Čo keby? Seriózne odpovede na bizarné otázky

Skáče celý svet

Čo by sa stalo, keby sa všetci ľudia na Zemi postavili čo najbližšie k sebe a vyskočili by, pričom každý by dopadol na zem v tom istom okamihu?
Na začiatku scenára by bolo celé obyvateľstvo zemegule najprv premiestnené na jedno miesto. Takáto masa ľudí zaberie plochu veľkosti Rhode Islandu, najmenšieho štátu USA. Presne na pravé poludnie všetci naraz vyskočia. Čo sa stane? Našu planétu to neovplyvní. Zem svojou hmotnosťou prevyšuje celé ľudstvo vyše desaťbiliónoná­sobne. Ak máte svoj deň, dokážete vyskočiť do výšky asi pol metra. Dokonca aj keby bola Zem celkom nepružná a reagovala by okamžite, stlačilo by ju menej, ako je priemer atómu (10–10 m). Keď všetci naraz dopadnú, z hľadiska fyzikálnych zákonitostí to Zemi dodá veľké množstvo energie. Je však rozložená na pomerne veľkej ploche, a tak sa nič svetoborné nestane. Až na odtlačky nôh v nejednej záhrade. Nepatrný tlakový impulz sa rozšíri pevninovou kôrou severoamerického kontinentu a rozptýli sa bez väčšieho efektu. Dopad toľkých nôh na zem vyvolá ťahavé dunenie v trvaní niekoľkých sekúnd.

Prehltnutý kliešť

Čo ak prehltnem kliešťa nakazeného lymskou boreliózou? Rozložia žalúdočné kyseliny kliešťa aj s boreliózou alebo sa ňou nakazím zvnútra?
Pre istotu by ste mali zhltnúť dačo, čo by toho kliešťa zabilo, napríklad Solenopsis germinata, teda tropického ohnivého mravca. Potom prehltnite muchu Pseudacteon curvatus, ktorá zabije mravca. A teraz nájdite pavúka, ktorý…

Nenápadný boháč

Keby moja tlačiareň skutočne dokázala tlačiť bankovky, ovplyvnilo by to významnou mierou situáciu vo svete?

Na hárok papiera s rozmermi 21,59 × 27,94 cm (hárok A4 má rozmer 21 × 29,7 cm) sa zmestia štyri dolárové bankovky. Keby vaša tlačiareň dokázala za minútu vytlačiť jednu celofarebnú a vysokokvalitnú stránku bankoviek z oboch strán, robilo by to 200 miliónov dolárov ročne. To by stačilo na to, aby sa z vás stal boháč, ale nenaštrbili by ste tým svetovú ekonomiku. Keďže v obehu je 7,8 miliardy stodolárových bankoviek a životnosť jednej stodolárovky je asi deväťdesiat mesiacov, znamená to, že ročne sa ich vytlačí asi miliarda. Vaše dva milióny bankoviek ročne navyše by ťažko niekto zaregistroval.

Bazén je zabijak

Je skutočne nebezpečné zdržiavať sa počas búrky v bazéne?
Je to vážne nebezpečné. Voda je vodivá, v tom však nespočíva hlavný problém. Pri plávaní vám hlava vykúka z relatívne rozsiahlej a rovnej vodnej plochy. Už samotný blesk, ktorý by udrel do vody blízko vás, by neveštil nič dobré. Veď tých dvadsaťtisíc ampérov sa šíri do všetkých strán. To, s akou intenzitou a do akej vzdialenosti blesk udrie, sa však dá len ťažko vypočítať. Vo veľkom ohrození by ste boli odhadom v dosahu minimálne desať až dvanásť metrov. V sladkej vode ešte v širšom okruhu, lebo prúd si to radšej mieri priamo cez vás. A čo by sa stalo, keby vás blesk zasiahol pri sprchovaní alebo pod vodopádom? V týchto prípadoch ide o vodnú triešť, ktorá vás neohrozuje. Vo vzduchu je rozptýlené len isté množstvo kvapôčok vody. Skutočné nebezpečenstvo predstavuje vaňa pod vašimi nohami a kaluž vody v kontakte s potrubím.

Skôr, než zodvihnete telefón

Z ktorého miesta na Zemi by sa dal po zoskoku absolvovať najdlhší voľný pád?
Najvyšší, čisto zvislý spád na Zemi má stena kanadského vrchu Mount Thor. Aby nám tento scenár nepripadal až taký hrôzostrašný, predpokladajme, že na dne zrázu je jama naplnená niečím hebučkým ako páperie, čo bezpečne stlmí náš pád. Človek padajúci s doširoka vystretými rukami a nohami naberie konečnú rýchlosť okolo 55 metrov za sekundu. Dosiahne ju už po niekoľkých sto metroch a tak pád z takejto výšky trvá vyše 26 sekúnd. Čo stihneme urobiť za 26 sekúnd? Za ten čas môžeme napríklad zmeškať telefonát.

Facebook nebožtíkov

Kedy, ak vôbec niekedy, bude na Facebooku viac profilov mŕtvych ľudí ako živých?
Niekedy okolo roku 2060 či 2130. Na Facebooku nie je veľa mŕtvych duší. Hlavným dôvodom je, že táto sociálna sieť je nováčik a jeho užívatelia sú ešte mladí. Na základe tempa rastu počtu používateľov sociálnej siete a ich vekového členenia pravdepodobne 10 až 20 miliónov z nich už umrelo. Hlavným faktorom, ktorý rozhodne o tom, kedy počet mŕtvych prevýši počet živých, je, či na Facebooku budú pribúdať noví užívatelia, ideálne mladí, dosť rýchlo na to, aby nejaký čas svojimi počtami prevýšili mŕtvych. Podľa scenára, v ktorom Facebook začne strácať podiel na trhu koncom tohto desaťročia a nikdy svoju pozíciu už nezíska naspäť, prechod Facebooku na druhý breh, teda dátum, keď počet mŕtvych prevýši počet živých, nastane niekedy okolo roku 2065. Ak sa Facebook udrží viaceré generácie, potom k jeho prechodu do ríše mŕtvych dôjde zrejme až v polovici 22. storočia. Je však možné, že realita bude niekde uprostred.

Prevarený čaj

Miešaním čaj ochladzujeme a dodávame mu kinetickú energiu. Ak by sme ho miešali rýchlejšie, začal by sa čaj v šálke variť?
Dáva to zmysel. Teplota je iba kinetická energia. Keď miešate čaj, dodávate mu kinetickú energiu a tá niekam prúdi. Keď čaj nestvára nič dramatické, napríklad nestúpa do vzduchu ani nevyžaruje svetlo, táto energia sa musí premieňať na teplo. Neregistrujeme ho preto, lebo až tak veľa ho miešaním nedodáme. Na zohriatie vody treba obrovské množstvo energie. Ak chceme pripraviť šálku horúcej vody za dve minúty, budeme potrebovať 700-wattový zdroj energie, čo je asi jedna konská sila. Potrebovali by ste teda aspoň jedného koňa, aby sa čaj intenzívne miešal. Na základe číselných údajov z technických správ o priemyselných miešačoch, odhadom, prudkým miešaním čaju v šálke pribúda teplo rýchlosťou asi desiatich milióntin wattu, čo je zanedbateľné. Niektorými uzavretými vysokootáčkovými mixérmi (blendrami) sa ich obsah dá ohriať. Kto by však pripravoval čaj v mixéri? Fyzikálny efekt miešania je trochu zložitý. Vzduch prúdiaci nad šálkou z nej odvádza väčšinu tepla, a tak ochladzovanie prebieha zhora nadol. Miešaním sa na povrch dostáva horúca voda z väčšej hĺbky, čo ochladzovanie napomáha.

Náhodný telefonát

Ak zavoláte na náhodné telefónne číslo a poviete: „Pán Boh daj zdravia,“ aká je pravdepodobnosť, že na druhej strany linky niekto kýchne?
Pri telefonovaní je dobré mať na pamäti, že existuje pravdepodobnosť približne jedna k miliarde, že osoba, ktorej sa dovoláte, práve niekoho zavraždila… Možno by teda bolo vhodné byť s takým želaním opatrnejší… Vzhľadom na to, že kýchnutia sú oveľa bežnejšie ako nedobrovoľné odchody zo sveta, ešte vždy je väčšia šanca, že vám odpovie niekto, kto nie je zabijakom. Na rozdiel od miery výskytu vrážd, častosť kýchania nie je predmetom intenzívneho vedeckého výskumu. Najčastejšie citované číslo pochádza od doktora, ktorý robil interview v ABC News. Stanovil ho na dvesto kýchnutí na osobu za rok. Ďalším z mála vedeckých zdrojov o kýchaní je štúdia zaoberajúca sa sledovaním kýchania ľudí, ktorým umelo navodili alergickú reakciu. Činilo to asi 400 kýchnutí na osobu za rok. Predpokladajme, že v deň vydania knihy sa piati ľudia po prečítaní tejto state rozhodli vyskúšať tento experiment. Keby vyvolávali na rôzne čísla celý deň, je pravdepodobnosť 1 ku 30-tisíc, že v istom okamihu v priebehu dňa jeden z nich vytočí obsadené číslo, pretože aj volaná osoba práve vytáča číslo náhodného neznámeho, aby mu zaželala: „Pán Boh daj zdravia.“ A je pravdepodobnosť asi 1 ku 10¤000¤000¤000¤000, že obaja naraz práve volajú jeden druhého…

Most zo stavebnice Lego

Koľko dielcov lega treba na postavenie mosta, ktorý by uniesol premávku z Londýna do New Yorku? Bolo už vôbec toľko legových dielcov vyrobených?
Začnime menej ambicióznym cieľom. Určite by bolo dosť dielcov lega na prepojenie New Yorku a Londýna. Merané v jednotkách lego – tieto dve mestá sú od seba vzdialené 700 miliónov legových kvádrov. Most by však nedržal pohromade a ani by neuniesol nič väčšie ako minifigúrky zo stavebnice. Počas minulých rokov sa vyrobilo vyše 400 miliárd dielcov lega, z toho 5 až 10 miliárd tehličiek. Predpokladajme, že staviame most z najbežnejšieho dielca – tehličiek s veľkosťou 2 × 4 centimetre. Prirodzene, ak chceme zabezpečiť skutočnú premávku, budeme musieť most trošku rozšíriť. Výhodnejšie by bolo zrejme postaviť most plávajúci na hladine, bez nutnosti stavať pylóny z legových tehličiek. Legové tehličky po spojení nie sú vodotesné a plast, z ktorého sú vyrobené, je hustejší ako voda. To sa dá celkom dobre napraviť – ak na vonkajší povrch dáme vrstvu tmelu. Na každé osobné auto by bolo treba minimálne 10 kubických metrov legových dielcov. Keby sme postavili most meter hrubý a päť metrov široký, mal by sa bez ťažkostí udržať na hladine a byť dostatočne masívny, aby sa na ňom dalo jazdiť. Prvý problém s touto koncepciou spočíva v tom, že na svete nie je zďaleka dosť legových dielcov na postavenie takéhoto mosta. A druhý problém predstavuje búrlivý Severný Atlantik…

Zdroj: Randall Munroe: Čo keby. Seriózne vedecké odpovede na absurdné hypotetické otázky