Ležiaky už na Slovensku neletia, vytláčajú ich originálne pivné štýly

, 14.04.2016 16:00

Kým pred niekoľkými rokmi sa dala na slovenskej pivnej mape nájsť prevažne len overená klasika v podobe komerčných pivovarov a svetlých ležiakov, dnes domáci trh piva zažíva malú revolúciu. Aj Slováci začínajú čoraz viac preferovať špeciály z drobných remeselných pivovarov a oceňujú kvalitu a invenciu. Stovky pív z rôznych kútov Slovenska aj Európy mohli ochutnať na Salóne piva v bratislavskej Starej tržnici.

Kočovný pivovar Beervana vyrába pivné špeciály.
Kočovný pivovar Beervana vyrába pivné špeciály. Autor: Marianna Mikešová, Pravda.sk

Ten, kto raz okúsi rozmanitosť, ktorú svet piva ponúka, už málokedy opäť siahne po obyčajnej svetlej „desinke“. A to aj napriek tomu, že si musí často priplatiť. Jedinečné belgické spodne kvasené pivá, horkasté štýly IPA či APA a chmele zo všetkých kútov sveta, sa dajú nájsť už aj v produkcii slovenských minipivovarov Hellstorck, Stupavar, Wywar, Piešťanský pivovar a ďalších.

Do väčšieho experimentovania sa púšťajú aj značky, ktoré doteraz zostávali pri klasike. „Ešte donedávna sme robili len ležiaky, ale pivný trh si pýtal aj vrchne kvasené pivá. Slováci ich chcú čoraz viac, veľký ošiaľ zaznamenávajú najmä v Bratislave,“ povedal Jakub Brontvai z rovnomenného pivovaru, ktorý je jedným z najmenších na Slovensku.

Zázvorové pivo môže zaujať aj pivných odporcov.
Zázvorové pivo môže zaujať aj pivných odporcov. Autor: Marianna Mikešová, Pravda.sk

Horká chuť či ovocné tóny

Populárne pivné štýly IPA a APA, ktorých názov je skratkou pre Indian Pale Ale a American Pale Ale, majú anglické korene. Typické sú vrchným kvasením, vyšším chmelením a v porovnaní s ležiakmi horkejšou chuťou. „Používajú sa americké chmele, ktoré sú aromatickejšie ako tie naše a dávajú pivu intenzívnu horkosť. Pri ležiakoch zo slovenských a českých chmeľov takúto chuť nedosiahneme. Tieto pivá sú trochu ťažšie, ale stále sa dajú dobre piť,“ vysvetlil Brontvai.

Milovníci nových chutí často siahajú aj po sviežom svetlom pšeničnom pive nemeckého štýlu, ktoré je rovnako vrchne kvasené a často ho môžeme nájsť v nefiltrovanej verzii. „Pšeničný slad dodáva pivu ovocnú príchuť. Jeho výroba je rýchlejšia, náš pšeničný „Vajcen“ dokážeme vyrobiť za 10 až 14 dní, kým ležiak musí v tanku zrieť 21 až 40 dní,“ dodal Brontvai, podľa ktorého majú dnes pivovarníci na výber z obrovského množstva pivných štýlov, ktorými vedia pritiahnuť nových zákazníkov.

Hellstorck je jedným zo slovenských
		kočovných...
Slovenský
		výrobca cideru používa len
		prírodné...
+9Slováci čoraz viac
		preferujú pivá typu IPA a
		APA.

Boom kočovných pivovarov

Stále viac pribúda podnikavcov s túžbou vyrábať vlastné pivo, no potrebné vybavenie je investíciou, ktorá sa zvyčajne malým pivovarom neoplatí. Riešením je koncept kočovného alebo lietajúceho pivovaru, ktorý si osvojili napríklad značky Beervana či Crazy Clown. „Sme len nadšenci a nemáme potrebné vzdelanie, takže nemôžeme oficiálne variť pivo. Robíme to tak, že prídeme do pivovaru, ktorému zaplatíme za prenájom a energie. Ich sládek nás vedie celým procesom a stará sa o to, aby bol postup technologicky správny. Prinesieme si však vlastné receptúry,“ povedala Martina Nagyová z brnianskeho pivovaru Crazy Clown, ktorý sa sústredí na pivné špeciály a experimentovanie.

Mnohých zákazníkov prekvapuje, keď medzi surovinami na etikete nájdu kiwi či čučoriedky. „Snažíme sa, aby boli naše pivá považované za unikát. Teraz máme v ponuke belgické špeciály, jeden je s vylúhovanými vanilkovými strukmi a ďalší z belgickej pšenice s prídavkom kiwi, ktoré sme ručne odšťavovali. Trvalo nám to asi desať hodín,“ popísala Nagyová. Podľa nej je prídavok korenín a ovocia v pive čoraz vyhľadávanejším trendom. „Akoby už ľudia boli presýtení nudnými pivami a hľadali niečo nové. Tým sa pre pivovary otvára obrovské spektrum možností,“ dodala.

Slováci čoraz viac preferujú pivá inšpirované...
Slováci čoraz viac preferujú pivá inšpirované zahraničím, napríklad typu IPA a APA. Autor: Marianna Mikešová, Pravda.sk

S chuťou kávy a bourbonu

Kočovným pivovarom je aj Beervana zo Žiliny, ktorá je známa tým, že rotuje rôzne pivné štýly. Keď sa jedno pivo minie, začnú s ďalším experimentom, preto sa u nich dá nájsť vždy niečo nové a neobvyklé. „Aj preto máme v logu Pivo inak, robíme pivá, na ktoré by si mnohí netrúfli. Chodia k nám najmä dobrodružnejší pivári. Robíme napríklad pivá lambic alebo kyslé pivá belgického typu, novinkou je špeciál z údenej pšenice, ktorý chuťou trochu pripomína klobásku,“ povedal sládek Stanislav Cázer.

Beervana je praktickou ukážkou hesla, že kreativite sa nekladú medze. V talóne má napríklad pivo zrejúce v sude, v ktorom predtým ležal bourbon, alebo unikátny tmavý stout s príchuťou rôznych korenín. Na jeho výrobu sa používa zvláštny prístroj pochádzajúci z USA s názvom Randall alebo Hop cannon. „Je to taký ochucovač. Pivo z narazeného suda prejde do prvej komory, v ktorej sa lúhuje káva, kakaové bôby, maliny a vanilka a tie sa pod malým tlakom dostanú do piva. To potom prejde do odpeňovacej komory a môže sa čapovať,“ popísal postup sládek.

Jedna z kľúčových zložiek piva - jačmenný slad.
Jedna z kľúčových zložiek piva - jačmenný slad. Autor: Marianna Mikešová, Pravda.sk

Pivo, ktoré sa dá jesť

Ktorého milovníka zlatého moku by nepotešilo roztierateľné pivo? To, čo bolo donedávna len snom, dokázala zhmotniť Monika Nógellová vo svojej Beermalade alebo pivnej marmeláde. Inšpiroval ju manžel, ktorý je pivný odborník. „Odjakživa som varila ovocné džemy a manžel raz povedal, nech skúsim uvariť džem z piva. Robím to tak, že nalejem pivo do hrnca, pridám cukor a ďalšiu surovinu, ktorú neprezradím, a jednoducho varím,“ povedala Nógellová. O podobné výrobky sa už pokúsili aj v zahraničí, podľa nej však často používajú okrem piva aj pivnú mladinu a ovocie, ktoré menia chuť pôvodného nápoja.

Unikátne marmelády vyrába tento rodinný podnik len zo slovenských a českých remeselných pivovarov, nájsť môžeme ležiaky, portre, IPA, APA, ale napríklad aj zázvorové pivo v natierateľnej podobe. „Dá sa vyrobiť z akéhokoľvek piva. Marmeláda sa môže konzumovať ako bežný džem – na vianočku, chleba, do koláča, k syru alebo aj k pečenému mäsu. Keď to ľudia počujú, majú s tým niekedy problém, ale keď skúsia, zachutí im to,“ dodala autorka receptu.

Pivná marmeláda sa dá vyrobiť z každého piva a...
Pivná marmeláda sa dá vyrobiť z každého piva a zachová jeho autentickú chuť. Autor: Marianna Mikešová, Pravda.sk

Jablko a zázvor pre nepivárov

Nie je pivom ani vínom, má však s nimi veľa spoločného. Jablkový cider vie zaujať aj zarytého odporcu alkoholu, pretože je svieži, perlivý a chýba mu horkosť. Pritom obsahom alkoholu sa od piva veľmi nelíši. „Vyrába sa na základe kvasenia jablkovej šťavy. Niektorí výrobcovia pridávajú rôzne sladidlá a chemikálie, ale my sa snažíme ísť prírodnou cestou. Používame pasterizáciu, ktorú poznali už naše staré matere. Je zdravá, produktu nijako neškodí a nemusíme sa spoliehať na chémiu,“ tvrdí Matúš Sedlák, ktorý zastupuje slovenský Opre cider.

Pravé slovenské, hoci s americkými koreňmi, je aj zázvorové pivo z Prešova. Jeho autorom je slovenský barman Martin Hudák, ktorého k vytvoreniu inšpirovali skúsenosti zo zahraničia. „Takzvané ginger beer je vo svete veľmi známe, ale Martin mal pocit, že je všade presladené a umelé, preto chcel vytvoriť vlastný produkt, z ktorého môžu baristi miešať drinky,“ vysvetlil Martin Pagurko z Ginger Mania. Nápoj sa vyrába lúhovaním zázvoru a citrónu vo vode, následne sa pridajú kvasinky, ktoré dodajú pivnú chuť. „Je to handmade práca, čo si ľudia vážia a sú ochotní si za to priplatiť. Samozrejme sa nájdu aj pivári, ktorí povedia, že to vôbec nie je pivo alebo že je to len pre dámy,“ dodal Pagurko.

Festival Salón piva potrvá v Starej tržnici v Bratislave ešte vo štvrtok a v piatok od 15:00 do 23:00.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Bratislava #pivo #remeslo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku