Začala som napríklad pozerať prvú sériu desaťdielneho seriálu dánsko-švédskej produkcie Most. Potom druhú a po tretej sérii Mostu musím povedať, že nič lepšie som nevidela. Prečo?
Most sa výrazne odlišuje od detektívnych seriálov (hoci sám sa nedá nazvať detektívnym seriálom) americkej produkcie. Zatiaľ čo v nich riešia prípady nablýskané devy s vyhladenými vlasmi aj tvárami a mužní modeli, v seriáli Most sa odohráva skutočný život na ďalekom severe. Názov dostal podľa mosta Oresund, ktorý spája dánsku Kodaň so švédskym Malmö. Práve v strede mosta našli celkom na začiatku prvej série prvú mŕtvolu rozseknutú napoly. To zviedlo dokopy dvoch charakterovo diametrálne odlišných vyšetrovateľov z oboch miest. Čoskoro sa ukáže, že incident bol prvým krokom páchateľa, ktorý svojimi činmi chce poukázať na päť neduhov spoločnosti.
Tu sa začína príbeh o temných stránkach vyspelej dánskej a švédskej spoločnosti. Hlavnou detektívkou je Saga Norénová, ktorú hrá Sofia Helinová. Saga je vynikajúca vyšetrovateľka, ale má Aspergerov syndróm. (Ten patrí medzi poruchy autistického spektra a vyznačuje sa hlavne problémami v komunikácii a sociálnom správaní, ktoré sú v rozpore s celkovo dobrým, niekedy až nadpriemerným intelektom a rečovými schopnosťami.) Takže aj Sage Aspergerov syndróm komplikuje vzťahy s ľuďmi okolo.
Keď kolega vraždí
V každej z troch sérií riešia detektívi iné prípady, vrahovia im zasahujú do života, vraždia ich deti. Saga Norénová sa potom musí vyrovnať s pocitom, že jej parťák Martin Rohde, ktorého stvárnil Kim Bodnia, zabil v druhej sérii Mostu človeka, ktorý mu predtým kruto zavraždil syna, a musela ho udať. Zatiaľ čo jej to všetci vyčítajú, ona nechápe, čo zlé urobila.
Vedľa samotného vyšetrovania a jeho presahov do škandinávskej reality predstavuje ďalší dejový oblúk spolupráca oboch vyšetrovateľov. Na jednej strane stojí bodrý Dán a záletný otec početnej rodiny Martin Rohde, stvárnený charizmatickým Kimom Bodniom, s ktorým ostro kontrastuje chladná a patologicky racionálna Saga Norénová. Napriek nevyhnutným konfliktom, ktoré vyplývajú z konfliktu empatie a emotívnosti Martina s vecnosťou a bystrosťou, ktoré u Sagy korenia v Aspergerovom syndróme, tvoria obe postavy ideálny kriminalistický tím.
Nedávno vysielaná tretia séria sa začala tým, že Saga Norénová dostala z Dánska novú vyšetrovateľku, ale hneď na začiatku vyšetrovania obidve takmer zomreli pri nastraženom výbuchu. Dánka prišla o nohu. Potom Sage pridelili nového kolegu, ktorý má životnú traumu, lebo pred šiestimi rokmi mu záhadne zmizla žena s deťmi. Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, že sa s ňou rozpráva ako s duchom. Zjavovala sa mu.
Hoci v televíznych detektívkach vždy uhádnem vraha, tu sa mi to nedarilo až do posledných dielov. V prvej sérii som uhádla, v druhej tiež, tretia séria bola excelentne dejovo prepracovaná. A mne naskakovali zimomriavky zo zamotaného deja, ktorý sa s každým dielom rozpletá a keď si už myslíte, že ste prišli na to, kto vraždí, tak vášho podozrivého v ďalšom dieli nájdu mŕtveho.
Severské neduhy
V tretej sérii seriálu možno okrem prípadu sledovať aj do extrému vyhnanú politickú korektnosť švédskej spoločnosti, ktorá zahŕňa prijímanie menšín, potláčanie predsudkov, diskriminácie, či už týkajúcich sa rasy, vyznania, či sexuálnej orientácie. Cez motívy, ako sú rodovo neutrálne škôlky či sobáše gayov, Most otvára tému polarizovanej spoločnosti, kde sa konzervatívny tábor stáva menšinou, čo vedie k jeho radikalizácii.
Most je pre mňa výnimočný seriál. Poukazuje na neduhy severskej spoločnosti. Hovorí o nich, pranieruje ich a popritom brilantne vykresľuje postavy a život vyšetrovateľov a ľudí v ich okolí. Ukazuje, ako ich práca pri vyšetrovaní sériových vrážd poznačila. A ako stvárnila Sofia Helinová postavu Ságy Norénovej, klobúk dolu. Všetko som jej uverila…