Projekt Digitálna gramotnosť na Slovensku sa realizuje už desať rokov. Tento raz sa neorientoval na zručnosti ľudí vo využívaní technológií ale na správanie sa používateľov a odraz celospoločenských problémov, ktoré práve moderné informačné a komunikačné technológií vytvárajú. Výskum vznikol v apríli na vzorke 1083 respondentov nad 14 rokov naprieč sociálnym spektrom zo všetkých kútov Slovenska.
Závislosť ako celospoločenský problém
Kým ešte pred dvoma rokmi používalo internet každý deň 31 percent, dnes je to už takmer polovica obyvateľstva. „Bežný čas strávený na internete je tak hodina až dve. To je v poriadku. Aj rôzne iné štúdie, napr. psychologické, ukazujú, že tento rozsah je prijateľný. Z výskumu nám však vyplynulo, že trend je výrazne stúpajúci. Viac ako tretina opýtaných je na internete viac ako tri hodiny,“ hovorí autor projektu Marián Velšic na margo zmeny užívateľského správania.
Vznikom závislosti sú podľa Velšica najviac ohrození mladí ľudia vo veku medzi 14 a 34 rokov, študenti, vysokoškolsky vzdelaní, podnikatelia či duševne pracujúci. Závery výskumu sú pochopiteľné. Práve u spomínaných skupín je totiž mobil, internet či počítač súčasťou práce aj každodenného života.
Alarmujúci je nárast symptómov závislosti, ktoré si u svojich príbuzných či známych, jednoducho u ľudí vo svojom okolí, všimlo až 35 percent opýtaných. Medzi príznaky patrí nespavosť, zanedbávanie povinností, bolesť hlavy či chrbtice, ale tiež to, že ľudia zabúdajú dokonca aj jesť a piť.
Strata súkromia je reálnou hrozbou
Príchod nových užívateľov do internetovej rodiny sa podľa výskumu zastavil. „Posledných päť rokov predstavuje internetová populácia asi 70 % celej populácie,“ vysvetľuje autor projektu. Nie je vylúčené, že v budúcnosti sa zmenší alebo od technológií odpúta.
„Jedným z dôvodov môže byť presýtenosť ale aj agresívne praktiky, ktorými štát a rôzne korporácie zasahujú do súkromia jednotlivca,“ hovorí Velšic. Za najväčšie problémy, ktoré spôsobujú technológie označili ľudia nedostatok pohybu (41 %), kyberkriminalitu (27 %), vzájomné odcudzenie ľudí (25 %) a nebezpečný a škodlivý obsah na internete (22 %).
Podľa analytika je tiež zaujímavé, že kým v západných krajinách sa intenzívne diskutuje o osobnej slobode a ľudských právach v súvislosti s internetom, u nás tieto témy zatiaľ príliš nerezonujú. „Pritom stratu súkromia, ku ktorej dochádza sledovaním aktivít ľudí na internete, ich komunikácie na sociálnych sieťach či zverejňovaním osobných údajov, vníma iba 17 percent Slovákov ako vážny problém,“ dodáva Velšic.
Prístup k digitálnej gramotnosti
Z výskumu vyplýva, že až 60 percent obyvateľstva nad 14 rokov sa novým technológiám prispôsobuje bez väčších problémov. Platí to aj pre strednú generáciu, ľudí s nízkym vzdelaním či manuálne pracujúcich. Zmena postoja je aj u skupín, ktoré ešte pred desaťročím informačné technológie odmietali, ako napríklad ľudia v preddôchodkovom veku či ženy v domácnosti.
Medzi najväčšie problémy patria aj zručnosti, ktoré sa dnes považujú za bežné. Výskum ukázal, že ťažkosti spôsobuje užívateľom inštalovanie programov a nastavovanie základných funkcií počítača, problémy so sťahovaním alebo odosielaním súborov či používaním externých zariadení ako USB.
Napriek pozitívnemu trendu sa podľa Velšica až štvrtina populácie odmieta učiť a prispôsobovať moderným technológiám. Medzi dôvody stále patrí sťažený prístup k internetu a počítačom a najmä nedostatok tlaku okolia na to, aby sa s modernými technológiami naučili pracovať.
Príchod nových užívateľov do internetovej rodiny sa podľa výskumu zastavil. „Posledných päť rokov predstavuje internetová populácia asi 70 % celej populácie,“ vysvetľuje autor projektu. Význam informačných technológii v bežnom živote zatiaľ však stúpa a to aj medzi skupinami, ktoré za nimi dlhodobo zaostávali. Napr. staršie generácie a obyvatelia vidieka. Zmeny je vidieť vo vzájomnej komunikácii aj v oblasti elektronických služieb ako nakupovanie či internetbanking, ale aj komunikácia s inštitúciami.