Kto nakŕmi deväť miliárd hladných krkov?

Nepoznáme meno človeka, ktorý sa v roku 1804 stal miliardtým obyvateľom zeme. Asi sa však nedožil okamihu, keď pribudla druhá miliarda, trvalo to totiž 123 rokov.

18.07.2015 12:00
vertikálne pole, EXPO Foto: ,
Vertikálne pole na Expo 2015 v Miláne. Takto si izraelskí vedci predstavujú budúcnosť farmárčenia.
50

Päťmiliardtým človekom sa 11. júla 1987 podľa OSN stal Chorvát Matej Gašpar, lenže on sa nestihol poriadne dostať do puberty, keď už v roku 1999 pribudol šesťmiliardtý Adnan Mević z Bosny a Hercegoviny. Dnes sú obaja priateľmi na Facebooku. Nuž a s nárokmi na titul sedemmiliardtého človeka sa v roku 2011 roztrhlo vrece… Podľa demografov vlastne už nemá ani zmysel vzrušovať sa nad tým, ako rýchlo sa množíme. Naliehavejšou otázkou je skôr to, ako sa uživíme.

Narodeniny Mateja Gašpara boli oficiálne vyhlásené za Svetový deň populácie. Tento deň má ľudstvu pripomínať, ako si bezprecedentným tempom zapĺňa životný priestor. Pred 2 000 rokmi bolo na Zemi približne 150 miliónov ľudí (podľa iných odhadov 200 miliónov). Dnes sa takáto veľká populácia tiesni na maličkom kúsku planéty zvanom Bangladéš, ktorý je len asi trikrát väčší ako Slovensko. Keď Zikmund a Hanzelka vyrazili v roku 1947 na Tatre 87 na slávnu expedíciu do Afriky, tak na tomto kontinente žilo asi 250 miliónov obyvateľov. Dnes je Afričanov päťkrát viac. Na celom svete žije v súčasnosti 7,3 miliardy ľudí a v roku 2042 prekročíme podľa OSN deväť miliárd. Útechou sa zdá odhad svetovej organizácie, že po roku 2062 by sa mohol počet ustáliť na desiatich miliardách.

Najzaujímavejším je podľa demografa a ekonóma Davida Lama obdobie medzi rokmi 1960 a 1999. Ľudstvo sa počas týchto štyroch desaťročí rozmnožovalo závratnou rýchlosťou. Viac ako dvomi percentami za rok, čo sa pravdepodobne nikdy predtým nestalo a ani sa už nezopakuje (v súčasnosti je to 1,14 percenta za rok). Oveľa pozoruhodnejšie na tomto období je však skôr to, ako to ľudstvo vôbec dokázalo prežiť.

Svet mal podľa amerického biológa Paula R. Ehrlicha už dávno kruto hladovať. „Celému svetu, predovšetkým rozvojovým krajinám, dochádza jedlo… Bitvu o uživenie ľudstva sme v skutočnosti už dávno prehrali, v tom zmysle, že nebudeme schopní v nasledujúcej dekáde zabrániť hladomorom obrovských rozmerov,“ napísal Ehrlich v roku 1968 v knihe Populačná bomba.

Ukázalo sa však, že ľudstvo sa dokázalo prispôsobiť a vďaka pokroku v poľnohospodárstve úžasným spôsobom zrýchlilo tempo výroby potravín. Len v rokoch 1961 a 1980 sa produkcia jedla zvýšila o 59 percent. „Výsledkom bola o desať percent vyššia produkcia potravín na človeka v roku 1980 v porovnaní s rokom 1961,“ spresňuje demograf Lam v štúdii Ako svet prežil populačnú bombu. Očakávania sú teraz také, že ak svet nezasiahne dlhotrvajúca vlna extrémov počasia, tak by sme to mali prežiť. No klimatická zmena nám nepraje.

