Raketa s prvým blokom Miru mala pôvodne zo Zeme odštartovať už 16. februára 1986, pre poruchu sa však štart odsunul o tri dni neskôr. Problémy sprevádzali Mir vlastne počas celého pätnásťročného pôsobenia. Bola to prvá modulárna vesmírna stanica, čo znamená, že sa skladala z viacerých postupne na obežnú dráhu vystrelených častí. Hoci mala byť celá zložená ešte na prelome 80. a 90. rokov, napokon jej posledný siedmy modul dopravili na miesto až v roku 1996, len päť rokov pred skončením jej misie. Oproti predchodcom však fungovala úspešne…
Začiatok éry vesmírnych staníc vôbec predstavoval pre výskum vesmíru akési vytriezvenie. Písal sa rok 1971. Ľudstvo sa za neuveriteľne krátky čas, iba desať rokov, posunulo od prvého letu človeka do vesmíru, cez pristátie na Mesiac, až k vypusteniu prvej vesmírnej stanice Saľut 1. K tej za 171 dní existencie putovali dve posádky. Prvej hrozila katastrofa, keď sa kozmonauti Sojuzu 10 nemohli dostať do stanice ani sa od nej odpojiť a zdalo sa, že tam zostanú uväznení. Napokon sa úspešne vrátili na Zem, hoci pokazený poklop spôsobil priotrávenie jedného z kozmonautov.
Oveľa tragickejšie dopadol druhý pokus. Na začiatku júna 1971 sa Georgij Dobrovoľskij, Vladislav Volkov a Viktor Pacajev stali prvými ľuďmi, ktorí navštívili vesmírnu stanicu na obežnej dráhe. Už počas ich misie vypukol v priestore vo veľkosti 100 kubických metrov požiar, ktorý však dostali pod kontrolu. Tragédia sa odohrala až pri návrate na Zem, keď sa všetci kozmonauti udusili v dôsledku poruchy. Kým sa dostali k slovu Američania, Sovieti vypustili ešte tri vesmírne stanice, jedna sa na obežnú dráhu vôbec nedostala, ďalšie dve tam strávili iba 11, respektíve 13 dní.
Foto: WIKIMEDIA
Prvým úspešným projektom bol teda americký Skylab. Na obežnú dráhu sa dostal v roku 1973 a počas šiestich rokov ho navštívili tri posádky, posledná tam strávila vtedy rekordných 84 dní. Sovieti rekordy prekonali už na prelome 70. a 80. rokov so svojimi prvými skutočne úspešnými projektmi Saľut 6 a Saľut 7 a následne s vesmírnou stanicou Mir, ktorá bola prevratom. Nielen vo svojom modulovom zložení a preto, že naozaj odštartovala éru dlhodobých pobytov človeka na obežnej dráhe, ale aj preto, že už fungovala ako projekt medzinárodnej spolupráce.
Len jedna vážna havária
Hoci moduly pre Mir pribúdali slimačím tempom, už to neboli technické chyby, ktoré spomaľovali rozvoj stanice, ale skôr priškrtený rozpočet na vesmírne projekty v 90. rokoch. Celé objavovanie vesmíru sa stalo trochu rutinou. Po bleskurýchlom nástupe boli vesmírne stanice vlastne nudnými projektmi. Nenaplnili sa veľké prognózy bývalého amerického prezidenta Ronalda Reagana, že budú miestom, kde sa budú vyvíjať nové lieky a technológie, ktoré by sme na Zemi vyvinúť nemohli. Nepostarali sa o žiadne dychberúce objavy, ktoré by sa dostali na titulky novín.
Do hlavných správ sa, našťastie, už nedostali ani pre tragédie. Keď si spätne uvedomíme komplikácie, ktoré sprevádzali prvé vesmírne stanice, je až neuveriteľné, že Mir, takmer celý čas obývaný, za pätnásť rokov zaznamenal len jeden skutočne vážny incident. V júni 1997 do vedeckého modulu Spektr narazila nákladná vesmírna loď Progress-M. Havária spôsobila, že vesmírna stanica prišla o 40 percent energie a vyvolala viacero problémov, ktoré sa riešili niekoľko týždňov. Bolo veľkým šťastím, že pri kolízii neprišiel nik o život.
