Robot berie prácu. Alebo daruje slobodu?

, 14.02.2016 08:00
nao, puste ulany, robot, robotizacia, roboti,...
Robot NAO v škole v Pustých Úľanoch. Raz bude učiť. Autor: ,

Na svete sú len dvaja ľudia, ktorí dokážu vyrobiť krehkú ružu z dreva. David Esterly z New Yorku a rezbár Jaroslav Kybák z Pohorelej. Ich práca je absolútne unikátna. A predsa aj im začínajú konkurovať roboty.

"Čo myslíte, ktorý robotník je prakticky ten najlepší?” pýta sa riaditeľ Harry Domin Heleny Gloryovej, zvedavej návštevníčky jeho továrne na výrobu robotov. "Najlepší? Azda ten, ktorý je poctivý a oddaný,” odpovedá mladá žena.

"Nie. Ten najlacnejší. Ten, ktorý má najmenej potrieb. Mladý Rossum vynašiel robotníka s najmenším počtom potrieb. Musel ho zjednodušiť. Vyhodil všetko, čo neslúži priamo práci. Tým vlastne vyhodil človeka a urobil Robota. Drahá slečna Gloryová, Roboti nie sú ľudia. Sú mechanicky dokonalejší než my, majú úžasnú rozumovú inteligenciu, ale nemajú dušu. Ó, slečna Gloryová, výrobok inžiniera je technicky vycibrenejší než výrobok prírody,” nadchýna sa pán Domin.

Tento rozhovor si vypočulo publikum po prvýkrát pred 95 rokmi na premiére hry R.U.R. – Rossumovi univerzálni roboti od Karla Čapka. Internetové blogy zvádzajú k tvrdeniu, že Čapek dal svetu slovo robot. No fakt je ten, že mu ho poradil brat Josef, maliar, tiež spisovateľ. A slovo robot (alebo Roboten) sa v skutočnosti objavilo v Nemecku aj Uhorsku o 300 rokov skôr pred narodením oboch bratov a označovalo pracovnú povinnosť poddaných.

Čapek však dal svetu strach z technologického pokroku. Obavy, že robot "vyhodí človeka”, už dávno prekročili prah futuristickej drámy. Tak ako rezbár Kybák so znepokojením hovorí o vývoji strojov, ktoré pracujú s drevom, aj riaditeľ Základnej školy Pusté Úľany, ktorá úspešne reprezentuje Slovensko v robotike, Ondrej Borek hovorí s plnou vážnosťou o tom, ako Kórejčania vyrobili robota učiteľa. Český ekonóm Milan Zelený, ktorý prednáša a žije v USA, sleduje rýchle zmeny na letisku. Ešte donedávna ukazoval pas živému policajtovi. Dnes na jeho mieste stojí akýsi kiosk so skenerom.

Štvrtá revolúcia

Najprv sa svet zahalil do pary. Potom sa rozsvietil vďaka elektrine, aby sa zakrátko celý poprepájal vďaka počítačom a internetu. Teraz stojíme podľa profesora Zeleného na prahu ďalšej fundamentálnej zmeny vo svetovej ekonomike. Štvrtá priemyselná revolúcia znamená masívny nástup robotov, automatizácie, inovatívnych materiálov a internetu vecí (dnes už napríklad žiarovky medzi sebou komunikujú na internete, človek ich môže zapínať a nastavovať cez mobil).

Žiaci v Pustých Úľanoch prezentujú roboty...
Žiaci v Pustých Úľanoch prezentujú roboty mladším spolužiakom. Autor: Andrej Barát, Pravda

Na vlaňajšej decembrovej robotickej konferencii v Pekingu čínsky viceprezident Li Jüan-čchao vyhlásil, že robotika bude pre vládu prioritou. Roboty nahradia do roku 2040 podľa odhadov Svetovej banky 90 miliónov čínskych zamestnancov. Dôvod? Čína starne. A chce si udržať konkurencieschop­nosť. Program nazvali jednoducho. Made in China.

Inšpiráciou bola nemecká stratégia Industry 4.0, spustená už v roku 2011. Pre Slovensko a ďalšie krajiny úzko naviazané na nemeckú ekonomiku môže mať nasadenie tejto stratégie významný vplyv. Pretože si kladie podobné otázky, aké vložil Čapek do úst riaditeľa Harryho Domina. Najlepší robotník je ten najlacnejší. "Jej hlavnými znakmi (stratégie Industry 4.0) sú vyššia produktivita, znížená potreba zamestnancov a nižšie náklady na jednotku,” vysvetľuje profesor Zelený.

