Prístroj v bielej farbe s prepracovaným dizajnom, ktorý pomenovali Stolný úľ, môže týždenne vyrobiť až pol kilogramu múčnych červov, ktoré môžete konzumovať vyprážané alebo si z nich urobiť múku.
Červy v podobe larvy sa umiestnia do hornej časti prístroja, kde rastú a rozmnožujú sa. Keď dosiahnu veľkosť troch centimetrov, prekĺznu automaticky do dolnej zásuvky, odkiaľ sa odoberú. „Potom ich dáte do chladničky a môžete ich jesť ako každé iné mäso, varené, vyprážané, v hamburgeri alebo v omáčke na cestoviny,“ vysvetľuje dvadsaťpäťročná Katharina Ungerová, ktorá prístroj vymyslela spolu s dvadsaťosemročnou Juliou Kaisingerovou.
Obe mladé ženy, ktoré sa presťahovali do Číny, aby tam dohliadali na výrobu svojich prístrojov, ich predali už 200 kusov, každý za 459 eur. Podporuje ich Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorá v tom vidí príspevok k svetovej potravinovej bezpečnosti. Hmyz denne jedia viac ako dve miliardy ľudí, najmä v Ázii, v Afrike a v Južnej Amerike. V Európe mávali červy v obľube v starovekom Grécku a Ríme: napríklad Aristoteles sa vo svojich spisoch priznáva, že mu veľmi chutili larvy cikád.
Entomofágia, teda pojedanie hmyzu, je teraz v Európe a Severnej Amerike opäť na vzostupe. Niektoré lahôdkarstva a luxusné reštaurácie ponúkajú sušené či vyprážané červy, ale aj iné pochúťky z hmyzu. Nikto však až doteraz nepomyslel na to, že by si ich mohol pestovať doma v kuchyni, zdôrazňuje Ungerová. „Vyrástla som na farme, kde bola produkcia potravy pre domácu spotrebu úplne bežná. Keď som prišla do mesta, zaujímalo ma, ako si ekologicky vyrábať zdravé potraviny,“ citovala ju agentúra AFP.
Múčne červy sa živia organickým odpadom, takže by sa vďaka nim znížilo množstvo odpadkov, ktoré domácnosť produkuje. Ale podľa Kathariny Ungerovej ponúkajú predovšetkým veľmi ekologickú alternatívu mäsa.
„V porovnaní s rovnakým množstvom hovädzieho vyžaduje produkcia červov len štvrtinu potravy a desať percent plochy,“ poznamenáva mladá žena. Zdôrazňuje pritom, že múčne červy obsahujú rovnaké množstvo proteínov ako hovädzie mäso, ale viac vitamínu B12 ako vajcia a viac vlákniny ako brokolica. Tieto vlastnosti neunikli FAO, ktorá v správe z roku 2013 zdôraznila „obrovský potenciál“ hmyzu ako potraviny, a to nielen pre ľudí, ale potenciálne aj pre dobytok.
Mnohí ľudia však ešte len musia prekonať odpor proti chovu a jedeniu mäsitých červov. „Prvým krokom je zabudnúť, že jete hmyz. Potom si uvedomíte, že to nie je tak zlé,“ píše gastronomická kritička Alexandra Pallová, ktorej blog má v Rakúsku mnoho priaznivcov. Pri degustácii gréckeho šalátu s červami, mäsových guľôčok s červami a čokoládového koláča s červami expertka konštatovala, že „chuť nie je nijako zvláštna a podobá sa orechom alebo hubám“.
„V budúcnosti budú hmyz jesť všetci, alebo takmer všetci. Už dnes ľudia v priemere zjedia pol kilogramu hmyzu ročne bez toho, aby o tom vedeli – či už v čokoláde, alebo v ovocnom džúse,“ tvrdí Kaisingerová.