Veď všetci sme vyrástli v určitom ideovom kontexte. Do analýzy prístupu svetových vierovyznaní k inteligentnému životu inde vo vesmíre sa pustil profesor astronómie na Vanderbilt University v Nashville David A. Weintraub. Prístupy rôznych konfesií porovnal v knihe Religion and Extraterrestrial Life: How Will We Deal With It? (Náboženstvo a mimozemský život: ako naň zareagujeme?)
Úvahy o mimozemskom živote sa vždy zúžia na inteligentný život a civilizácie. Hoci to závisí od definícií inteligencie a civilizácie. Na Zemi dnes nemáme porovnateľného partnera. Iné ľudské druhy vymreli pred tisícročiami. Žijúce ľudoopy sú nám blízke anatomicky, geneticky a sčasti mentálne. No je to „iná liga“. Nás zaujímajú tvory, s ktorým by sa dalo komunikovať a spolupracovať. A potrebujeme zrkadlo, v ktorom sa uvidíme, podobnosti i rozdiely. Lebo pokrok (nielen) vo vede sa zakladá na možnosti porovnávať porovnateľné. A poučiť sa.
Dva hlasy…
K životu inde vo vesmíre sa výstižne vyjadril Albert Einstein, ktorý vybudoval jeden z dvoch základných pilierov modernej fyziky, teóriu relativity a pomohol druhému, kvantovej teórii. Na otázku o mimozemšťanoch odpovedal v roku 1930 takto: „Iné bytosti, no nie ľudia.“ Nasledovala otázka, či si odporujú veda a náboženstvo: „V skutočnosti nie, hoci to samozrejme závisí od vašich náboženských názorov.“
Rovnako to videl iný slávny fyzik a nobelista, prvý americký za vedu, Albert A. Michelson. Jeho merania rýchlosti svetla tvoria jeden zo základov Einsteinovej špeciálnej teórie relativity. Na otázku o nutnosti konfliktu vedy a náboženstva odpovedal: „Kto si to myslí, nevie dosť ani o vede, ani o náboženstve.“ Takto zazneli i ďalšie hlasy. S výhradou, že sú to autonómne oblasti ľudského myslenia. S radikálne odlišnými metódami, argumentáciou a celkovým pohľadom na svet. O mnohom sa nemusia sporiť, ale nemali by sa zmiešavať.
…a tri smery
V modernej dobe sa pátranie po mimozemskej inteligencii (Search for Extraterrestrial Intelligence, SETI) spája s dvoma smermi. So žiarením mimo bežného svetla, rádioteleskopy poslúžili aj na hľadanie umelých signálov. A s priamym výskumom iných telies slnečnej sústavy. Málokto veril, že tam narazíme na inteligentný život, skôr na jednoduché biologické formy typu mikróbov. Ani tie sa však nepodarilo nájsť na Mesiaci či Marse, ktorý však ešte zďaleka nie je dostatočne preskúmaný. A sú tu tiež mesiace veľkých planét. Najmä Jupiterova Europa s vodným oceánom pod ľadovou škrupinou a Saturnove Titan a Enceladus.
V posledných dvoch desaťročiach, najmä v uplynulých 10 rokoch, však čoraz viac nadobúda význam tretí smer: objavy planét iných hviezd. Označujú sa ako mimoslnečné alebo ako exoplanéty. „Iných svetov“ je už s väčšou či menšou zárukou známych niekoľko tisíc. Pri viacerých sa zistila atmosféra a určilo jej zloženie. Niektoré majú hmotnosti a rozmery porovnateľné so Zemou. Zopár ich dokonca obieha v obývateľnej zóne materských hviezd. Tá je definovaná ako rozpätie vzdialeností od hviezdy, kde nie je na planéte ani prihorúco, ani prichladno, takže tam existuje kvapalná voda. Základ života, ako ho poznáme.
Na získanie podrobností o exoplanétach dôležitých pre SETI však treba vybudovať novú generáciu pozorovacích zariadení na zemskom povrchu a v kozme. Hviezdy sú od nás také vzdialené, že dlho budeme odkázaní na nepriame výskumy. Azda navždy, ak nenájdeme efektívny spôsob medzihviezdneho cestovania v štýle aktuálneho kinohitu Interstellar. Alebo kým „niekto“ nedorazí k nám. Tvrdenia, že sa to už v histórii stalo, nemožno zamietnuť spakruky. Platia slová amerického astronóma a popularizátora vedy Carla Sagana: „Mimoriadne tvrdenia si vyžadujú mimoriadne dôkazy.“ Podstatné je, že objavy exoplanét posúvajú otázku mimozemského života zo sféry kvalifikovaných úvah do sféry reálnej, overiteľnej vedy.
Ako zareagujeme?
Weintraub si uvedomil, že ľudstvo môže v dohľadnom čase získať dôkazy o mimozemskom živote. Stačila by jedna exoplanéta so stopami biologickej aktivity. „Náhle by sme vedeli, že Zem nie je jediné miesto vo vesmíre, kde existuje život. A hoci sa prakticky nedá dokázať opak, aj keby sme nenašli nijaké stopy života po preskúmaní milióna exoplanét, aspoň by sme vedeli, že život vo vesmíre je mimoriadne vzácny,“ zdôraznil. Začal premýšľať o reakciách rôznych skupín ľudí. Stále pamätal na Einsteinove slová. Vyvodil z nich záver, že na tieto reakcie budú mať silný vplyv špecifické náboženské presvedčenia.
„Keď som urobil prvotný knižničný prieskum, našiel som iba asi poltucet kníh o otázke mimozemského života a kresťanstva. Zväčša z pohľadu rímskeho katolicizmu. Preto som si chcel urobiť širší prehľad,“ povedal. Napokon zahrnul vyše 20 konfesií. Z kresťanských rímskokatolícku, východnú ortodoxnú, anglikánsku, evanjelickú augsburského vyznania, čiže luteránov, kalvinistov, presbyteriánov, baptistov, evanjelikánov a iných fundamentalistov, kvakerov, adventistov, jehovistov a mormónov. Z mimokresťanských predovšetkým judaizmus, islam, hinduizmus, budhizmus a bahájsku vieru.
V USA zistili prieskumy verejnej mienky, že o existencii mimozemšťanov je presvedčená pätina až tretina ľudí. Podiel kolíše podľa konfesie a pohľadu na svet. Mimozemšťanov očakáva 55 percent ateistov, 44 percent moslimov, 37 percent židov, 36 percent hinduistov a 32 percent kresťanov. Nad tretinou sú z kresťanov východní ortodoxní so 41 percentami, rímski katolíci s 37 percentami, metodisti s 37 percentami a luteráni s 35 percentami. Pod ňou sú z rozšírenejších kresťanských skupín iba baptisti s 29 percentami.
Od Ázijcov k židom
Najmenej problémov by s mimozemským životom mali ázijské náboženstvá. Hinduisti si dokonca myslia, že bývajú reinkarnovaní ako mimozemšťania a naopak. Budhisti zasa, že existujú tisíce obývaných svetov, tak ako Giordano Bruno, ktorého aj za túto myšlienku upálili na rímskom Campo dei Fiori. Korán hlása, že spirituálne bytosti žijú aj na iných planétach, s tým, že možno nevyznávajú islam vyznávaný na Zemi. „Islam má, ako iné konfesie, fundamentalistickú a konzervatívnu tradíciu. Všetci moslimovia by však súhlasili, že prorocky zjavený islam je súbor pravidiel iba pre ľudí na Zemi,“ napísal Weintraub.
V textoch judaizmu našiel k tejto veci iba veľmi málo. Talmudistické i kabalistické komentáre uvádzajú, že priestor je nekonečný a obsahuje azda nekonečný počet svetov. Nepopierajú mimozemský život. No židia neveria, že by ich zvlášť ovplyvnil objav mimozemskej inteligencie. Vzťah medzi nimi a Bohom nemôže zmeniť „existencia iných foriem života, novoobjavené vedecké skutočnosti alebo všeľudské zmeny správania“.
Od rímskych katolíkov k adventistom
Z kresťanov sa životu na iných svetoch najviac venovali rímski katolíci. Diskutujú o tom už asi tisíc rokov. Kľúčový je dedičný hriech. Ak inteligentní mimozemšťania nepochádzajú z Adama a Evy, nesú bremeno dedičného hriechu? Potrebujú byť spasení? Ak áno, navštívil ich Ježiš Kristus a bol ukrižovaný a vzkriesený aj na príslušných iných planétach? Súhrnný postoj rímskych katolíkov možno podľa Weintrauba vyjadriť tak, že mimozemšťania, hoci asi nie všetci mimozemšťania, sú zaťažení dedičným hriechom a vyžadujú vykúpenie.
Protestantské teológie sú rozmanitejšie aj v tomto ohľade. Weintraub našiel zmysluplný konsenzus výslednej pestrej palety prístupov v názoroch nemecko-amerického luteránskeho teológa Paula Tillicha. Ten konštatoval, že potreba spasenia je univerzálna a že spasiteľská moc Boha musí existovať všade. Ale súčasne, že Boží plán pre ľudský život nemusí byť rovnaký ako jeho plán pre mimozemšťanov.
Najťažšie by podľa Weintrauba prijímali objav mimozemského života a inteligencie evanjelikáni a fundamentalistickí kresťania. Z Písma zväčša vyvodzujú záver o neexistencii mimozemského života. Jedinými živými bytosťami uctievajúcimi Boha v celom vesmíre sú pre nich ľudia stvorení Bohom, ktorí obývajú Zem. Výnimkou je známy kazateľ Billy Graham: „Ďaleko vo vesmíre existujú nám podobné bytosti, ktoré uctievajú Boha.“
Plne prijímajú mimozemšťanov mormóni a adventisti siedmeho dňa. Prví tak, že Boh pomáha povzniesť menšie duše, aby dosiahli nesmrteľnosť a žili ako bohovia na iných svetoch. Zem si však u mormónov zachováva ústrednú spirituálnu pozíciu. Pri druhých cituje Weintraub ich spoluzakladateľku Ellen Whiteovú: „Boh mi umožnil vidieť iné svety, kde žijú ušľachtilí, vznešení a milí ľudia. Sú takí, lebo prísne plnia Božie prikázania.“
Sme pripravení na mimozemšťanov?
Objav mimozemského života a inteligencie by znamenal duchovný otras. „Niektorí z nás tvrdia, že sú pripravení, veľká väčšina však zrejme nie je… málokto sa dôkladnejšie zamyslel nad tým, čo by skutočná vedomosť o mimozemskom živote, vírusoch alebo jednobunkových organizmoch alebo dvojnožcoch pilotujúcich medzigalaktické kozmické lode znamenala pre naše osobné presvedčenia, viery a vzťah s nadprirodzenom,“ konštatoval David A.Weintraub.
Kľúčová je tu kozmoteologická argumentácia. Ak existujú iné vesmírne bytosti, zrejme moje náboženstvo nie je univerzálne. A ak neplatí univerzálne pre všetkých mimozemšťanov, azda by ani nemalo byť ponúkané, tým menej vnucované, všetkým pozemšťanom. Už z úvahy o mimozemskom živote pramení dôležité poučenie pre pozemskú realitu.
Pápež František sa v máji 2014 pri audienčnej homílii vyjadril, že ak by do Vatikánu prišli mimozemšťania, pokrstil by ich. „Kto sme, aby sme zatvárali dvere?“ povedal. „Pred nikým, ani Marťanmi," doplnil. Kresťania musia prijať Svätého Ducha, nech už by sa zjavil v hocako nemysliteľnej a nepredstaviteľnej podobe.
Podobne vec ešte v roku 2010 za pápeža Benedikta XVI. zhrnul astronóm Vatikánskeho observatória jezuita Guy Consolmagno: „Každá entita, bez ohľadu na počet tykadiel, má dušu.“ Akcentoval to aj v knihe, ktorú napísal s Paulom Muellerom. Vyšla teraz v októbri, dva mesiace po Weintraubovej knižke. Amen.
AUTOR JE SPOLUPRACOVNÍK PRAVDY