráčková zároveň pripomína, že prudký posun dopredu nenastane, ak sa vpred neposunie aj ekonomika celého štátu. „V severských krajinách skvele funguje dobrovoľníctvo seniorov. Ale je to aj preto, že si môžu dovoliť nezištne pomáhať. U nás je mnoho ľudí v dôchodku v takej situácii, že sa chytajú každej možnosti, ako si privyrobiť a na nejaké dobrovoľníctvo jednoducho nezostáva čas,“ uzatvára diskusiu členka správnej rady Európskeho dobrovoľníckeho centra.