Na lúke na kraji obce Zálesie pristálo veľké strieborné vajce. Objavilo sa v správach CNN, NBC, Lonely Planet. Video s ním na Discovery News má vyše 6 miliónov prezretí. Každý chcel nahliadnuť do príbytku, ktorý bude možno už čoskoro zdobiť záhrady, exkluzívne pláže či dokonca strechy mrakodrapov v najľudnatejších mestách sveta.
Volá sa Ecocapsule. Projekt odštartovala trojica architektov, bratia Tomáš a Igor Žáčekovci spolu so Soňou Pohlovou. Prototyp v Zálesí skúšajú od mája minulého roku. Bývajú v ňom, pracujú. Sú priekopníkmi vo svojom odvetví, pretože spájajú a testujú technológie z dvoch rôznych svetov. Prvým je architektúra nízkoenergetických domov, kde boli už dávno vymyslené spôsoby, ako čerpať energiu zo slnka či vetra. Alebo ako manažovať teplo. „Tieto technológie sú však veľmi drahé a rozmerné. Nuž a pri tradičných karavanoch sa zas vôbec nerátalo s nejakou energetickou efektívnosťou. Nikoho to netrápilo, pretože karavan sa pripojí na elektrinu v kempe, človek zaplatí mesačný poplatok a nič nerieši,“ vysvetľuje Tomáš Žáček.
Ecocapsule však možno postaviť hocikde do divočiny, nikde sa nemusí pripájať a funguje nezávisle celý rok. Ecocapsule zadržiava dažďovú vodu, ktorá steká po oválnych stenách do nádrží v podlahe. Voda v sprche sa opakovane využíva a filtruje. „Veď vylievať teplú vodu len tak je absurdné,“ usmeje sa architekt. Pitnú vodu zabezpečí čerpadlo, ktoré sa dá napojiť do potoka. Na kohútik stačí namontovať ďalší malý filter, ktorý ju vyčistí.
O elektrinu sa stará veterná turbína a tiež vysokoefektívne solárne články. A matematika. Nezávislosť ekokapsuly stojí najmä na precíznych výpočtoch a modeloch. Systém sleduje vývoj počasia a históriu spotreby človeka. „Analyzovali sme meteorologické dáta pre Slovensko, Holandsko, Austráliu. Výpočty sme robili aj pre Aljašku. Tam to počas tuhej zimy, keď je mínus 30 stupňov, úplne fungovať nebude. Vyžadovalo by si to batérie s väčšou kapacitou a hrubšiu izoláciu. No teploty do mínus 15 zvládame bez problémov,“ uvádza Tomáš Žáček.
Batéria má kapacitu približne 10-tisíc wattov. Rovnakú má napríklad aj silnejšia verzia batérií pre domácnosti Tesla Powerwall. Bežná ľudská činnosť si za deň vyžiada asi dvetisíc wattov. Kúrenie pri mínus 15 stupňoch potrebuje 450 wattov. Čo je slušná hodnota, za ktorú kapsula vďačí nezvyčajnému tvaru. V oválnej miestnosti sú nižšie úniky tepla ako v klasickej hranatej s rohmi.
Rezerva slúži na „energetické okno“. Na Slovensku môže byť podľa štatistík problém niekedy v polovici januára, keď veľmi slabo svieti slnko a nefúka takmer žiaden vietor. Systém ekokapsuly však človeka dopredu upozorní na takéto situácie a načrtne optimalizáciu energie. Trebárs navrhne, aby obmedzil sprchovanie na tri minúty alebo aby skrátil svietenie o hodinu. Ekokapsula má podľa jej tvorcov primať ľudí myslieť inak. „Doteraz takmer nikto neriešil, koľko energie si vyžadujú každodenné ľudské činnosti.“ Ak majú všetci prispieť k znižovaniu emisií, nemôžu viac plytvať.
Z mrakodrapov do záhrad
Obrovský záujem o dielo Slovákov majú nemeckí dôchodcovia. Odkedy architekti predstavili ekokapsulu na festivale Pioneers vo Viedni v máji 2015, dostali asi 10-tisíc e-mailov. A v nich sa im starí ľudia zdôverili, že už nepotrebujú veľký priestor. Túžia cestovať. Niekam do divočiny. Nielen na hranicu autokempov.
