Žijeme najlepšie časy v histórii. Len ich prežiť

V Oxforde nedávno prebehla diskusia o tom, v akej dobe žijeme. Moderátor sa v nej odvolával na výrok bývalého britského premiéra Harolda Macmillana spred šesťdesiatich rokov, v ktorom národu zvestoval, že sa ešte nikdy v histórii nemali tak dobre. Môžeme to skonštatovať aj dnes?

16.02.2016 14:00
ebola, Sierra Leone Foto:
Chlapec zo Sierry Leone, ktorý prežil ebolu, oslavuje koniec epidémie v krajine. Svet má v súčasnosti najmenší pomer chudobných ľudí v histórii, odoláva lepšie epidémiám a katastrofám, mladí sú vzdelanejší. Uvedomujeme si to?
debata (21)

Spomienkový optimizmus nabáda nesúhlasiť… Ale projekt Náš svet v dátach nemeckého ekonóma Maxa Rosera (jedného z rečníkov v diskusii v Oxforde) na základe štatistík a dát dokazuje, že v mnohých ohľadoch žijeme najlepšie časy v dejinách ľudstva. Vieme to však využiť? A prežijeme ich?

Náš svet v dátach (alebo v origináli Our World in Data) je vlastne online publikácia plná grafov a dát. Akademická nuda? Rozhodne nie. Jej autora, 32-ročného ekonóma Maxa Rosera označujú aj ako kritika médií. Novinárom vyčíta, že svet deptajú jednotlivými negatívnymi aktualitami a nesnažia sa prinášať informácie v širšom kontexte, z ktorého by ľuďom bolo jasnejšie, že celkovo sa svet vyvíja správnym smerom. Na to, aby sa mu darilo poukazovať na pozitívne trendy a zaujať, by zmes nudných štatistík nestačila. Preto je jeho projekt prehľadne rozdelený do rôznych oblastí a všetky grafy sú interaktívne.

Max Roser, autor projektu Our World in Data. Foto: ARCHÍV MAXA ROSERA
Max Roser Max Roser, autor projektu Our World in Data.

Ako vlastne médiá skresľujú súčasnú situáciu? Aký vplyv to má na verejnosť? Začnime od ľudí. Roser počas prednášky ukázal výsledky jedného prieskumu verejnej mienky, kde sa respondentov pýtali na to, či sa podľa nich počet ľudí na svete, ktorí žijú v extrémnej chudobe, za posledných 20 rokov po a) zdvojnásobil, b) zostal viac-menej rovnaký, alebo c) sa dvakrát zmenšil. Negatívnu víziu a zdvojnásobenie počtu chudobných zaškrtlo 66 percent opýtaných. Situáciu ako nemeniacu sa videlo 29 percent respondentov a len 5 percent z tých, čo sa na prieskume zúčastnili, vnímali situáciu pozitívne.

Aká je však realita? Pozrime si jeden z grafov na Our World in Data, ktoré má Roser opreté o vierohodné štatistické údaje. Pred 20 rokmi, teda v roku 1996, žilo podľa údajov Svetovej banky z menej ako 1,9 dolára denne (aktuálna hranica extrémnej chudoby) 30 percent svetovej populácie. Vlani už muselo z necelých dvoch dolárov denne vyžiť len 10 percent ľudí na svete. Ak ideme hlbšie do histórie, zistíme, že situácia sa zlepšuje prakticky neprestajne. Pod hranicou chudoby (nie extrémnej) žilo napríklad v roku 1820 až 94 percent ľudí, o sto rokov neskôr 76 a v roku 1992 už len 51.

zväčšiť Chudoba je od začiatku priemyselnej revolúcie... Foto: GRAF: MAX ROSER/OUR WORLD IN DATA
graf, chudoba Chudoba je od začiatku priemyselnej revolúcie stále na ústupe.

"V minulosti skutočne iba veľmi malá elita ľudstva žila mimo chudoby. Od začiatku industrializácie, s ktorou súvisel ekonomický rast, sa percento ľudí žijúcich v chudobe začalo znižovať a tento trend pretrváva dodnes,” píše vo svojej publikácii k tejto oblasti Roser. "Následkom znižujúcej sa chudoby sa zlepšovalo zdravie obyvateľstva a populácia začala výrazne rásť. Enormný nárast populácie spôsobil, že celkový počet chudobných začal takisto opäť stúpať. No v posledných rokoch klesá už aj absolútne číslo ľudí žijúcich pod hranicou chudoby,” dáva nemecký ekonóm svoje grafy do ďalších súvislostí.