Nemci už jednoducho nechcú využívať a platiť východoeurópsku pracovnú silu, ale sťahujú si zostávajúce pracovné miesta späť do Nemecka. Pre Nemcov. "Plná automatizácia zamestnáva len malý počet zahraničných zamestnancov, pri vyššej produktivite a vyšších platoch. Východoeurópski subdodávatelia už nie sú potrební, ich nízke mzdy sú až príliš vysoké. Nemecko ešte môže byť svojím vlastným motorom,” predpovedá ekonóm. V tomto čase už aj české ministerstvo priemyslu a obchodu pripravuje dokument pod názvom Akčný plán pre implementáciu priemyslu 4.0. Nadväzuje na národnú iniciatívu, ktorá vznikla v spolupráci s českými podnikateľskými zväzmi, asociáciami, firmami a akademickou sférou.

Slovenské ministerstvo hospodárstva zatiaľ ešte len pripravuje koncept Stratégie inteligentného priemyslu SR. Predstavená bude v marci a až potom sa vypracuje akčný plán. Hovorkyňa Miriam Žiaková však presviedča, že záber Slovenska bude oveľa širší. "Okrem orientácie na oblasť Industry 4.0 bude predstavovať aj reakciu na silnejúce tlaky na digitalizáciu priemyslu a oblasť ekonomiky aj na úrovni EÚ. Dokument bude predkladať argumenty pre potrebu takejto stratégie celoštátneho významu, poukazovať na výhody a nevýhody procesov a trendov, ku ktorým bude dochádzať v priemyselnej sfére.”

Kto teda príde o prácu?

Túto provokatívnu otázku sa podujali v roku 2013 zodpovedať dvaja odborníci. Expert na inteligentné systémy Michael Osborne a ekonóm Carl Frey z University of Oxford. Zozbierali 702 povolaní a vyrátali pravdepodobnosť, či budú o 10 až 20 rokov plne automatizované.

Roboty v závode Kia pri Žiline.
Roboty v závode Kia pri Žiline. Autor: Andrej Barát, Pravda

Medzi najviac ohrozené odvetvia podľa ich štúdie patrí transport a logistika. Týka sa to kamionistov, šoférov autobusov, taxikárov. Vlani v máji sa Google pochválil, že jeho testovacie robotické autá najazdili 1,5 milióna kilometra a nezavinili žiadnu z 11 zaznamenaných nehôd. Nepriaznivé vyhliadky majú zamestnanci sektoru výroby. Takisto úradníci. Pracovníci v administratíve, službách, obchode. Autori štúdie dôrazne varujú, že podobné predpovede sú "vrtkavé”. No predsa jeden z ich hlavných záverov znie, že pre 47 percent profesií v USA predstavuje automatizácia riziko.

Ešte viac to prehĺbi sociálnu nerovnosť. Tvrdí to Larry Elliott v článku, ktorý vyšiel v januári v britskom denníku The Guardian. "Je naivné veriť, že bohatstvo vytvorené štvrtou priemyselnou revolúciou sa rozdistribuuje z rúk bohatých medzi chudobných, a že tí, ktorí budú nahradení, sa jednoducho presunú do novej práce,” píše. Benefity z tejto zmeny budú podľa Elliotta sústredené v rukách úzkej elity. Aj správa švajčiarskej banky UBS, určená najmä účastníkom nedávneho Svetového ekonomického fóra v Davose, zdôrazňuje, že dôjde k polarizácii pracovnej sily, nakoľko pokračuje automatizácia nízkokvalifiko­vaných pracovných miest. Pričom tento trend sa čoraz viac rozširuje aj medzi profesie strednej vrstvy.

Ján Košturiak, odborník na inovácie a strategický manažment tvrdí, že sa vlastne nedeje nič nové. Len sme si to až teraz začali viac uvedomovať. Nahrádzanie ľudskej práce strojmi, jednoduchými, komplexnými sa tiahne celými dejinami ľudstva. Stroje nahradili prácu v poľnohospodár­stve. Telefónna ústredňa vystriedala ženy, ktoré ručne prepájali hovory. "Roboty pracujú v call centrách. Rešeršujú články, pretože to človek nezvláda. V niektorých nemeckých hoteloch zrušili recepčných. Prídete k automatu, zadáte údaje a vypadne vám kľúč. Aj ten je vlastne už zbytočný. Dostanete kód do mobilu a s ním máte vstup do celého hotelu.”