Programátori im píšu o slobode. Chcú pracovne pobudnúť na nejakom mieste možno rok-dva, potom sa presťahujú ďalej. Nechcú, aby im nohy zviazal dom či byt a úver naň. Študenti v New Yorku by mohli ekokapsulu využiť na strechách. „Nájomné v New Yorku je veľmi vysoké, 4– až 5-tisíc eur na mesiac. Viac sa im preto oplatí investovať do ekokapsuly, ktorú môžu splatiť za pár rokov. Podobne je to v San Franciscu, Londýne,“ prezrádza Žáček. Záujem prejavili aj baníci v Austrálii, ktorí pracujú v púšti. Ďalšia spoločnosť zvažuje nákup viacerých „vajíčok“. Plánuje z nich vybudovať exkluzívny rezort na odľahlom ostrove.
Ekokapsula sa pohodlne zmestí do kontajnerov, ktoré sa využívajú v medzinárodnej doprave. Dizajnéri pripravujú aj špeciálny vozík, ktorý sa pripojí za auto. V decembri spustili objednávkovú kampaň na limitovanú edíciu 50 kusov. Výrobu by radi rozbehli v septembri 2016. Cena je 79 900 eur bez DPH. Za týždeň získali polovicu objednávok! Zo Slovenska zatiaľ nie je žiadna. Jedna je z Českej republiky. Asi 70 percent záujemcov pochádza z USA a Kanady. Žáček pripomína, že prostriedky potrebujú na ďalší vývoj. Ambiciózny plán je vyrábať ekokapsuly po tisícoch až desaťtisícoch ročne. Zatiaľ sa montujú ručne na Slovensku, no je otázne, či to tak zostane. Rokujú s viacerými podnikmi v zahraničí, pričom rozpätie nákladov je vysoké. Produkcia v Indii by vyšla päťkrát lacnejšie ako v Nemecku.
Architekti ubezpečujú, že cena ekokapsuly klesne. Presnú hodnotu Žáček nechcel odhadnúť. No ceny v tomto odvetví idú radikálne dole. „Len batéria do ekokapsuly stojí asi 6-tisíc eur. Je predpoklad, že v roku 2019 bude jej cena asi tisíc eur. A zároveň sa objavia nové, účinnejšie technológie,“ dodáva architekt. Verí, že raz bude dostupná aj pre slovenských záhradkárov.
Slovenské sci-fi
Ľudské mraveniská vyskladané z kancelárskych blokov strácajú zmysel. „V západoeurópskych krajinách sa z mobilného bývania stal trend. Najmä slobodné povolania, architekti, projektanti, ekonómovia si už nevedia predstaviť prácu vo veľkých budovách, kde platia drahé nájmy. Namiesto toho si zriaďujú takéto objekty na vlastných pozemkoch,“ hovorí Milan Bosík, konateľ žilinskej spoločnosti Bôry. Spomenie si na rok 2007, keď sa snažili s myšlienkou mobilného bývania osloviť ľudí, starostov či ministerstvá. „Vnímali to ako sci-fi program.“
Tento rok v marci predstavili verejnosti prototyp Smart House. Z nákladného auta ho vyložil žeriav. Kedykoľvek ho môže znova naložiť a odviezť inam. Celý dom je z dreva. Jeho steny sú hrubé 31 centimetrov, čo zodpovedá klasickým drevostavbám určeným na trvalé bývanie. Jeho úžitková plocha je 42 štvorcových metrov. Stojí 43 200 eur s DPH. Ceny bežných bytov v Žiline s podobnou výmerou sa pohybujú zhruba od 40– do 60-tisíc. Variabilita je však neporovnateľná. Smart House možno všakovako prispôsobovať, kombinovať. Zaujímavým riešením je napríklad postavenie dvoch Smart House blokov oproti sebe. Medzi nimi sa ponechá určitý priestor, ktorý sa zastreší a vznikne tak obrovská miestnosť, kde môže rodina tráviť čas. Posedieť si v zimnej záhrade. Tancovať. Zahrať si stolný tenis. Smart House možno vybaviť solárnymi panelmi, no môže sa napojiť aj na inžinierske siete.
