Bude to drahé, ak stíchnu škovránky

Jar nestratila farby, ale dych. Nepočuť ju tak nahlas ako kedysi, pretože orchester opúšťajú veľkí speváci. Stehlík, ale aj slávik. Miznúce vtáky dokazujú, že život v Európe stráca svoju rozmanitosť závratnou rýchlosťou. Ticho na oblohe je varovaním pre spoločnosť, aby si začala viac všímať aj bežných operencov. Urputne chránime len tie najvzácnejšie raritné druhy a pritom nám alarmujúcim tempom hynú úplne obyčajné vrabce, lastovičky, škovránky, od ktorých sú ľudia najviac závislí. Nejde tu o žiadnu ochranársku romantiku, ale o peniaze.

, 16.04.2015 07:00
debata (4)
Ornitológovia Roman Slobodník (vľavo) a Martin... Foto: Andrej Barát, Pravda
ornitológovia Ornitológovia Roman Slobodník (vľavo) a Martin Zemko (vpravo) v Chránenom vtáčom území Lehnice. Farmári sú ochotní nechať zabrať časť pôdy v prospech nových vetrolamov či nových vodných rezervoárov.

Za posledných 30 rokov zmizlo v Európe 20 percent všetkých vtákov, z toho je až 90 percent bežných druhov. K takýmto výsledkom sa dopracovali anglickí vedci z Exeterskej univerzity v spolupráci s Kráľovskou spoločnosťou na ochranu vtáctva. Štúdiu publikovali vo vedeckom časopise Ecology Letters.

Podľa Richarda Ingera z anglického Inštitútu pre životné prostredie a udržateľnosť sú to veľmi znepokojujúce správy, pretože rapídne ubúda vtákov, z ktorých ľudia najviac profitujú. „Je čoraz jasnejšie, že interakcia s prírodou a divočinou je kľúčová pre blahobyt človeka a výrazný úbytok bežných vtákov môže priniesť veľké škody ľudskej spoločnosti.“

Sokol červenonohý. Foto: Jozef Chavko
sokol červenonohý Sokol červenonohý.

Sú to práve vtáky, ktoré tlmia škodcov na poliach a pomáhajú farmárom znižovať straty. Na konferencii o sovách v Srbsku v roku 2011 prezentovali vedci výpočet, že jediná sova, myšiarka ušatá, dokáže farmárovi za celý rok zachrániť 1,5 tony obilia… Vtáky sú tiež významnými roznášačmi semien. Viaceré druhy odstraňujú z prostredia uhynuté zvieratá a zabraňujú šíreniu chorôb.

Celý tento prírodný servis v skutočnosti nie je zadarmo. To len ľudia zaň nechcú vtákom platiť. Menou je životný priestor. A človek ho svojimi aktivitami vtáctvu čoraz viac stenčuje. Veľkú paseku najnovšie robí štiepkovanie, mnohé výruby vo vetrolamoch sa robia nešetrne a vtáky prichádzajú o biotopy.

Podľa Jozefa Chavka, predsedu Ochrany dravcov na Slovensku, navyše stále pokračuje trend zväčšovania výmery ornej pôdy na úkor posledných oáz zelene. No kým pred pár rokmi poukazoval na to, že sa strácajú posledné vetrolamy, dnes už miznú aj samotné poľné cesty.

„Život na poliach živorí na posledných úzkych pásoch zelene pri cestách, no aj tie sa zaorávajú, len aby sa obrobil každý centimeter štvorcový. Pozrite sa na polia kdekoľvek na Žitnom ostrove, v skutočnosti sú mnohé bez života, bez cvrčkov, kobyliek, mravcov, motýľov. Monokultúry, obrovské lány, kde je zasiata len jedna plodina sú katastrofou. Hmyz nemá kde normálne žiť. Hmyz je prvé najdôležitejšie ohnivko reťaze živej prírody,“ presviedča ornitológ s vyše 40-ročnou praxou. Bez hmyzu nebudú spevavce a bez nich zas dravce.

Užitočný hraboš?

Farmári sa bránia, že Slovensko sa k vtáctvu už zachovalo veľkoryso. Vtáčie územia tvoria vyše štvrtinu celkovej rozlohy krajiny. Viac ako 20 percent majú v rámci Európskej únie už len Holandsko či Dánsko.

Zelené mapy však nič nehovoria o tom, ako nešetrne rôzni podnikavci zaobchádzajú s lesnou vegetáciou aj v chránených územiach. Či o tom, že priamo v Chránenom vtáčom území Úľanská mokraď sa už stihol postaviť závod, nákupná zóna, chystá sa priemyselný park… Skutočný záujem o ochranu vtáctva si vyžaduje uznanie krehkých väzieb a vedecký pohľad na škodcov. Možnože choroba je liek.

Ďateľ veľký. Foto: František Hromada
ďateľ veľký Ďateľ veľký.

V minulom roku sa v Trnavskom kraji premnožil hraboš poľný. Hotová epidémia. Poľnohospodári žiadali kompenzácie. Za všetko vraj mohla teplá zima. Situácia by podľa ornitológov nebola taká zlá, ak by v krajine nechýbali predátori. Farmári bez rozmyslu siahajú najprv po jedoch. A hoci ich výrobca v návode upozorňuje, aby jed vkladali do nory a zahrabali ho tak, aby k nemu nemali prístup ostatné zvieratá, stáva sa, že chémiu voľne rozhádžu po poli.

„Takto zabijú množstvo vzácnych druhov, nielen vtákov. A hraboše sa rýchlo vrátia, pretože majú na rozdiel od predátorov vysokú reprodukčnú schopnosť. Poznám príklad družstva, ktoré nakúpilo jedy za 30-tisíc eur. Po dvoch mesiacoch bola situácia rovnaká ako na poli, kde jed vôbec nepoužili,“ prezrádza Chavko.

Na farme v Lehniciach nechali hraboše tak. Podľa predstaviteľov družstva nasledovala citeľná, ale únosná strata, ktorá však so sebou priniesla zaujímavý efekt. Hraboše prilákali do chotára množstvo zvierat. Lasice, kuny a dravce boli tak zamestnané lovom hrabošov, že ostatné druhy vtákov a zvierat mohli vyviesť vyšší počet mláďat.

Zo situácie profitovali prepelice, škovránky, jarabice, bažanty, a to je efekt, ktorý by mohol zaujímať poľovníkov pri súčasnom dramatickom poklese malej zveri. „Inými slovami, nedostatok hrabošov paradoxne negatívne ovplyvňuje prežitie ostatných živočíchov.“

V Chránenom vtáčom území Lehnice ornitológovia navyše dostali k nedávnemu Medzinárodnému dňu vtáctva (1. apríl) veľký darček. Po štyroch rokoch sa tu objavil drop fúzatý. Síce len jedna sliepka, ale predsa. Je dôkazom, že opatrenia, na ktoré sa obec a farmári spoločne s ochranármi v Lehniciach podujali, majú zmysel. Ide o vysádzanie vhodných plodín, ponechávanie zelených pásov, vysádzanie nových vetrolamov. Na elektrické vedenia namontovali ekochráničky, ktoré zabraňujú tomu, aby vtáky do nich narážali.

Ekochráničky na elektrickom vedení v Lehniciach. Foto: Andrej Barát, Pravda
elektrické vedenie, ekochráničky Ekochráničky na elektrickom vedení v Lehniciach.

Búranie mýtov

Apropo, vtáky v čoraz vyšších počtoch hynú aj v doprave, čo má ďalší ekonomický dosah na ľudí. Vtáky a mnohé ďalšie zvieratá sa tlačia k cestám, pretože ľudia obmedzujú ich životný priestor. Na stúpajúci trend nehôd s divou zverou upozornila Allianz-Slovenská poisťovňa už v roku 2013. Podľa ich štatistík dosiahli v jeseni 2012 škody po takýchto nehodách 1,5 milióna eur, čo bola dvojnásobná suma oproti rovnakému obdobiu roka 2011.

Straka. Foto: Roman Slobodník
straka Straka.

Čo však treba skutočne nabúrať, sú mýty. Jedným z najrozšírenejších medzi poľovníkmi je ten, že krkavcovité vtáky patria ku škodnej a decimujú iné populácie vtáčích druhov rozbíjaním vajec. Preto sa vo veľkom strieľajú. „Týka sa to havrana, sojky, ale najmä straky. Nepoznáme však žiadne vedecké výskumy, ktoré by to potvrdzovali. Tie, naopak, zdôrazňujú ich užitočnosť,“ presviedča ornitológ Roman Slobodník.

Krkavcovité likvidujú v krajine zdochliny. A sú od nich závislé iné dravce, ktoré si nedokážu stavať hniezda. Napríklad sokol červenonohý. Ornitológom sa podarilo presvedčiť poľovnícke organizácie a ministerstvo pôdohospodárstva by malo v najbližších dňoch vydať odporúčanie pre miestne poľovnícke zväzy, aby odstrel krkavcovitých obmedzili. Teraz zostáva už "len“ uspieť na lokálnej úrovni…

Na kormorány a volavky zas podľa skúseností ornitológov útočia rybári, ktorí si tiež chránia svoje „záujmy“ – ryby. Zatiaľ neobjasneným zostáva bezprecedentné vystrieľanie 59 hniezd volaviek popolavých pri nádrži Malá Lodina z marca tohto roku. Spoločenská škoda sa odhaduje na 160-tisíc eur.

Nechceme lastovičky?