Vo Veľkej Británii sú už supermarkety bez predavačov, zákazníkov obsluhujú výlučne automaty. Je možné, že vypadnú medzičlánky. Sprostredkovatelia. Poisťovací agenti. Už fungujú programy, ktoré namiesto novinárov komentujú dianie na burze. Existuje dokonca taký program, ktorý napísal knihu. Či dokonca vedecký príspevok, ktorý aj uverejnili vo vedeckom časopise.

Automatizujú sa pokladnice aj logistika.
Automatizujú sa pokladnice aj logistika. Autor: Andrej Barát, Pravda
...aj obchody.
...aj obchody. Autor: Andrej Barát, Pravda

Stovky neviditeľných robotov zaplavili internet. E-shopy nahrádzajú obchodníkov. Internet banking vymieňa bankových úradníkov. Marketingové systémy závratnou rýchlosťou vypracujú profil ľudí surfujúcich na internete. Vyhodnotia ich záujmy, vytúžené destinácie, obľúbené farby, vysnívané darčeky. "Mám pocit, že Amazon vie lepšie ako ja, aké knihy si kupujem,” priznáva Košturiak.

Výroba rýchlejšia ako idea

Človek si chce kúpiť auto. A hoci ešte ani poriadne nevie, aké by chcel, práve v tejto chvíli ho roboty vo fabrike začali vyrábať. Nie je to pritom žiadna „masovka“, ale personalizovaný kus. V obľúbenej, veľmi špecifickej farbe, s presne takými poťahmi, aké sa mu vždy páčili, a doplnkami, o ktorých 99-percent ostatných motoristov ani netuší, že existujú. V momente, keď si zákazník objedná presne takéto auto, vozidlo je už z veľkej časti zmontované. Do hodiny ho prinesie dron rovno k bráne.

Bizarná predstava? Obchodný riaditeľ spoločnosti CEIT Ivan Hyžák nám takúto prognózu predaja automobilov servíruje s vážnou tvárou. Individualizácia je veľkou výzvou pre automobilky. Už neuvažujú o štandardných montážnych linkách, ale skôr o nejakých autonómnych bunkách, ktoré budú vedieť flexibilne reagovať na tisícoraké požiadavky ľudí. "Tieto výrobné bunky budú oveľa samostatnejšie. Súčasný spôsob riadenia je centralistický. Bude však zrejme nahradený menšími autonómnymi ostrovmi, ktoré budú navzájom komunikovať a budú sa rozhodovať samostatne.”

Ivan Hyžák verí, že ľudia neprídu o prácu.
Ivan Hyžák verí, že ľudia neprídu o prácu. Autor: Andrej Barát, Pravda

Systém bude už natoľko vyspelý, že bude vedieť predvídať, čo človek vlastne chce. "Už dnes dochádza k enormnému nárastu zbieraných informácií, s ktorými nevieme pracovať. Naši zákazníci majú množstvo dát o svojej výrobe, ktoré nevedia spracovať, integrovať a vybrať z nich tie správne údaje. Akoby technika preskočila ľudské chápanie a teraz je nutné budovať nástroje, ktoré nám pomôžu pri rozhodovaní. Pôjde o automatické veci a systém sa bude rozhodovať sám,” naznačuje Hyžák.

Zrazu nebude vo firme potrebný celý útvar plánovania, útvar nákupu a zamestnanci v ňom. A vlastne ani manažment. Pretože systém si sám objedná materiál. Sám si zistí, čo ľudia chcú. A sám určí, čo sa bude vyrábať. Tu už stráca svoj absurdný pôvab starý vtip o fabrike budúcnosti. Bude tam len jeden človek a jeden pes. Človek bude kŕmiť psa. A pes bude strážiť človeka, aby nič nechytal…

Neporaziteľný

V CEIT-e nás zavedú do tmavej miestnosti. Nasadíme si špeciálne okuliare. A zrazu sa prechádzame po virtuálnej výrobnej hale. Môžeme sa dokonca zohnúť, aby sme videli dobre pod volant vyrábaného auta. Je to vlastne elektronická verzia skutočnej fabriky. Alebo takej, ktorá sa ešte len plánuje a stavitelia sa v nej môžu prejsť a preveriť si detaily, aby sa vyhli chybám. Budúci zamestnanci budú v takomto prostredí absolvovať školenia, nacvičia si výmenu dielov, rýchlo sa zorientujú.

