Za 114 rokov, odkedy sa Nobelove ceny udeľovali po prvý raz, ich ocenení dostali 889-krát za priekopnícku prácu v prospech mieru, za literatúru, medicínu, fyziku, chémiu a od roku 1969 aj za ekonomiku. Za tento čas sa však z rozličných dôvodov, pričom najčastejším je rozdeľovanie dedičstva, najmenej desať zlatých Nobelových medailí a diplomov ocitlo v dražbách.
Áno, je to jednoduchý spôsob, protože kupci nemusia „prispieť najväčším prínosom ľudstvu“, ako uviedol švédský vedec a filantrop Alfred Nobel vo svojej záveti v roku 1895, keď cenu vytvoril. Ale každý mierotvorca isto potvrdí, že taký mier niečo stojí. Hoci to nie je vždy toľko, koľko by si človek predstavoval, keď ide o Nobelovu cenu za mier.
Najlacnejšia Nobelova cena, aká sa kedy na aukcii predala, pôvodne patrila Francúzovi Aristidovi Briandovi, ktorý ju v roku 1926 dostal za významnú úlohu v povojnovom zmierovaní medzi Nemeckom a Francúzskom. Jeho cenu za mier v roku 2008 vydražili za nie viac ako 13 600 dolárov. Nobelova cena Williama Randala Cremera, ktorú získal v roku 1903, dopadla len o trochu lepšie, keď ju v roku 1985 vydražili za 17-tisíc dolárov.
Lenže to bolo vtedy. Ceny na aukciách postupne raketovo vyleteli, čo podnietilo narastajúci počet laureátov alebo ich rodín predať svoje prestížne vlastníctvo. Od začiatku roku 2014 sa na dražbu dostalo najmenej osem Nobelových medailí.
„Registrujeme zvýšený záujem o objavy a vývoj 20. storočia a Nobelova cena naozaj symbolizuje najväčšie úspechy storočia, či už ide o vedu, ekonomiku alebo mier,“ vysvetlil Francis Wahlgren, šéf oddelenia Aukčnej siene Christie's pre medzinárodné knihy a rukopisy. „Dnes to patrí k tomu najcennejšiemu, čo dražíme,“ dodal.
Nedávno sa niekoľko Nobelových cien za fyziku, chémiu a ekonómiu vydražilo za 300– až 400-tisíc dolárov. Ešte lukratívnejšia bola Nobelova cena za mier, udelená v roku 1909 Belgičanovi Augustovi Beernaertovi. Predala sa za 661-tisíc dolárov. Nobelovu cenu za mier, ktorú v roku 1936 získal Argentínec Carlos Saavedra Lamas, pred niekoľkými rokmi našli v záložni, no vzápätí ju vydražili za ohromujúcich 1,16 milióna dolárov.
Prvú priečku za najvyššiu cenu, akú kedy niekto za Nobelovu medailu zaplatil, si drží oblasť medicíny. Americký vedec James Watson, ktorý získal Nobelovu cenu v roku 1962 za spoluobjavenie štruktúry DNA, je jedným z mála laureátov, ktorí predali svoje ocenenie ešte počas svojho života. V decembri 2014 zaň získal rekordných 4,76 milióna dolárov – viac ako dvojnásobok, než dostali dedičia Brita Francisa Cricka, ktorý cenu získal spolu s ním. A to jeho medailu poskytli do dražby len o 20 mesiacov skôr.
„Watsona ľudia skrátka lepšie poznajú vďaka niekoľkým kontroverzným výrokom. Je akýmsi Donaldom Trumpom vedeckého sveta,“ vysvetlil Wahlgren. Watson rozvíril verejnú mienku v rozhovore v roku 2007, keď naznačil, že Afričania majú nižšiu inteligenciu. A navyše získal svoju medailu späť. Ruský miliardár Ališer Usmanov, ktorý ju v dražbe získal, ju Watsonovi napokon vrátil z vďačnosti za jeho prelomový výskum.
Zdá sa, že stojí za to žiť: 93-ročný Američan Leon Lederman predal tento rok v máji svoju medailu za fyziku z roku 1988 za 765-tisíc dolárov.
Predsa však sú niekedy predávajúci sklamaní. Rodina amerického spisovateľa Williama Faulknera, držiteľa Nobelovej ceny za literatúru z roku 1949, stiahla v roku 2013 jeho medailu z dražby, lebo jej cena nedosiahla pol milióna dolárov, ktoré za ňu chceli získať.