Na svete je 30 miliónov otrokov. Koľkí robia pre vás?

Fiktívny filmový hrdina Django a jeho pomsta americkým otrokárom v 19. storočí? Áno, aj. Otroctvo však nie je len kapitolou z učebníc dejepisu. Z každej tisícky ľudí na tejto planéte asi štyroch násilím nútia k práci. Dnešný Európsky deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi pripomína, že otroctvo sa i v súčasnosti dotýka takmer každého z nás. Niektorí Slováci pracujú pod hrozbou, veľa Slovákov nevedomky využíva služby novodobých otrokov.

Ako vyzerá slovenský otrok? V teréne sa problematike nútenej práce už niekoľko rokov venuje slovenská pobočka českej neziskovej organizácie Člověk v tísni. Podľa ich prieskumov sa spomedzi Slovákov obeťami obchodovania s ľuďmi stávajú najmä mladí vo veku 18 až 25 rokov, muži v mladom a strednom veku medzi 25 a 35 rokmi a osoby pochádzajúce zo sociálnej najslabších podmienok, zväčša Rómovia, bezdomovci a zdravotne postihnutí. „Geograficky ide najmä o okresy Michalovce, Košice-okolie, Snina, Sabinov a Lučenec,“ dopĺňa Timea Stránska z organizácie.

Niektorí skončia už na západnom Slovensku, snahou gangov je však dostať ľudí za hranice. Krajiny, kde sa Slováci môžu stať predmetom obchodu, sú zhodné s lokalitami, kam najčastejšie odchádzajú za prácou – teda Česká republika, Nemecko a Veľká Británia. V Spojenom kráľovstve pritom ide najmä o mestá v kontinentálnej časti strednej časti Anglicka, ako sú Peterborough, Sheffield, Leicester, Derby či Birmingham. „V prípade Rómov je obeť často naverbovaná členmi vzdialenej rodiny alebo niekým z okruhu známych priamo v osade,“ vysvetľuje Stránska.

Čo sa deje ďalej, opísal pracovníkom Slovenskej katolíckej charity pre ich projekt Ľudia nie sú na predaj 38-ročný Peter. Neželal si však zverejniť svoje priezvisko. Pred časom si potreboval privyrobiť na bývanie, a tak s kamarátmi našiel personálnu agentúru, ktorá mu sprostredkovala prácu kdesi severne od Londýna. V Anglicku už predtým pracovali viacerí jeho známi, a tak nemal žiadne obavy. Tie však vyvstali hneď po príchode. Denne ťahali 12– až 16-hodinové šichty, za ubytovanie im účtovali obrovské sumy, strava bola slabá, ak vôbec nejakú dostali, výplaty meškali.

„Peter a jeho kolegovia sa pohybovali len na určených miestach a vždy pod dozorom, obmedzovali ich osobnú slobodu. Keď sa niekto ozval, začali sa vyhrážať, jedného kamaráta po neúspešnom pokuse o útek zbili. Po pár týždňoch pochopili, že sa odtiaľ ľahko nedostanú, že boli pravdepodobne predaní. Doklady im hneď na začiatku vzali, jazyk nevedeli, a tak boli ich možnosti na záchranu obmedzené. Po istom čase sa im však podarilo ujsť a v blízkej nemocnici požiadať o pomoc. Domov sa vrátili bez peňazí,“ pokračuje Petrov príbeh v dokumente charity.

Nielen ženy, čoraz viac i muži

Aj tento prípad poukazuje na to, že objekty záujmu obchodníkov s ľuďmi v našich končinách sa postupne menia. Keď Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) pred desiatimi rokmi spustila kampaň, ktorá upozorňovala na riziká práce v zahraničí, na plagáte bola žena, ktorá píše rúžom na zrkadlo na toaletách nápis HELP. „Vtedy bolo riziko najmä v nútenej prostitúcii, v posledných rokoch sa však obchodovanie s ľuďmi čoraz viac týka aj mužov, preto v kampani, ktorá teraz štartuje, využívame motív s chlapcom a nápisom HELP v čerstvom betóne,“ doplnila Zuzana Vatráľová z IOM.