Takto sa výrazne skráti štartovacia fáza a podnik začne od prvého dňa výrobu naostro. "Súčasťou sú simulačné modely. Ukážu nám úzke miesta výroby. Vopred nás upozornia na krízové situácie, nečakáme, keď tá situácia naozaj nastane,” objasňuje obchodný riaditeľ.

Lenže čo kríza práce ako takej? "Ľudia rozbíjali prvé stroje. Mali veľké obavy v čase vzniku sériovej výroby. Robotníci sa obávali, že nástupom elektrických strojov výrazne klesne počet ľudí vo výrobnom sektore. No dlhodobé štatistiky ukazujú, že toto sa nestalo. Naopak, vzniknú nové profesie. Roboty bude potrebné programovať, inštalovať. Prináša to nárast pracovných síl v sektoroch, ktoré ešte nepoznáme a nevieme ich ani pomenovať,” mieni Hyžák.

Človek je podľa neho nenahraditeľný. Uvádza príklad z knihy Druhý vek strojov od Erika Brynjolfssona a Andrewa McAfeeho. Existuje šachový program, ktorý dokáže poraziť akéhokoľvek šampióna. No aj obyčajný šachista s podporou najlacnejšieho analytického šachového programu dokáže tento supersoftvér poraziť. "Kombinácia človek – stroj je výkonnejšia ako stroj samotný. A to vďaka vkladu ľudskej intuície a skúsenosti.”

Čo nás robí ľuďmi?

Jaroslav Kybák sa podujal na zabudnuté rezbárske umenie. Oživuje jedinečný štýl majstra rezbára Grinlinga Gibbonsa, ktorý žil v Anglicku na prelome 17. a 18. storočia a preslávil sa dielami vo Windsorskom zámku či v Katedrále svätého Pavla. Spoločne s Newyorčanom Davidom Esterlym sú jedinými na svete (ak nerátame rezbárov, ktorí takisto skúšajú napodobniť Gibbonsa, no zatiaľ sa im nepodarilo vyhotoviť diela v takom jemnom a kvalitnom vyhotovení). Štyridsaťštyri­ročného rezbára z Pohorelej ocenili za drevenú ružu na medzinárodnej súťaži v Londýne. Jej lupene a listy boli hrubé pol milimetra! Bola veľká asi 24 centimetrov, priemer kvetu bol 10 centimetrov. Pracoval na nej 450 hodín.

Ruže rezbára Jaroslava Kybáka.
Ruže rezbára Jaroslava Kybáka. Autor: JAROSLAV KYBÁK

Kým Esterly predáva svoje diela za päťciferné dolárové sumy, Kybák vymenil svoju unikátnu ružu za nové rezbárske dláta. Je polovičný invalidný dôchodca. Zákazníkov, ktorí dokážu na Slovensku oceniť ručnú prácu, je ako šafranu. A do toho vstupujú technológie.

"Je to boj s veternými mlynmi. 3D tlačiarne, CNC stroje a kopírky už toho dokážu veľa. Vyrábajú starobylé sošky, sochy svätcov, betlehemy. Viac kusov naraz. A ja im neviem konkurovať. Ani časovo, ani cenovo. Technológie zabíjajú remeslo. Na jednom konci strčíte do stroja klát a na druhom vyjde hotový nábytok. Človek nemusí ani prstom pohnúť. Nemusí hobľovať, formátovať.” Hlavný problém je však asi v tom, že ľudia nechcú čakať. "Je uponáhľaná doba. Zákazníci prídu za mnou, že sa im páči moja práca. A chceli by ružu hneď. Lenže ja som na nej tri mesiace pracoval.”

No Kybák predsa verí, že fortieľ človeka nezahynie. A nazdáva sa, že ani dokonalú kópiu jeho ruže by stroj nedokázal spraviť. Zatiaľ… "Dúfam, že ani v budúcnosti stroje nedokážu cítiť drevo tak, ako ho cíti človek. Pri takejto jemnej práci nemôžete ísť silou, musíte sa prispôsobiť materiálu. Stačí jeden hlbší rez a kvet sa zlomí. Nemôžete ísť proti rastu dreva, proti letokruhom, ako to robia frézy či hobľovačky. Musíte vnímať, ako drevo reaguje, a pracovať v malých krehkých záberoch,” prezrádza rezbár.