Nebezpečné spojenie

Nárast produkcie potravín nebol možný bez vážnych zásahov do povrchu zeme, prírody a krajiny. Lenže aj príroda dokáže zamávať s rovnováhou a globálnou ekonomickou sieťou, ktorú vybudoval človek. Extrémne počasie v jednej krajine môže mať ťažko predvídateľné dosahy na ekonomiku v inom kúte zeme. Príkladom je mimoriadne sucho, ktoré zažívalo Rusko v roku 2010. Masívne požiare si vyžiadali takmer polovičný pokles ruskej produkcie obilnín, na čo prudko zareagovali svetové trhy. Výsledkom bol nedostatok potravín práve v najchudobnejších častiach Afriky a Blízkeho východu. Klimatológ Pavol Faško upozorňuje aj na riziko topenia sa ľadovcov v horských masívoch Južnej Ameriky, od ktorých je silne závislé poľnohospodárstvo. „Ak tam ľad nebude, ľudia budú mať problém s vodou a nebudú môcť dosahovať také poľnohospodárske výnosy ako doteraz.“

Hoci Slovensko čaká v najbližších desaťročiach úbytok a nie prírastok obyvateľstva, čo by logicky znamenalo menšie nároky na potraviny, aj našej krajiny sa téma budúcnosti jedla bytostne dotýka. „Aj keď máme v súčasnom období relatívny dostatok potravín, nemusí to byť vždy tak. Na Slovensku rapídne ubúda orná pôda, pôda sa nevyužíva efektívne a v mnohých prípadoch sa devastuje,“ pripomína Jozef Golian, odborník na potravinovú bezpečnosť z Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre.

Aj keď sa ministerstvo pôdohospodárstva snaží robiť všetko pre to, aby sa zvyšovala potravinová sebestačnosť Slovenska, v niektorých komoditách sa domáca výroba naďalej znižuje. „Svedčí o tom aj neustály pokles dojníc a s tým súvisiacej domácej produkcie mlieka. V minulosti sme mnohé komodity dokázali vyvážať. Aj dnes je to tak, ale na druhej strane, keď si urobíme prehľad o pôvode potravín v obchodných reťazcoch, tak tých domácich je menej,“ pokračuje expert.

Závislosť od dovozu potravín znamená riziko. „Ak vznikne prírodná katastrofa alebo iný problém, tak sa každá krajina bude snažiť v prvom rade zásobovať svoje obyvateľstvo. Ak bude mať nejaké prebytky, tak ich poskytne iným krajinám za adekvátnu cenu, ktorá je v takýchto prípadoch vždy vyššia. Aj FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) prognózuje postupne vyššie ceny potravín,“ dodáva Golian. Najtypickejším príkladom je obilie. „Keď bude neúroda obilia alebo jeho celkový nedostatok na svetových trhoch, budeme ho musieť nakupovať drahšie, ak ho vôbec budeme mať kde nakupovať.“

Genetická pravda. Organická pravda

Ako teda uživiť ľudstvo? Golian radí Slovensku spestriť pestovanie obilnín, zeleniny a ovocia, aby sa zmiernili lokálne vplyvy extrémnych povodní alebo období sucha. A prehodnotiť, či sa naozaj z dlhodobého hľadiska oplatí pestovať napríklad repku niekoľko rokov po sebe.

Zisk z repky je ohromný, z biopalív sa stal biznis. No repka vyčerpáva pôdu a môže predstavovať problém pre potravinovú bezpečnosť. Apropo, podľa časopisu Science sa pestovať repku kvôli znižovaniu emisií aj tak neoplatí. Ak by sa podľa vedcov zatrávnili a zalesnili plochy s repkou, tak by pokles skleníkových plynov bol oveľa citeľnejší…

Pri hľadaní ďalších odpovedí narazíme podľa Jonathana Foleyho, experta na vzťah životného prostredia a poľnohospodárstva, na nevyhnutnú otázku. Konvenčné alebo organické farmy? „Tí, ktorí presadzujú konvenčné poľnohospodárstvo, hovoria o tom, ako moderná mechanizácia, zavlažovanie, hnojivá a zdokonalená genetika dokážu zvýšiť výnosy a pokryť potreby. A majú pravdu. Zatiaľčo podporovatelia lokálnych a organických fariem oponujú, že menšie farmy dokážu zvýšiť výnosy, pomáhajú mnohým dostať sa z chudoby a to všetko vďaka osvojeniu si techník, ktoré zlepšujú úrodnosť aj bez umelých hnojív a pesticídov. A majú takisto pravdu,“ píše Foley v magazíne National Geographic.