„Počet obetí ovplyvňuje aj nedostatok pracovných príležitostí, slabé sociálne prostredie, zlá ekonomická situácia obyvateľstva, nízka vedomostná úroveň a málo informácií o rizikách pracovnej migrácie a hrozbe obchodovania s ľuďmi,“ pokračuje Vatráľová. Je jasné, že väčšinu z týchto faktorov jednoducho zmeniť nejde. Kampaň IOM sa však snaží aspoň o lepšiu informovanosť, pričom chce ľudí zaujať presne na miestach, odkiaľ do zahraničia odchádzajú: plagátmi na autobusových staniciach, informáciami priamo v diaľkových autobusoch a dokonca aj na cestovných lístkoch.

Hoci IOM od roku 2006 do konca augusta 2014 identifikovala „len“ 177 obetí obchodovania s ľuďmi (z ktorých 137 prijalo pomoc a 97 využilo asistenciu pri návrate domov), skutočné číslo môže byť oveľa vyššie. Na Národnej linke pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi (číslo 0800 800 818) zaznamenali za posledných šesť rokov takmer 7-tisíc hovorov. Na túto linku sa môžu obrátiť nielen obete, ale pracovníci volajúcim vedia pomôcť overiť pracovnú agentúru, skonzultovať pracovnú ponuku či poskytnúť všeobecné rady pred vycestovaním.

„Ľudia by si mali zistiť o práci čo najviac, skontaktovať sa so zamestnávateľom, ak môžu tak aj s ľuďmi, ktorí preňho už pracovali. Určite by nemali vziať prácu len na základe ústnej dohody. Zaujímať by sa mali aj o ďalšie podmienky pobytu, teda čo budú robiť mimo práce, kde budú ubytovaní, čo za bývanie budú platiť a podobne,“ radia ľudia zo Slovenskej katolíckej charity. K znakom nútenej práce patrí odobratie dokladov, zakazovanie komunikácie s blízkymi, iná práca, ako sľúbená, vyhrážky, ubližovanie, nevyplácanie mzdy či splácanie fiktívneho dlhu.

Otroci okolo nás

Kým pri dodržaní týchto zásad je riziko nútenej práce takmer eliminované, oveľa zložitejšie je vyhnúť sa otrockej práci ako konzument. Keď odhliadneme od toho, za akých podmienok sa v krajinách tretieho sveta vyrába mnoho produktov, ktoré denne využívame a budeme predpokladať (či skôr dúfať – pre pokoj svedomia), že zamestnanci pracujú za fér podmienok, aj tak existuje značné riziko, že sme niekedy využívali tovar či službu, ktoré vznikli „vďaka“ otrockej práci. Príkladom môže byť kauza tzv. stromkárov v susednom Česku.

Išlo o prípad, ktorý sa odohral pred štyrmi rokmi – navonok pod hlavičkou štátneho podniku Lesy Českej republiky. Veľké firmy, ktoré vyhrali štátny tender, si najali subdodávateľov, ktorých si dostatočne nepreverili. A tí najímali ľudí za otrasných podmienok. „Každý týždeň sme ako partia dostali niekoľko kilogramov ryže a niekoľko kurčiat. To nebolo dosť. Keď pršalo, takisto sme museli pracovať. Niekedy to bolo neúnosné, tak sme nechali prácu a odišli sme. Ale po ceste nás dostihli a znovu nás vyhnali do práce,“ opisoval podmienky jeden z robotníkov pre Rádio Praha.

V prvej vlne išlo o Vietnamcov, ktorých najímali v okolí pražských tržníc. V druhom „kole“ zase o Rumunov a Slovákov. Je teda vidno, že otrocká práca môže navonok prebiehať aj pod „zastrešením“ známych firiem či dokonca štátneho podniku. Niekedy len ako zámienka, aby otrokári pritiahli ľudí do zahraničia, pričom firma s týmito ponukami nemá nič spoločné. Inokedy, ako v prípade „stromkárov“, pri nedostatočnom preverení subdodávateľov. Konzument v čase globalizácie má teda minimálnu (ak vôbec nejakú) šancu zistiť, akým spôsobom tovar vznikol.