Je to cit. A tiež dôvera, ktorá zachráni mnohým ľuďom prácu. Tí dobrí nevypadnú nikdy, ako hovorí Košturiak. Vo svete bujnejúcich možností bude mať vždy svoje miesto seriózny človek, odborník, ktorý pomôže ľuďom zorientovať sa napríklad v ponukách internet bankingu. Hoci v nemeckých nemocniciach opatrujú dôchodcov roboty, sotva dokážu nahradiť ľudský prístup usmievavej sestričky. "Svoje miesta si udržia šperkári, umeleckí zvárači, obuvníci.” Vždy zostanú ľudia, ktorí si vážia hodnotu ručnej práce, umenia a dôvery.

Konečne sloboda. Konečne spolu

Lenže čo ak roboty ľudí neoberajú o prácu? Ale ich oslobodzujú od práce? A vlastne im dávajú šancu využiť svoj ľudský potenciál? "Myslím si, že žiaden človek, ktorý zvára osem hodín v kuse plechy, nemôže mať z toho potešenie,” domnieva sa Košturiak.

Ľudia sa pred desaťročiami zbavili otroctva, no stále sú podľa neho otrokmi, ktorí musia celý život robiť len preto, aby niečo splácali. "Robotizáciu vnímam tak, že zbavuje ľudí otroctva. A keď sú ľudia oslobodení od práce, tak majú dve možnosti. Buď budú sedieť v krčme a nadávať na štát. Alebo niečo podniknú. Som optimista a verím, že všetci títo ľudia začnú niečo robiť.”

Košturiak uvádza príklady manažérov, ktorí z vrcholu kariéry utiekli k rodine a deťom. Ľudí, ktorých nebavila obvyklá práca a pustili sa do výroby tradičných lokálnych produktov. Vecí s pridanou hodnotou. Tovarov pre fajnšmekrov. Poctivých syrov. Čoraz častejšie sa v praxi aj v osobnom živote stretáva s mladými z Generácie Y, u ktorých postrehol posun hodnôt. Je to celoeurópsky trend, že rastie záujem o kratšie úväzky, delené pracovné miesta. "Akoby naša generácia bola odstrašujúcim príkladom, že sme to prehnali s produktivitou a naháňaním sa za materiálnym úspechom,” pokračuje Košturiak a hovorí o rozpadnutých manželstvách, infarktoch po päťdesiatke.

Verí, že nastal čas prijať nové ekonomické modely. Hodnoty, ktoré budú vznikať vďaka najnovším technológiám, bude potrebné rozdeľovať v spoločnosti iným spôsobom. Londýnsky think tank New Economic Foundation uvažuje o tom, že časť strojov a ziskov by si mohli nárokovať ľudia, ktorí kvôli nim prišli o prácu. Objavujú sa nápady, že za roboty by mali firmy platiť sociálne a zdravotné odvody. Vo Švajčiarsku už dlhšie prebieha diskusia o základnom príjme, ktorý by dostával každý.

Črtá sa však aj opätovný rozvoj lokálnych komunít. Český ekonóm Milan Zelený poznamenáva, že zatiaľ čo v globálnom pohľade nové technológie pracovnú silu nahrádzajú, v lokálnych podmienkach môžu poslúžiť na spoluprácu. K rozvoju lokálneho obchodu môžu napríklad prispieť robotizované 3D tlačiarne umiestnené na sídlisku alebo na dedine. Množstvo tovaru nebude potrebné voziť na kamiónoch.

Podnikanie, lokálne pôsobenie a budovanie komunít je aj podľa Branislava Kožucha, predsedu občianskeho združenia V.I.A.C. v Trstenej cestou, ako prežiť vo svete robotov. Pomáhajú mladým, ale aj starším nájsť si uplatnenie. Pracujú aj s ľuďmi, ktorí prišli o prácu pre optimalizáciu či automatizáciu. "Klasického zamestnania bude stále menej. A ten, kto bude chcieť pracovať, začne podnikať. Vyrábať vlastné produkty a ponúkať vlastné služby, alebo bude bez práce. No je pred nami veľká výzva, a to objaviť význam malej komunity, v ktorej žijem. Žiaľ, to, čo bolo kedysi pre nás na Slovensku, teda aspoň na Orave, normálne, je už v súčasnosti bláznovstvom. Navzájom si pomáhať, vymieňať si či požičiavať veci. Spolu budovať komunity, ktoré vedia podržať svojich.”

