Táto malá španielska sova sa totiž s akupunktúrou stretáva už po niekoľkýkrát. Vták sa zranil na chrbte, keď narazil do továrenského komína na východe Madridu, ležiaceho vo výške 700 metrov nad morom v pohorí Sierra de Guadarrama, kde žije veľa sov. Jej liečby sa ujalo centrum pre záchranu sov Brinzal, situované v parku na západe mesta.
Podľa Spoločnosti pre veterinárnu akupunktúru, založenej v roku 1974 v Spojených štátoch, sa tradičná čínska akupunktúra vo svete stále viac využíva aj na liečbu zvierat. Akupunktúra sa odporúča pri poranení svalov, na nervové choroby, choroby kože a žalúdočné, črevné alebo dýchacie ťažkosti, poznamenáva agentúra AFP.
Malá sova oddychuje, keď sa ihličky ponárajú pod jej hnedobiele perie. „Keď k nám prišla, neudržala sa ani na nôžkach. Potom začala robiť malé kroky a teraz môže znovu lietať,“ pochváli sa veterinárka Cornejová. Zviera už prešlo desiatimi „sedeniami“ akupunktúry, ktoré stimulujú mechanizmy uzdravovania bez vedľajších účinkov, vysvetľuje.
Veterinárka špecializovaná na akupunktúru pre psov a mačky prichádza pravidelne do centra Brinzal a stará sa o stovky vtákov, ktoré tam ľudia prinášajú. V centre čaká na návrat na slobodu osemdesiatka výrov veľkých, sov a ďalších malých vtákov. Sú tam umiestnené vo veľkých voliérach, kde sa niektoré vtáky pokúšajú lietať. Ako potravu tam dostávajú malé kurčatá a myši.
Zhruba 70 percent z takmer 1 200 vtákov, ktoré tam ľudia každoročne prinesú, sa uzdraví a môže byť následne vypustených do prírody, uvádza koordinátorka Patricia Orejasová.
Zvieratá si na ľudí zvykli
Upresňuje, že centrum založené v roku 1989 používa akupunktúru v posledných šiestich rokoch. „Poskytujeme fyzické, ale aj psychické uzdravenie,“ tvrdí Orejasová. Hovorí, že nie všetky zvieratá sa môžu vrátiť do prírody. Zvykli si totiž príliš na spoločnosť ľudí a nedokázali by sa prispôsobiť voľnému životu.
Sedemročná sova Eire, sediaca na vetve vo veľkej voliére, pozerá veľkými čiernymi očami na návštevníkov. Kým sa dostala do útulku, žila ako domáci maznáčik a v prírode by nedokázala prežiť.
Tím Orejasovej používa pri sovách metódy, ktoré majú stimulovať prirodzenú schopnosť obrany, a učí ich, ktoré zvieratá sú ich nepriateľmi. Vtáky tak môžu pozorovať živé myši, ale aj orly. Pritom im púšťa nahrávky zvukov, ktoré sovy vydávajú, ak hrozí nebezpečenstvo.
Vďaka týmto technikám sa môžu vtáky vrátiť do prírody a ujať sa svojej úlohy v ekosystéme, spočívajúcom v hubení hlodavcov, hmyzu, hadov a ďalších škodcov. „Čím viac bude prirodzených nepriateľov hlodavcov na vidieku, tým menej budeme mať problémy, pretože sa nebudú musieť používať pesticídy nebezpečné pre ľudí,“ vysvetľuje Orejasová.
„Tým, že sa tu staráme o choré zvieratá, získavame aj informácie o tom, čo sa deje v prírode,“ hovorí a upresňuje, že to umožňuje realizovať programy na ochranu zvierat.
Potom Orejasová otvorila veľkú voliéru, z ktorej na ňu pohŕdavo vzhliada niekoľko výrov veľkých. Jeden z nich roztvorí svoje rozmerné krídla o rozpätí takmer dvoch metrov, vyletí smerom k dverám, ale potom sa k ľuďom otočí chrbtom a vzdiali sa. „Tak to má byť. Nech sa vráti tam, kam patrí,“ hovorí.