Sú to dva nezmieriteľné tábory, ktoré by však podľa Foleyho mali čím skôr nájsť prieniky, ak chcú zachrániť planétu. Nemožno ignorovať technologický pokrok, ale takisto nemožno zatvárať oči pred faktom, že nadmerná chémia ničí vodu, pôdu a zdravie.

Foley uvádza päť krokov. Najväčšou prioritou je zastavenie odlesňovania. „Doteraz sme vyčistili oblasť vo veľkosti Južnej Ameriky, aby sme pestovali plodiny. Aby sme uživili dobytok, zabrali sme plochu zhruba vo veľkosti Afriky. Už si však viac nemôžeme dovoliť zvyšovať produkciu jedla expandovaním poľnohospodárstva,“ uvádza expert. Druhým krokom je preto zvýšenie produkcie na už existujúcich farmách. Rezervy sa podľa neho dajú naplniť aj vďaka organickému farmárčeniu napríklad v Afrike, Latinskej Amerike alebo vo východnej Európe.

Jellyfish Barge. Plávajúci skleník, ktorý čistí... Foto: Andrej Barát, Pravda
plávajúca farma Jellyfish Barge. Plávajúci skleník, ktorý čistí vodu.

Tretí krok je efektívnejšie využívanie zdrojov a najmä vody. Mnohí farmári už dnes nahrádzajú rozsiahle zavlažovacie systémy precíznejším kvapôčkovým zavlažovaním. Štvrtý krok sa týka zmeny stravovacích návykov, je to napríklad voľba mäsa kráv z pastvín. Finálnym krokom je znižovanie odpadu. Odhady hovoria o tom, že až 25 percent kalórii z celosvetovo vyrobeného jedla sa premrhá. Skončí v odpade, zhnije v skladoch, poškodí sa pri prevoze. „Všetkých týchto päť krokov dokáže dvojnásobne zvýšiť zásoby jedla a dramaticky znížiť dosahy poľnohospodárstva na životné prostredie. Ale nebude to ľahké. Tieto riešenia si vyžadujú veľkú zmenu v myslení,“ uzatvára svoj článok Foley.

Postavíme polia na hlavu?

Možno sa bude musieť ľudstvo pokúsiť o nemožné. Ak sa nesmú viac rozširovať polia na úkor lesov, nedalo by sa to na vode, v púšti či dokonca na stenách budov? Odborníci z University of Milano-Bicocca sa rozhodli kultivovať oceán. Zakladajú plávajúce farmy na Maledivách, kde mnohé z ostrovov sú dlhé len pár stoviek metrov a kde sa produkcia organických potravín zdá nedosiahnuteľným snom. Zatiaľ. Tím talianskych dizajnérov a biológov pod názvom Pnat zas vyvíja špeciálny modul Jellyfish Barge, čosi ako veľký plávajúci sebestačný skleník, ktorý navyše dokáže vďaka energii zo slnka čistiť slanú alebo znečistenú vodu.

Vedci zo Spojených arabských emirátov skúmajú využitie špeciálnych rias, ktoré by dokázali v suchých regiónoch viazať ku koreňom rastlín vlahu.

Izrael postavil na výstave Expo 2015 v Miláne vertikálne pole na jednej stene svojho pavilónu. S rozlohou vyše 9-tisíc metrov štvorcových je to najväčšia konštrukcia tohto typu, aká bola kedy postavená a dokazuje, že sa to jednoducho dá. Využíva špeciálne zavlažovanie a dá sa na nej pestovať takmer hocijaká plodina. Tu v Miláne zasadili na ukážku najmä ryžu, obilie a kukuricu, čo sú podľa Izraelčanov tri základné plodiny, ktoré tvoria 70 percent jedla skonzumovaného ľudstvom. Vertikálne polia sú podľa nich odvážnou, no jednoznačnou odpoveďou na otázku, čo si počnať, keď sa väčšina ľudí presťahuje do miest. V polovici 21. storočia to bude 66 percent celosvetovej populácie, dnes je to 54 percent.

Šesťposchodové pole so šalátom a bazalkou. Foto: Andrej Barát, Pravda
vertikálna farma, EXPO Šesťposchodové pole so šalátom a bazalkou.

Zaujímavým riešením sú poschodové polia. Na výstave Expo v Miláne budú šesť mesiacov pestovať šalát a bazalku na šiestich poschodiach v špeciálnom uzavretom systéme. Je toto skutočne budúcnosť jedla? Zlá otázka. Tá dobrá je už otrepaná. Čo najviac poškodzuje životné prostredie? Asi každému sa v predstavách hneď vybavia autá a dymiace komíny tovární. Lenže skutočná pravda leží na tanieri. Najväčšou hrozbou pre planétu je podľa Foleyho potreba ľudstva najesť sa.

Slovensko bude raz potrebovať migrantov

Kým svet rastie, počet obyvateľov Slovenska bude podobne ako v ďalších vyspelých krajinách klesať. O tom, akým tempom, sme sa porozprávali s Borisom Vaňom z Výskumného demografického centra.

Aká je prognóza pre našu krajinu?
Hlavnými trendmi vo vývoji obyvateľstva na Slovensku v najbližších desaťročiach bude znižovanie prírastku obyvateľov, ktorý sa postupne zmení na úbytok, a intenzívne starnutie obyvateľstva. To bude najzávažnejším dôsledkom súčasného a očakávaného demografického vývoja.

O koľko sa zníži počet obyvateľov?
Počet obyvateľov by sa mal do roku 2050 znížiť zhruba na 5,3 milióna. Priemerný vek obyvateľstva by sa mal zvýšiť oproti súčasnosti zhruba o osem rokov. To znamená, že 30 percent obyvateľov bude vo veku 65 a viac rokov. V súčasnosti je to len 14 percent.

Staršie štúdie uvádzajú ako míľnik rok 2020. Zmenilo sa to?
Podľa najnovšej prognózy bude počet obyvateľov na Slovensku stagnovať o niečo dlhšie, zhruba do roku 2025. Následne sa začne obdobie poklesu, ktoré bude trvať niekoľko desaťročí. Rozhodujúci vplyv bude mať migrácia. Zatiaľ čo vývoj počtu obyvateľov je relatívne otvorený a presná hodnota vzhľadom na neurčitý vývoj migrácie ťažko odhadnuteľná. Starnutie obyvateľstva bude do roku 2060 nezvratné a bude veľmi intenzívne.

Bude musieť byť Slovensko otvorenejšie voči migrantom?
Migranti môžu ovplyvniť vývoj počtu obyvateľov, nie však vekové zloženie. Prognóza počíta so zvýšením migračného salda. Pokiaľ by bol príchod migrantov na Slovensko ešte intenzívnejší, obdobie stagnácie by sa predĺžilo, úbytok obyvateľov by sa spomalil. Z dlhodobého hľadiska je zastavenie úbytku obyvateľov v dôsledku migračného prírastku málo pravdepodobné. Migranti sú jedným z hlavných zdrojov riešenia nedostatku pracovných síl. Dá sa predpokladať, že potreby trhu práce zmenia prístup štátu k migrantom. Najmä vzhľadom na úbytok a starnutie pracovnej sily. (aba)

Viac o Expo 2015 čítajte vo Víkende 18. júla.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
50 debata chyba
Viac na túto tému: #populácia #migranti #demografický vývoj #Svetový deň populácie