Sebadôvera

Kórejčania najnovšie predstavili robota, ktorý učí. Dokáže vysvetliť učivo. Potom kladie študentom otázky. A vyhodnotí odpovede, či učivu porozumeli… Na Základnej škole Pusté Úľany vlastne už malého robotického učiteľa majú. Volá sa NAO. Keď ho riaditeľ Ondrej Borek nesie v rukách na chodbe, deti naňho veselo volajú a on za nimi zvedavo otáča hlavu. NAO je zatiaľ len motivačný nástroj. Pomáha učiteľom na angličtine, slovenčine, matematike či fyzike. Prednesie krátku pasáž a potom deťom dáva jednoduché otázky. Pochváli ich za správne odpovede. Alebo taktne naznačí, aby sa ešte doučili.

Humanoid TOPIO hral stolný tenis už v roku 2009.
Humanoid TOPIO hral stolný tenis už v roku 2009. Autor: WIKIPEDIA/HUMANROBO

"Deti sa na robota veľmi tešia. A na jeho hodiny sú lepšie pripravené. Nie sú to žiadne zázraky, skôr malé posuny, ale je to na žiakoch vidno,” hovorí s úsmevom riaditeľ. Verí, že časom NAO zvládne odučiť aj časť hodiny, možno bude skúšať. Chýba však odborník, ktorý by robota naprogramoval. Zdatní programátori sa nepôjdu realizovať do školstva. Možno je to zaujímavý príklad novej, ešte nepoznanej profesie, v ktorej človek uvádza stroj do reálneho života. Najschodnejšou cestou by bolo, keby si robota programovali sami učitelia. Podľa riaditeľa by to zvládli, len v tomto prípade by sa musela rozvinúť hlbšia diskusia o pomere medzi inováciami a investíciami v školstve…

Asi najdôležitejšie je pripraviť deti na to, ako robotizácia ovplyvní prácu človeka. "Zmena určite príde a my ich musíme naučiť, ako tomu čeliť. Ako sa majú zachovať, aby mohli slušne žiť. Učiť ich flexibilite. Budovať ich sebavedomie a podporovať kreativitu.” Tá bude devízou v budúcom svete, pri ktorom klimatická zmena a technológie kreslia jednu spoločnú črtu. Neistotu. Mnohé školy podľa riaditeľa Boreka kladú mimoriadne nároky na vedomosti, testovanie, prebieha renesancia technického vzdelania, no akoby sa zabúdalo na osobnostný rozvoj. "Deťom chýba sebadôvera. Musíme ich podporovať, posmeľovať a učiť, aby dotiahli riešenie problémov do konca. Aby nerezignovali. Aby nevnímali stratu zamestnania ako koniec, ale ako príležitosť.” Od učiteľov si to zas vyžaduje rešpektovanie rôznych tvorivých prístupov.

Konkrétne príklady sa nám ukazujú na chodbe, kde sa rozložili starší žiaci s robotmi z lega a mladším spolužiakom ich ukazujú, vysvetľujú, odpovedajú na otázky. Deti posmeľujú, aby si ich vyskúšali, no aj sami si takto trénujú sebavedomie, prekonávajú ostych. Nie je náhodou, že žiaci z Pustých Úľan získali v roku 2014 na medzinárodnej súťaži RoboCup Junior v Brazílii okrem prvého miesta v robotickom futbale aj štvrté miesto v celkovom hodnotení komunikácie a sebaprezentácie.

Štvrtáci si zas na lavice vysypali kocky 3D puzzle, modely áut. Pri pohľade na jednofarebnú masu dielikov je to úmorná úloha aj pre dospelého. A nejeden žiak to chce vzdať. Ale učiteľka ich povzbudzuje. Každý si volí inú cestu. Jeden ide na to systematicky, nakreslí si plán, skladá postupne. Druhý zdanlivo živelne, no vďaka perfektnej intuícii mu rýchlo rastie Lamborghini pod rukami. Každý z nás je úplne jedinečný. A nenahraditeľný.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#škola #roboty #robot #práca
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk