Zbierka naukladaná v sklade botanickej záhrady patrí mestskému senátu. Sú to prezenty pripravené pre veľké štátne návštevy, hoci dostať kus múru je tak trochu danajský dar. Človek potrebuje žeriav, aby ho naložil na nákladiak, a len samotné vyzdvihnutie vyjde na najmenej 2-tisíc eur. Preprava do zámoria stojí ďalších 5-tisíc, takže niekedy sa príjemcovia rozhodnú nechať radšej darček tam, kde je.
Napriek tomu ale z pôvodnej zbierky 30 panelov zostalo už len osem, a päť z nich už má ceduľku „rezervované“ – pre Filipíny, Cleveland a Bochum.
„Kde je múr?“ je stále prvou otázkou, ktorú kladie mnoho turistov, ktorí navštívia nemecké hlavné mesto. Pravdou však je, že 25 rokov po jeho páde je viac kusov Berlínskeho múru roztrúsených po svete, než ako ich ostáva v samotnom meste.
Toto rozprášenie po zemeguli urýchlila symbolická podstata múru. Zatiaľ čo mnoho Berlínčanov sa nemohlo dočkať, kým sa zbaví múru, ktorý vniesol tragédiu do toľkých životov, ľudia mimo Nemecka dychtili dostať do rúk kus betónu, ktorý sa zrazu stal symbolom demokracie, občianskej odvahy a triumfu Západu nad Východom.
Artefakt závratnej hodnoty
Podľa nemeckých úradov je len jeden kus múru v Rusku, zatiaľ čo po Spojených štátoch je ich roztrúsená takmer stovka.
Berlínčania začali múr rozrezávať ihneď po otvorení hranice 9. novembra 1989 a prvá ponuka na kúpu celej časti prišla už o deň neskôr od istého bavorského podnikateľa. Prechodná vláda NDR, ktorá zúfalo potrebovala zahraničnú menu, nakoniec prekonala morálne zábrany a 4. januára 1990 nariadila rozobratie stavby a zabezpečenie „komerčného využitia celých segmentov“. V pochmúrnom kúsku historickej irónie dostali príkaz chrániť múr pred vandalizmom pohraničníci.
To, o čom sa všeobecne hovorí ako o Berlínskom múre, boli vlastne dve steny: východná a západná, medzi ktorými bolo pásmo smrti. Predovšetkým potom graffitmi ozdobené časti západného múru boli po roku 1989 obľúbené medzi investormi. Jedna japonská spoločnosť ponúkla 185-tisíc dolárov (viac ako 140-tisíc eur) za jediný kus. Ďalšie sa vydražili za podobné sumy na aukcii, ktorá sa v júni 1990 konala v Monaku.
Menej fotogenické kusy, ktoré tvorili väčšinou pôvodné múry, boli rozdrvené a použité na stavbe ciest a diaľnic.
Kúpte si suvenír
Množstvo segmentov múru sa do Berlína vrátilo na pamiatkové účely, aj keď len zriedka ich umiestnili späť na miesto, kde pôvodne stáli. Najdlhší pás možno vidieť v East Side Gallery vo Friedrichshaine, avšak maľby a graffiti na neho boli doplnené až v roku 2009.
Ďalších 212 metrov múru je v pamätníku Topographie des Terrors, 70 metrov v pamätníku na Bernauer Strasse, niekoľko izolovaných kúskov na Postupimskom námestí a na berlínskom predmestí Treptow je niečo ako Stonehenge z Berlínskeho múru, kde si každý môže kus betónu sám pomaľovať.
Úlomky Berlínskeho múru, ktoré sa predávajú v obchode so suvenírmi v berlínskom múzeu Checkpoint Charlie po tri eurá za kus, pochádzajú zo skladu v blízkosti letiska Berlín-Tegel, ktorý vlastní Volker Pawlikowski. Kým sa vláda stále snažila rozhodnúť, čo s múrom urobí, za výhodnú cenu odkúpil 30 panelov z recyklačnej skládky. Manažér obchodu v múzeu trvá na tom, že všetky kúsky sú stále pôvodné, hoci boli prestriekané farbou.
Zhruba 600 segmentov múru si našlo domov mimo Nemecka a vzniklo z nich viac ako 140 pamätníkov po celom svete. Stoja na takých vzdialených miestach, ako Austrália či Bahamy. Päť kusov Berlínskeho múru je v Južnej Kórei 30 kilometrov od severokórejskej hranice ako symbol nádeje, že aj tieto dva štáty sa jedného dňa dočkajú mierového spojenia.
Časť múru si našla cestu na Jamajku – ako dar od starostu Berlína Klausa Wowereita ju v roku 2009 dostal šprintér Usain Bolt. Niektoré časti múru však zmizli bez stopy.
Clintonov múr je papierový
V máji 1998 mal dostať kus múru americký prezident Bill Clinton počas návštevy Berlína. Musel však vynechať odovzdávaciu ceremóniu, pretože jeho predchádzajúca schôdzka sa pretiahla. Nemecké veľvyslanectvo preto súhlasilo, že odovzdávaciu slávnosť usporiada v USA.
Foto: Gabriela Sabová, Pravda.sk
Clintonov kus múru poputoval z Berlína do Hamburgu, a potom loďou do Baltimoru. Avšak v tom čase sa už Clinton brodil škandálom okolo Moniky Lewinskej – a preto dar zostal v skladisku v Baltimore, odkiaľ nakoniec zmizol.
Prezident Clinton sa nechal symbolicky odfotiť pred časťou Berlínskeho múru len o niekoľko mesiacov skôr. Keď 11. februára 1998 oznámil rozšírenie NATO o Poľsko, Maďarsko a Českú republiku v priestoroch amerického ministerstva zahraničia vo Washingtone, na pozadí bol segment múru pomaľovaný graffiti s viditeľným slovom „Freedom“ – sloboda.
Prešetrenie na ministerstve zahraničia však odkrylo trochu iný príbeh. Dopraviť kus múru na ôsme podlažie ministerstva, kde sa tlačová konferencia konala, by si vyžadovalo príliš veľa námahy. A preto je múr na fotografii len replikou vyrobenou z lepenky.