Napriek komplikáciám však bola stanica Mir úspechom. Z 5,5 tisíca dní, ktoré strávila na orbite, až 4,5 tisíca bola obývaná. Odohralo sa na nej 23-tisíc pokusov, navštívilo ju 104 kozmonautov, medzi nimi aj prvý Slovák vo vesmíre Ivan Bella. Valerij Poľjakov na Mire vytvoril dodnes neprekonaný rekord v dĺžke pobytu vo vesmíre, keď vo vesmírnej stanici strávil počas druhej misie až 437 dní. Mir bol navyše základom v súčasnosti najväčšej ľudskej stavby vo vesmíre – ISS. Keď Mir plánovane nechali v roku 2001 zhorieť v atmosfére, ISS už bola obývaná a je neprestajne dodnes.
Foto: WIKIMEDIA
Práve až s ISS sa začalo viac diskutovať o funkcii vesmírnych staníc. Čomu vlastne slúžia? Sovieti hneď svoju tretiu vesmírnu stanicu zamýšľali využiť ako vojenské zariadenie, to sa však nikdy neuskutočnilo. Aj ISS mala na začiatku plniť až sedem funkcií. Okrem vedeckého laboratória mala byť aj opravárom satelitov, dielňou, budovateľom vesmírnych lodí, observatóriom, prestupnou stanicou a základňou pre ľudské posádky na ceste ďalej do slnečnej sústavy. Dnes spĺňa len tú prvú, a preto sa niektorí pýtajú, či to stojí za tých 8 miliónov, ktoré stojí denná (!) prevádzka.
Všetky predpoklady na vraždu
Nuž, všetko závisí od priorít. Ak chce ľudstvo jedného dňa skutočne poslať človeka na Mars, dostávame sa k neoceniteľnej funkcii vesmírnych staníc. Kde inde by bolo možné testovať dlhodobý pobyt vo vesmíre? Pritom testovať potrebujeme naozaj všetko. Hlavný historik NASA napríklad pre National Geographic spomínal, že kedysi si vedci neboli istí ani úplnými základmi. "Napríklad, či sa dá v beztiažovom stave prehĺtať. Jeden z experimentov Germana Tita bol preto zjesť niečo vo vesmíre,“ dodáva. Vo vesmíre si treba klásť naozaj nespočetne veľa otázok.
Roger Launius z washingtonského Národného múzea letectva a kozmonautiky preto pre National Geographic dodáva, že skutočnou výzvou pri lete na Mars budú skôr biomedicínske ako technologické komplikácie. "Pobyty vo vesmírnych staniciach nám ukázali, že už po týždni dochádza k rôznym vážnym zmenám v ľudskom tele,“ dodal. Najväčším problémom je dnes radiácia a úbytok kostnej drene. Astronaut Chris Hadfield, ktorý sa preslávil aj tým, že počas pobytu na ISS s gitarou nahral prvý vesmírny videoklip (cover piesne Space Oddity od Davida Bowieho), sa o tieto skúsenosti podelil:
"Vďaka cvičeniu som si udržal svalovú hmotu. Zaznamenal som však 8-percentný úbytok kostnej drene okolo bedier. Znamená to, že po návrate domov som bol náchylnejší na zlomeninu a malo by trvať rok, kým sa vrátim na pôvodnú úroveň,“ opisoval problémy po návrate. Strata drene môže predstavovať až 10 percent počas šesťmesačného pobytu, a to aj vtedy, keď astronaut dodržiava povinné 2,5 hodiny cvičenia šesťkrát do týždňa. S radiáciou je ešte väčší problém. Kozmonautom na ISS sa jej dostane napríklad 10-krát viac, ako pracovníkom jadrových elektrární na Zemi.
Foto: NASA
Na vesmírnych staniciach sa skúmajú aj psychologické aspekty dlhodobého pobytu v kozme. Valerij Riumin si počas svojho pobytu na Saľute 6 poznačil do denníka: "Keď zavriete dvoch ľudí do miestnosti vo veľkosti 5,5 × 6 m na dva mesiace, splnili ste všetky predpoklady na vraždu.“ Humornejšiu stránku opísala pre The Atlantic astronautka Sandra Magnusová, ktorá strávila pol roka na ISS: "Vo vesmíre váš život riadia Newtonove zákony. Aj keď len píšete na laptope, nesmiete zabudnúť, že ak budete do klávesnice ťukať silno, odrazíte sa od počítača a odletíte od neho.”
Keď človek číta ďalšie vyjadrenia astronautov, chápe, že pri dlhodobom pobyte vo vesmíre sme len na úplnom začiatku a posúvame sa predovšetkým vďaka vesmírnym staniciam. Napokon, aj preto sa na nich naozaj tvrdo pracuje. "Z okienka stanice bolo vidieť dosť. Času však bolo málo. Na vesmírnej stanici je program rozpočítaný takmer na sekundy. Kochanie bolo buď na úkor spánku, alebo počas jedenia. Po celý zvyšný čas šli emócie bokom, počas tých ôsmich dní som mal pocit, že som robot,” povedal o svojom pobyte na Mire v rozhovore pre Pravdu Ivan Bella.
Dvojmesačný pobyt za 25 miliónov
Medzinárodná vesmírna stanica už teraz drží viacero rekordov. K dnešnému dňu je na obežnej dráhe už 6 301 dní, z toho je 5 588 dní nepretržite obývaná. Zároveň v súčasnosti už nie je jedinou funkčnou vesmírnou stanicou. V roku 2011 vypustila na obežnú dráhu svoju stanicu aj Čína (ktorá sa nepodieľa na projekte ISS). Nazvaná Nebeský palác číslo jeden, zaznamenala doteraz dve úspešné návštevy s ľudskou posádkou a bola obývaná po 25 dní. Stanica mala byť len akýmsi testom a zhorieť v atmosfére už v roku 2013, ale zatiaľ stále zostáva vo vesmíre.
Práve tento rok by na obežnú dráhu mala vzlietnuť jej nasledovníčka – stanica Nebeský palác číslo dva. Čína však plánuje vybudovať aj väčšiu modulárnu stanicu, a to údajne už v roku 2023. Do vesmíru by ju teda mala poslať rok pred plánovaným ukončením misie ISS (2024). Ďalšia budúcnosť dlhodobých pobytov ľudí vo vesmíre je nejasná. Rusi síce pred rokom oznámili, že sa spolu s NASA dohodli na veľkom projekte, ktorý nahradí ISS, no americká vesmírna agentúra tento zámer zatiaľ nepotvrdila. Rusi chcú okrem toho využiť časti svojej polovice ISS na ďalší projekt.
Foto: WIKIMEDIA
Ide o tzv. OBSEC, ktorý by mal byť okrem vedeckého laboratória aj prestupnou stanicou pre lety na Mesiac, Mars a inde, ako aj aklimatizačným prostredím pred návratom kozmonautov z dlhých misií na Zem. Takéto ciele si už však dávali aj pri ISS. Zaujímavejšie bude teda asi v nadchádzajúcich rokoch sledovať, či sa podarí uskutočniť niektorý zo zamýšľaných komerčných projektov. Najďalej je asi Bigelow Space Station, ktorá však na svoju prevádzku musí počkať do času, kým budú k dispozícii komerčné rakety, čo budú stanicu obsluhovať.
Komerčná stanica sa má prenajímať firmám i jednotlivcom. Spoločnosť Bigelow Aerospace oznámila, že keď sa skončí vývoj rakety SpaceX Dragon, bude stáť cesta na stanicu 26 miliónov dolárov. Dvojmesačný prenájom tretiny modulu s rozlohou asi 110 kubických metrov má vyjsť na 25 miliónov. Ak by všetko išlo dobre, medzinárodné vesmírne stanice by sa mali posunúť k funkcii prestupných uzlov na dlhšie cesty a komerčné prebrať cez firmy časť vedeckých projektov. Netreba však zabúdať, že to už asi nikdy nepôjde tak rýchlo ako od Sputnika po pristátie na Mesiaci.