Od marca sa v žilinskom prototype vystriedalo asi 2 500 návštevníkov. Veľkú skupinu tvorili (opäť!) dôchodcovia, ktorí zvažovali, že predajú byt a pôjdu takto bývať do záhrady. A potom mladí ľudia, ktorí hľadali príbytok, ktorý by sa dokázal sťahovať s nimi. „Smart House dokáže previezť interiérovú výbavu do hmotnosti päť ton. Ak mladý človek získa prácu v zahraničí, môže si svoj dom naložiť a previezť. Odvoz do Paríža zo Slovenska stojí približne 4 500 eur,“ dodáva Bosík.
Kým v západných európskych krajinách sú už dlhšie vyhradené plochy pre mobilné domy, slovenská legislatíva s mobilitou v stavebníctve podľa Bosíka nepočítala. Takýto dom nepodlieha stavebnému konaniu ani územnému plánu. Problém je však s prípojkami inžinierskych sietí. „Tie už podliehajú stavebnému konaniu ako drobné stavby. A každému je jasné, na čo slúžia, kam sa pripájajú…“ naznačuje Bosík. Od predstavenia prototypu predali zatiaľ jeden kus. V budúcom roku plánujú predať 10 domov. A vlastne ani nechystajú prudké rozširovanie výroby. Chcú si zachovať kvalitu. „Pretože Slovensko v súčasnosti zápasí s nedostatkom odbornej pracovnej sily.“
Odstrihli sme telefón. Prečo nie dom?
Nezvyčajné mobilné domy sa plavia po oceánoch v gigantických lodiach. Prepravujú značkové tenisky, oblečenie, drevo a všemožný tovar, aby potom skončili v odpade. V Európe sa každý rok vyradí 800-tisíc lodných kontajnerov. Končia v šrote. A s nimi aj približne 21 600 000 štvorcových metrov obytného priestoru.
Jeden vyradený kontajner stojí asi 1 700 eur a má rozlohu 27 štvorcových metrov, čo je pre tvorivých ľudí slušný potenciál. Na Slovensku si ho každoročne zaobstará asi 3-tisíc ľudí, aby ho prerobili na bývanie, dielňu, letnú kuchyňu, sklad, šatník, skleník, voliéru, archív, bar, bistro, ambulanciu, ateliér či dokonca kino alebo elektráreň. Vo svete vznikajú viacposchodové hotely. Lodné kontajnery možno na seba naskladať do výšky ôsmich podlaží. Spoločnosť Bôry chce na jar vyhlásiť medzinárodnú súťaž Noah's Arch pre kreatívcov, aby sústredila ďalšie nápady. Odmena pre najoriginálnejšiu premenu je 11-tisíc eur a zmluva na výrobu.
Bosík však upozorňuje, že si netreba zamieňať lodný kontajner so stavebným. Lodné sú podstatne pevnejšie a sú skonštruované tak, aby odolávali živlom na rozbúrenom mori. Aj preto vidí ich možné uplatnenie napríklad aj pri povodniach, respektíve všade tam, kde nie je stabilná pôda. Lodnému kontajneru nehrozí po povodni také poškodenie ako klasickému domu.
Slováci sú však podľa Bosíka stále konzervatívni. „Je to podobné ako s prvými mobilnými telefónmi. Je len na ľuďoch, ako budú vnímať tento nový prvok slobody. Vzniklo niečo, čo tu doteraz nebolo… Vstúpili sme do Európskej únie. A mobilný dom nám umožní cestovať a sťahovať sa len s občianskym preukazom a byť všade doma. To je úplne nová dimenzia bytia.“
Dom za pol milióna. Na nezaplatenie
V roku 2015 bol v súvislosti s mobilnými domami pokorený pôsobivý rekord. Vo Veľkej Británii sa predal mobilný dom za najvyššiu cenu v histórii. 500-tisíc libier šterlingov, čo je približne 688-tisíc eur! Podľa Radovana Ferenčíka, manažéra spoločnosti Fischer & Partners z Ružomberka sa však niet čomu čudovať. „Mobilné domy v Anglicku sú na veľmi vysokej úrovni.“ Dovážajú ich na Slovensko od roku 2011. Ceny sa pohybujú od 3– do 20-tisíc eur.
„Zo začiatku mali ľudia predsudky. Mysleli si, že sú to maringotky,“ spomína Ferenčík. Tieto domy naozaj pripomínajú svojím zovňajškom typické mobilné domy z USA zo 60. rokov. Takisto sú vybavené kolesami. No neslúžia na presúvanie sa po ceste, ale skôr na ľahšiu manipuláciu a nakladanie. Dnu sa skrýva mimoriadne pestrý svet. Od rustikálneho nábytku až po interiér s najmodernejšími technológiami. Firma začala pred rokom s výrobou vlastných domov, do ktorých montuje napríklad infrakúrenie. „Sú to fólie zabudované v strope. Nezohrieva to vzduch, ale povrchy,“ vysvetľuje nám Ferenčík. Steny, stoličky či gauč sú na dotyk príjemne zohriate. No najmä ušetrili sa desiatky centimetrov. Netreba radiátory.
V Anglicku existujú štvrte s kompletnou infraštruktúrou, kde stojí 700 až 1 500 mobilných domov pokope. Aj Ferenčík potvrdzuje, že na Slovensku sa na trvalé využívanie odhodlalo zatiaľ len zopár jednotlivcov. Hoci ponúkajú celoročné modely, ľudia ich volia prevažne na rekreáciu. Ročne predajú 60 až 70 domov. Okrem chatiek, hausbótov našli využitie ako včelín, lyžiarska škôlka, bývanie pre sociálne slabšiu rodinu, pre armádu. Jeden bača si z mobilného domu spravil salaš.
Ich spoločným menovateľom je rýchlosť. V predajni sa raz zastavila dvojica rybárov, ktorí povedali, že nemajú pri Liptovskej Mare kde prespať. Do dvoch dní mali hotovú obývateľnú chatku. „Raz sme o polnoci priviezli jeden taký dom na Zemplínsku šíravu. Poobede nám veselí majitelia poslali fotografiu z oslavy.“
Rýchlo sa k záhradnej chatke dostal aj Marián Paušly. Na kraji Ružomberka si kúpil pozemok. A práve v časti, kde chcel stavať, mu to územný plán nedovoľoval. „Mobilný dom som tu však postaviť mohol.“ Domček zateplil, pridal terasu. Upravil ho tak šikovne, že človek ani nespozná, že je to v skutočnosti dom na kolesách. „Z hľadiska celkových nákladov som v porovnaní s klasickou stavbou ušetril možno 30 percent. Ale čo je nevyčísliteľné, mal som oveľa menej starostí!“ prezrádza.