Prieskum ukazuje len jednu oblasť, v ktorej pod vplyvom záberov z televíznych správ či katastrofálnych titulkov, ale aj prirodzenej vlastnosti spomínať na "staré dobré časy”, ľudia vidia svet v horších kontúrach, ako v skutočnosti je. Our World in Data je preto plný dávno známych, ale predsa akosi prekvapujúcich dát. Stačí pritom tak málo. Trochu nadhľadu a historická súvislosť. "Navyše, keď máme negatívny pohľad na osud sveta, vlastne mu nerozumieme a stávajú sa z nás cynici. Strácame vieru v ľudstvo. V to, že niečo dokážeme,” vysvetľoval v diskusii v Oxforde motívy svojej práce Roser.

Konfliktov je menej

Poďme teda porovnať domnienky s faktami. V poslednom čase svet máta otázka bezpečnosti. Strachom z násilnej smrti dokonca operujú aj politické strany pred blížiacimi sa voľbami. Aká je realita z väčšej perspektívy? Roser v častiach svojho projektu o násilí a vojnách často cituje zistenia kanadského psychológa Stevena Pinkera. Ten v roku 2007 prišiel s tézou o poklese násilia a svoj optimistický manifest spísal do knihy Lepšie uhly ľudskej nátury (The Better Angles of Our Nature), ktorá vyšla o štyri roky neskôr. V roku 2011 bol však svet o dosť iný, a tak by bolo nekorektné opierať sa o vtedajšie štatistiky.

Našťastie, sám Pinker vlani pre denník Guardian napísal aktualizáciu k svojej knihe. A hoci už bolo po útokoch na Charlie Hebdo aj po najväčšom nápore v utečeneckej kríze, optimizmus stále nestrácal. "Začnime najskôr zlou správou – občianskymi vojnami. Podľa údajov programu Uppsala Conflict Data Program, ktorý funguje na švédskej univerzite v Uppsale a mapuje ozbrojené konflikty vo svete, po poklese počtu občianskych vojen z 26 v roku 1992 na štyri v roku 2007, nastal v roku 2014 opäť nárast na 14. Dobrou správou je, naopak, to, že toto je jediná zlá správa,” napísal Pinker vlani pre britský denník.

Za najdôležitejší a často prehliadaný úspech považuje Pinker fakt, že už viac ako 70 rokov nijaká krajina nezaútočila jadrovými zbraňami. Od druhej svetovej vojny rovnako klesá počet ozbrojených konfliktov. Kým v prvých rokoch po vojne zomieralo na bojiskách ročne aj pol milióna ľudí, v posledných rokoch ide o niekoľko desiatok tisíc, hoci vojna v Sýrii vystrelila toto číslo znova nad 100-tisíc. Klesá i počet genocíd a masakier obyvateľstva. Násilie je na ústupe aj v iných oblastiach – celosvetovo klesá počet násilných zabití, násilia na ženách, znásilnení a, naopak, napríklad narastá dekriminalizácia homosexuality.

Ďalším častým motívom katastrofických správ sú prírodné katastrofy. Sám Roser priznáva, že v kategórii "príroda” sa údaje zháňajú, a najmä vyhodnocujú najzložitejšie (napríklad pri klimatickej zmene), úmrtia pri prírodných katastrofách sa však dajú dokladovať. Naposledy zahynulo takouto smrťou za desaťročie viac ako 100-tisíc ľudí v 60. rokoch. Tu však optimizmus trochu vyprcháva. V aktuálnom desaťročí už teraz atakujeme 100-tisícovú hranicu úmrtí pre prírodné katastrofy, a to sa začal ešte len rok 2016! V posledných dvoch desaťročiach navyše prudko stúpol počet mŕtvych v dôsledku extrémnych horúčav.

Pokračovať by sme mohli ďalej a výsledkom by bolo potvrdenie toho, že ľudstvo naozaj napreduje. Aj keď – v posledných rokoch sa v niektorých oblastiach dvíha varovný prst. Podmienky sú najlepšie, aké kedy boli, ale svet je taký prepojený, že zlé rozhodnutie môže vyvolať bezprecedentnú katastrofu. Vtipne to komentoval ďalší rečník zo spomínanej diskusie, švédsky filozof Anders Sandberg z Inštitútu budúcnosti ľudstva v Oxforde. "My s kolegami z inštitútu si myslíme, že naše vyhliadky sú veľmi dobré, lebo odhadujeme, že je asi len 12-percentná šanca, že ľudstvo počas tohto storočia vyhynie,” rozosmial sálu.

Vzdelaní mladí

Sandberg svoju reč ukončil slovami: „Máme sa najlepšie, ako sme sa kedy mali, ale mohli by sme sa mať aj oveľa lepšie.“ Chcel inými slovami povedať, že súčasné úžasné podmienky premrhávame? Doplnil ho ďalší rečník, Robert Walker, oxfordský profesor špecializujúci sa na sociálne politiky. Vrátil sa k problému chudoby, aby na tomto fenoméne ukázal pozitíva aj negatívna dnešného stavu. Keď situáciu porovnával s realitou spred 60 rokov (na ktorú si ešte sám pamätá), vyšlo mu, že chudobných je naozaj podstatne menej, na druhej strane spoločnosť k chudobe pristupuje oveľa negatívnejšie.

zväčšiť Porovnanie schopnosti čítať a písať medzi... Foto: GRAF: MAX ROSER/OUR WORLD IN DATA
gramotnosť, graf Porovnanie schopnosti čítať a písať medzi starými a mladými.

Chudobní, ale aj rôzne iné skupiny obyvateľstva na okraji spoločnosti, sú väčšinovou spoločnosťou odľudšťovaní. "Niekedy počas posledných desaťročí sa začala chudoba démonizovať. Poberatelia podpory sú dnes automaticky v podozrení, že zneužívajú príspevky. Aj politici ich občas označia za parazitických či lenivých. Chudobní majú potom pocit výčitiek, že sklamali samých seba, svoju rodinu,” poukazoval Walker na to, ako sa v dobrých časoch ľudstvo samo diskvalifikuje tým, že sa stáva neľudským. Svet napreduje, ale spoločnosť aj tak potrebuje "obžalovaných”. A tým prehliada skutočné chronické problémy.

Druhou slabinou dneška sú podľa Walkera politici. Najmä preto, že rezignovali na vízie. Vo svete, ktorý je objektívne komplikovanejší, ako bol povedzme nedávno za čias studenej vojny, sa radšej odovzdávajú do rúk prieskumných agentúr. Keď sa vrátime na začiatok, možno je to opäť len dôsledok intenzívneho prežívania súčasnosti, ktoré však bez nadhľadu skresľuje. Roserova obava, že "strácame vieru v ľudstvo, v to, že niečo dokážeme”, sa bytostne týka aj lídrov. Zo strachu viesť či len z pohodlnosti sa opierajú o prieskumy, v ktorých však dominuje názor rovnako vystrašených či pohodlných.

Čo môže ľudstvo vyviesť z tohto bludného kruhu? Roser verí ďalšej generácii. A opäť ponúka dávno známe, ale predsa až šokujúce čísla. Týkajú sa rozdielu v gramotnosti medzi vekovou kategóriou skupiny 15– až 24-ročných a 65– a viacročných. Asi najslabší posun vpred zaznamenal Madagaskar, kde je generačný rozdiel len 2 percentá (63 starí, 65 mladí). V Alžírsku je však rozdiel neuveriteľných 76 percent (16 starí, 92 mladí) a mnoho ďalších krajín ide skôr alžírskou cestou prudkého zlepšenia. Sú však vzdelaní mladí zárukou správnych rozhodnutí? V istom zmysle áno. Všetci rečníci zdôraznili význam vzdelania.

A Sandberg pridal ešte jeden zaujímavý postreh. "Môj obľúbený príklad je o časostroji. Keby ste človeka z roku 1900 vysadili v roku 1950, šokovali by ho nové technológie, ale spoločnosť ani nie. Keby ste človeka z roku 1950 vysadili v roku 2000, televízor by bol plochý, ale v podstate by ho poznal. Keby však videl, ako funguje spoločnosť – povedal by wow! A podľa mňa tento trend bude pokračovať. Nemusí sa to teraz tak zdať, ale pri nadhľade sa naozaj stávame oveľa tolerantnejšou spoločnosťou. A menej homogénnou, čo je dobre. Pri riešení problémov mávajú vždy lepšie výsledky skupiny s rôznorodým osadenstvom,” povedal Švéd. "Inými slovami, máme veľkú šancu, že nás čaká skvelé storočie. Len to musíme prežiť,” uzavrel.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna #genocída #informácie #katastrofa #Oxford #prieskum verejnej mienky #hranica chudoby