Osud nechcených utečencov: Návrat so 400 eurami alebo deportácia

Sny se plnia iba občas a niekedy iba na chvíľu. Možnosť lepšieho života v Európe sa minulý rok zdala byť utečencom na dosah. Počas niekoľkých mesiacov do Európy prišlo viac než milión utečencov z chudobných a konfliktmi zmietaných krajín Blízkeho východu a Afriky.

18.01.2016 15:21
Grécko, imigranti, ženy, bez prostriedkov Foto:
Tisíce utečencov uviazli v Grécku bez prostriedkov a bez možnosti opustiť krajinu, kde byť nechcú.
debata (17)

Aby sa dostali na starý kontinent, riskovali svoj život cestou cez more a skúšali šťastie. Lenže sprísňovanie hraničných kontrol na trase ku krajinám zasľúbeným – Nemecku a Švédsku – pre tisíce z nich znamená, že zostali sami a bez prostriedkov. Navyše na mieste, kde vôbec byť nechcú, a to v Grécku zmietanom hospodárskymi problémami.

Dvadsaťdeväťročný Libanončan Ajmán Daher zaplatil prevádzačom 1 500 dolárov, aby sa mohol spoločne s ďalšími 80 ľuďmi tiesniť na gumovom člne počas krátkej, avšak nebezpečnej plavby z Turecka na grécky ostrov Chios. Jeho cieľom bolo Nemecko, kde žije jeho otec a traja bratia. „Žije se tam dobre a bezpečne, čo sa o mojej vlasti povedať nedá,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie mladý Libanončan.

Aby sa do Nemecka dostal, musel by po prekročení grécko-macedónskych hraníc prekonať západný Balkán – rovnako, ako sa to počas piatich vlaňajších mesiacov celkom ľahko podarilo stovkám tisíc ľudí. V júni totiž tieto krajiny otvorili svoje hranice, aby umožnili priechod žiadateľom o azyl, keď se Európa zmietala medzi súcitným prístupom k migrantom a obavami týkajúcimi se bezpečnosti a integrácie obrovského počtu utečencov.

Zlatá brána zatvorená

Koncom novembra sa však brána začala zatvárať a podľa gréckych úradov môže byť v priebehu niekoľkých mesiacov uzatvorená úplne. Macedónsko na svoje územie vpúšťa už len Sýrčanov, Afgancov a Iračanov, čo znamená, že v decembri odmietla vstup 12 000 z celkom asi 103 000 utečencov, ktorí sa dostali k jej hraniciam.

Sálih Rijaši, štyridsaťpäťročný bývalý policajt z Jemenu, ktorý už takmer rok ničí občianska vojna, to považuje za absurdné. „Prečo Macedónsko púšťa len ľudí z týchto troch krajín? Aj v iných krajinách je vojna. Moju vlasť boje silno poškodili,“ sťažuje sa muž, ktorý by aj s rodinou rád odišiel do Švédska, no teraz trávi čas v utečeneckom tábore Elaionas neďaleko Atén. V prefabrikovaných obydliach tam žije 560 ľudí zo 14 krajín.

Na štadióne Hellenikon, ktorý kedysi slúžil ako olympijské športovisko, je ubytovaných 280 ľudí, vrátane Aliho Heydar Akiho, učiteľa angličtiny zo Somálska. „Do Somálska sa vrátiť nemôžem. Predal som polovicu domu, aby som mal na cestu,“ tvrdí.

Koľko presne ľudí kvôli zmene prístupu macedónskych úradov uviazlo v Grécku, nie je známe. Avšak porovnaním počtu utečencov, ktorí od konca novembra dorazili do Grécka, a počtu tých, ktorí potom pokračovali v ceste ďalej cez Macedónsko, vychádza číslo 38 000.

Grécky minister pre migráciu Jannis Muzalas odhaduje, že ľudí, ktorí nedobrovoľne uviazli v Grécku, je nanajvýš „pár tisíc“. Organizácie starajúce sa o utečencov to však spochybňujú. Napríklad šéf pakistansko-helénskeho kultúrneho spolku tvrdí, že v krajine je zrejme proti svojej vôli 4 000 Pakistancov a rovnaký počet Bangladéšanov.

Azyl v Grécku alebo deportácia

Títo ľudia majú teraz v zásade dve zákonné možnosti. Požiadať o azyl v Grécku, kde miera nezamestnanosti dosahuje 25 percent a kde kolabuje systém sociálnych dávok, alebo sa dobrovoľne vrátiť domov.

Mladý Maročan Karím Benazza zvolil tú druhú možnosť. Návrat do vlasti ho čaká tento týždeň. „Teraz len stále fajčím, nič iné. Nemám peniaze ani jedlo. V Grécku pre nás nič nie je a macedónske hranice uzatvorili,“ hovorí rezignovane.

Zástupca Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Daniel Esdras potvrdzuje, že počet žiadostí o repatriáciu rastie. V decembri ju podalo 800 ľudí, 260 ich už odcestovalo. „Jedna vec je vracať sa domov v putách… a druhá ísť ako normálny pasažier s trochou peňazí vo vrecku, pretože im na cestu dávame 400 eur,“ domnieva sa Esdras.

Na migrantov, ktorým úrady žiadosť o azyl zamietli a ktorí dobrovoľný návrat odmietli, čaká deportácia. Ani v tomto ohľade to však pre Atény nie je jednoduché, pretože niektoré krajiny – napríklad Pakistan – odmietajú deportovaných prijímať späť.

Pre utečencov je tu potom ešte jedna možnosť – pokúsiť sa dostať ďalej do Európy ilegálne. Prevádzači si však účtujú 1 500 až 3 000 eur za to, že niekoho prevedú cez macedónskej hranice, a toľko peňazí má po strastiplnej ceste do Európy málokto.

17 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #deportácia #kontroly #migračná kríza #Jannis Muzalas