Hotel má nohy
Paušly strávil dobrodružné leto na Islande, kde si všimol pozoruhodnú vec. Pár nocí prespal v mobilných domoch, ktoré sa sťahujú spolu s turistami. „Turizmus sa u nich zaujímavo vyvíja. Každý rok sa menia lokality, o ktoré majú turisti najväčší záujem. A im stačí presunúť mobilné domy o 30 kilometrov ďalej, aby k nim boli bližšie.“ Tento fenomén sa nazýva Pop Up Hotely. Ubytovanie, ktoré sa zrazu objaví na pláži pri Riu de Janeiro. Práve v čase, keď sú tu pre surferov najlepšie vlny. Keď doznejú, hotel zmizne. Alebo sú to skladacie letné terasy v historických centrách vyrobené z lodných kontajnerov, ktoré sa na zimu sťahujú do hôr a ponúkajú varené víno. Rýchlosť a mobilitu týchto príbytkov už niekoľko rokov využíva civilná ochrana v Amerike pri zemetraseniach. Pred časom sa mobilné domy objavili aj v debate o tom, kde ubytovať migrantov…
A podobne ako utečenci aj mobilné bývanie v skutočnosti nastavuje zrkadlo spoločnosti. „Alternatívy naznačujú možný smer vývoja. Dnes sa celá demografia mení a rokmi osvedčené pravdy prestávajú platiť. Typická rodina dnes už nie je matka, otec, dve deti a babka pod jednou strechou. Zrazu je to osamelý človek. Pár bez detí. A potom je otázne, prečo by mal byť pre nich optimálny byt, ktorý bol navrhnutý pre viacpočetnú rodinu, a to najmä v situácii, keď nás život tlačí k väčšej mobilite. V našich podmienkach sa zakonzervovala stabilita a ľudia sú nútení kupovať domy alebo byty, ktoré majú potom problém predať, ak sa potrebujú presťahovať,“ mieni architekt Henrich Pifko z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Architektka Veronika Trnovská pripomína, že v Amerike v posledných rokoch rastie hnutie s názvom Tiny Houses (Malé domy). Rýchlo sa šíri na blogoch a sociálnych sieťach. Kým priemerný americký dom má rozlohu asi 240 štvorcových metrov, títo ľudia sa rozhodli bývať v malých, no moderných drevených stavbách s rozlohou asi 10 štvorcových metrov. Dôvod? Vyše 75 percent Američanov žije z výplaty do výplaty, pretože tretinu až polovicu z nej dajú na bývanie. „Chcú sa osamostatniť. Títo ľudia na internete zdieľajú množstvo informácií. Od filozofických až po praktické. Ako možno v takýchto malých domoch normálne fungovať. Kde možno s nimi parkovať. Či dokonca, ako si takýto dom možno vlastnoručne postaviť,“ naznačuje architektka.
Napokon hlavnou motiváciou pri mobilných domoch nie sú podľa Pifka peniaze, ale skôr túžba po odpojení sa od hlavného prúdu. „Sú to ľudia, ktorí nie sú spokojní s tým, ako to dnes funguje. Hľadajú iné možnosti a zatiaľ ich nevidia na štandardnom trhu s bytmi. Povedia si, nie! My nechceme predmestský domček na hypotéku a malomestský spôsob života.“
Mobilné bývanie je sen, ktorý si nechceme priznať
Karavanové nadšenie zasiahlo v 60. rokoch USA, Veľkú Britániu a takisto aj bývalé Československo. U nás to však nikdy neprerástlo do skutočne mobilného spôsobu života. Dnes je to tajný sen mnohých ľudí, mieni architekt Henrich Pifko, riaditeľ Architektúry 2020 – výskumného a školiaceho centra udržateľnej a efektívnej architektúry.
Anglický pojem mobile home, mobilný dom, sa objavil v roku 1956, keď sa začali v USA vyrábať netradične široké karavany. História mobilného bývania však siaha asi hlbšie do minulosti…
Foto: Andrej Barát, Pravda
Tento fenomén je tu od chvíle, keď ľudia opustili jaskyne. V prípade USA sa môžeme posunúť napríklad do obdobia kolonizácie divokého západu. Tie vozy, ktoré prúdili v kolónach, aby obsadili nové územia, boli typické mobilné domy. Rodiny v nich žili celé mesiace. A ak by sme sa vrátili na starý kontinent, našli by sme v histórii rôznych kočovníkov, ktorých potomkovia dodnes cestujú po Európe vo vozoch. Mobilný dom patrí k ľudskej kultúre. A nemusí to byť len dom na zemi. Ale aj na vode, kde sa dá ľahšie zvládnuť presun. Hausbóty sú štandardným spôsobom bývania na ázijských riekach. Do tejto sféry patria napokon aj jachty.
Aký vývoj bol u nás?
Aj v Československu sa objavilo hnutie využívajúce karavan ako prázdninový domček. Bolo to veľmi populárne. No ľudia nikdy nezačali v masovej miere v karavanoch bývať. Je to spojené s odlišnosťou kultúry. Tá americká je postavená na mobilite. Slováci majú problém presťahovať sa do susednej dediny. Aj preto Slovensko v tejto oblasti dodnes pozná len rôzne maringotky, kontajnery. To skutočné mobilné bývanie chýba.
Popularita mobilných domov v USA bola spojená aj s problémami. S vodou, elektrinou. Na jednom mieste za pár dní vyrástla celá štvrť, bez potrebnej infraštruktúry. Dialo sa to aj v Európe?
Podobné ťažkosti mali aj vo Francúzsku či v Nemecku, kde museli takisto riešiť nelegálne osídlenia, ktoré tvorili obytné prívesy. Bolo to niečo podobné ako squatterské hnutie. Ľudia si našli prázdny pozemok a začali na ňom bývať bez ohľadu na zámery mesta. A, samozrejme, bez napojenia na infraštruktúru. Čo so sebou prinieslo, jemne povedané, hygienické problémy. Máloktorý z tých karavanov bol vybavený ako autonómny objekt, ktorý by nepotreboval napojenie na kanalizáciu… Spoločným menovateľom mobilných domov dneška je práve podmienka, že tento dom musí existovať samostatne a nezávisle od vonkajších zdrojov.
Je mobilné bývanie výzvou v súvislosti s klimatickou zmenou, ktorá vyháňa ľudí z domovov?
Nedávno bola vo Francúzsku súťaž zameraná na nomádske bývanie a v jej pozadí bola práve táto myšlienka. Francúzi majú silné väzby k severnej Afrike, kde dlho funguje tradícia nomádov. Beduínsky stan už nevyhovuje moderným požiadavkám a hľadá sa niečo, čo by ho mohlo z pohľadu architektúry nahradiť. Do súťaže sa zapojila jedna z mojich študentiek. Bola to veľmi zaujímavá téma. Prinútila nás zamyslieť sa nad mnohými problémami, ktoré mobilné bývanie so sebou prináša, ak má byť komfortné.
Znamená to teda viac ako len kompaktný dom?
Predstavuje to iný životný štýl ako to naše štandardné panelákové bývanie. Alebo život na dedine v dome. Všimnime si niektoré vidiecke trojposchodové vily. V skutočnosti z nich ľudia využívajú zlomok. Často sa zdržiavajú v priestore vo veľkosti bežného obytného prívesu.
Pre koho je mobilné bývanie určené?
Slúži napríklad osamelým ľuďom. Bezdetným párom, kde zrazu priestorové požiadavky na komfort možno ľahšie naplniť. Je voľbou aj pre mladých ľudí, ktorí ešte len hľadajú miesto, kde začnú pracovnú kariéru. Ich záujmy sú spojené s cestovaním a predstava hypotéky a usadenia sa je pre nich absurdná. V súčasnosti nemáte na trhu veľa alternatív, napríklad vo forme dostupného nájomného. Možno práve z dôvodu mobility mladej generácie bude takéto bývanie populárnejšie. Presadzuje sa práca z domu. Životný štýl sa mení, viazanosť na miesto môže byť naďalej oslabovaná. Či to nakoniec premôže naše konzervatívne kultúrne korene, to si netrúfam odhadnúť.
Možno v takýchto domoch bývať celoročne?
Vďaka dnešným technológiám už dokážeme vyrobiť účinnú tepelnú izoláciu hrubú ako stena obytného prívesu, ktorá je porovnateľná s normálnou stavbou. Návrhári interiérov vymýšľajú riešenia, kde ten istý priestor plní v rôznych častiach dňa rôzne funkcie bez ujmy na komforte… Mobilné bývanie je podľa mňa veľmi častý sen ľudí.
Ako to myslíte?
Mnohí ľudia o tom snívajú, len nemajú odvahu, silu zmeniť zaužívaný životný štýl. Na tom to stojí aj padá. Pretože takéto riešenie bývania nepredpokladá len minimalistický architektonický výraz, ale aj minimalistický štýl bytia. Bez množstva vecí. Bez viazanosti na konzumný spôsob života, ktorý spočíva v hromadení hmotných statkov. V mobilnom dome ich jednoducho nemáte kam dať.
(ABA)