Moderných otrokov však môžete stretnúť aj v bežnom živote – pri službách. „Možno niektorému z nich nechávate prepitné v hoteli alebo sa s ním rozprávate v nechtovom štúdiu. Vyzerajú ako obyčajní pracovníci, ale nie sú nimi,“ upozorňuje v článku o obchodovaní s ľuďmi Monique Villa, prezidentka nadácie Thomas Reuters Foundation. Len v Európskej únii je podľa odhadov k práci nútených asi 880-tisíc ľudí! Až 58 percent tvoria ženy. Väčšina z nich je donútená k sexuálnym službám, ktoré sú stále najlukratívnejšou formou novodobého otroctva.

Foto: SITA/AP, Hadi Mizban

jezídi Organizácia Islamský štát sa chváli, že si z členov etnickej a náboženskej menšiny jezídov robí otrokov. Tým sa podarilo pred militantmi utiecť.

Postih páchateľov je minimálny

Aký veľký je biznis s ľuďmi? Podľa odhadov otroci ročne svojim „pánom“ vygenerujú zisk okolo 25 miliárd eur, čo je o 4 miliardy viac ako ročne zarobí všetkých 35-tisíc pobočiek McDonald's na svete. V prospech páchateľov hrajú pritom obavy a zraniteľnosť zneužívaných. Často ide o ľudí, ktorí neovládajú miestny jazyk, nepoznajú zákony, prípadne pracujú na čierno a obávajú sa vyhostenia. To, že nejde o plané obavy, potvrdzuje aj Alexanda Malangone z Ligy za ľudské práva, ktorá sa od roku 2005 okrem iného zaoberá aj poskytovaním právnej pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi.

„Nútenú prácu, pracovné vykorisťovanie či domáce otroctvo sme na Slovensku zaznamenali najmä u migrantiek a migrantov z Ukrajiny a Vietnamu, nútené žobranie u ľudí z Rumunska a sexuálne vykorisťovanie u žien z Afriky. Postih páchateľov či zamestnávateľov je však nulový. Ochrana obetí – cudzincov, ktorí čelia najmä zaisteniu a vyhosteniu, ak nie sú príslušnými orgánmi identifikovaní ako obchodované osoby – je nedostatočná,“ mieni Malangone, podľa ktorej obete nemajú na Slovensku skutočne účinný spôsob prístupu k právnej pomoci.

Aj preto sa Liga za ľudské práva snaží vyškoliť dvadsiatich advokátov a právnikov v téme obchodovania s ľuďmi. Cieľom je obetiam poskytovať bezplatnú právnu pomoc. A hrať podivuhodnú hru s časom – pomôcť obetiam, u ktorých je stále len podozrenie, že sú nútené k práci, ešte predtým, ako ich vyhostia a ponechajú tak v neľútostnom kolotoči obchodu s bielym mäsom. O rezignácii na túto tému v globálnom meradle svedčí aj posledný medziročný pokles počtu usvedčených páchateľov obchodovania s ľuďmi v rámci Európskej únie o 13 percent.

Zopakujme si teda otázku z titulku. Viete, koľko z 30 miliónov moderných otrokov niekedy pracovalo aj pre vás? Situácia sa totiž zlepší, až keď odpoveď začne ľudí reálne zaujímať. Keď firmy budú naozaj striktne dohliadať na pracovné podmienky nielen vlastných zamestnancov, ale aj u subdodávateľov. To sa však stane, až keď im v prípade odhalenia bude hroziť, že si zničia meno u verejnosti. Čo sa zatiaľ nedeje, keďže ľudia sú ľahostajní aj k očividným prípadom nútenej práce, ako sú napríklad gangy zneužívajúce deti na žobranie v centrách veľkých miest. Spartakus, svätý Patrik, Django… kto bude hrdina otrokov 21. storočia?