Aj mestá sú bez vtákov. Najmä bez lastovičiek, i keď mnohí takto mylne nazývajú podobný druh – belorítku domovú. Už dlho je známy fakt, že belorítkam, ale aj dážďovníkom či netopierom škodí necitlivé zatepľovanie budov. A hoci sa už pár rokov vyrábajú špeciálne náhradné búdky, ktoré sa dajú pekne zapracovať do zatepleného plášťa budovy, smutný fakt je ten, že ľudia vtáky nechcú. Nemienia si dať zašpiniť novučičkú fasádu.

Vrabec, vták roku 2015. Foto: Andrej Chudý
vrabec Vrabec, vták roku 2015.

Traduje sa, že zhodenie lastovičieho hniezda prináša nešťastie. A vskutku nešťastne sa musia tváriť starostovia pri pohľade na účty za postreky proti komárom za tisíce eur. Podľa Slobodníka je preukázateľný súvis medzi úbytkom týchto tradičných druhov a častejšími epidémiami komárov. Lastovičky ubúdajú aj preto, že na dedine je už minimum drobných hospodárstiev, miest, kde by mohli loviť muchy.

A tam, kde živočíšna výroba predsa len prežila, ich tiež často nechcú. Z rovnakých dôvodov ako majitelia bytov v panelákoch. Aby nešpinili na novej farme. „Chceme asi žiť v sterilnom prostredí. Ale zabúdame na to, ako veľmi sme od prírody závislí. Nemali by sme s vtákmi bojovať, ale mali by sme sa naučiť s nimi žiť,“ pripomína Slobodník.

Aj laik počuje, že krajine niekto chýba

Ján Gúgh. Foto: Pravda, Andrej Barát
Gugh, ornitológ, vtáky, mapa, biodiverzita Ján Gúgh.

Záujem o rozpoznávanie vtáčieho spevu je nebývalý. Len na podujatie na Železnej studienke v Bratislave počas druhého aprílového víkendu sa nahlásili vyše štyri stovky záujemcov a organizátori museli zabezpečiť ďalších ornitológov. Čo však už zabezpečiť nemohli, je rovnaká intenzita spevu ako kedysi. O úbytku vtáctva sme sa porozprávali s Jánom Gúghom zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

Ktoré ďalšie bežné druhy sa vytrácajú?
Na základe posledných pozorovaní je až pri 29 druhoch mierny alebo prudký úbytok populácie, čo je alarmujúce číslo. Okrem lastovičky mizne aj kukučka obyčajná či bažant obyčajný… Každý rok ubudne na Slovensku 100– až 250-tisíc vtákov.

Vidno to aj na jarnej migrácii, ktorá je teraz v plnom prúde?
Prilietajú už aj hmyzožravé vtáky z tropickej Afriky a medzi nimi budú aj ubúdajúce penice, mucháriky, belorítky a kukučky. Úbytok vtáctva citlivo vnímajú aj obyvatelia. Často sa stretávame s otázkami, kam miznú lastovičky, vrabce, škovránky, pipíšky, bociany. Úbytok niektorých druhov je taký výrazný, že si ho všímajú aj laici. Niečo z krajiny im chýba… Vtáčí spev.

Škovránok. Foto: Roman Slobodník
škovránok Škovránok.

Aké sú príčiny?
V poľnohospodárstve je to napríklad používanie neonikotinoidov proti hmyzu. Tie pritom nezasahujú len škodcov plodín, ale všetok hmyz, chrobáky, chrústy, kobylky, svrčky, motýle, včely. Ubúda potravy pre vtáctvo. Zahraničné štúdie dokazujú, že po konzumácii namoreného osiva hynú jarabice. Vrabcovi stačí jedno zrniečko.

Dosahy na biodiverzitu sú nesporné. Ako by ste však presvedčili pragmatikov?
V pestrej, mozaikovitej poľnohospodárskej krajine s mnohými stromoradiami, lúkami, mokrinami prežije oveľa viac druhov ako na obrovských lánoch jednoplodinových polí bez úhorov. Jednoliata krajina je náchylnejšia na škodcov, vplyvy extrémov počasia a vyžaduje si oveľa väčší vklad na pesticídy… Pre bežných ľudí nezaváži, či v krajine žije 40 druhov, alebo len jeden. Každého by však malo zaujímať, v akej krajine žije. Či je zdravá, stabilná, alebo je to agrárna púšť plná pesticídov a umelých hnojív.

Európska únia zaviedla takzvaný greening, ozelenenie poľnohospodárskej politiky. Aký je skutočný účinok?
Novinka hovorí, že hospodár s vyše 30 hektármi musí v roku 2015 vyčleniť 5 percent pôdy na jemnejšie hospodárenie. Vedci navrhovali až 10 percent… Túto ideálnu myšlienku zdeformovali lobisti, a tak na základe možných výnimiek sa môže za plochu ekologického záujmu považovať aj chemizované pole so sójou. Sadí sa v strede mája a počas osevných prác sa zlikvidujú škovránky a ďalšie vtáky, ktoré v tom čase už hniezdia v zemi…

(aba)

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #vtáky #ornitológovia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy