Natália Kasperská vo svojej kancelárii s výhľadom na lesy na západ od Moskvy neskrýva prekvapenie nad búrkou, ktorá sa rozpútala okolo jej firmy. Tá sa špecializuje na počítačovú bezpečnosť podnikov. Polemiku odštartovalo odhalenie denníka Kommersant, že jej firma InfoWatch vyvíja program, ktorý analyzuje hovory v mobiloch a hlási to, čo sa mu zdá byť „podozrivé“. Cieľom je poskytnúť veľkým podnikom nástroj, ktorý by chránil obchodné tajomstvo pred únikmi informácií.
„Nečakali sme to. Pre nás to bol len ďalší komunikačný kanál,“ tvrdí Kasperská, ktorá v roku 1997 stála pri vzniku svetovo uznávanej firmy Kasperky Lab.
Každodenné odpočúvanie
InfoWatch už zákazníkom ponúka programy, ktoré analyzujú elektronickú poštu zamestnancov, ich kľúče USB a tlačiarne. Nie však hlasovú analýzu, ktorú požadujú niektorí klienti zo sektoru bankovníctva, ropného priemyslu či veľkých štátnych korporácií.
Predstava prekročenia tejto medze vyvolala živú odozvu v krajine, kde sa za sovietskeho režimu mikrofóny tajnej polície KGB plietli ľuďom do života a hlboko poznačili ľudovú kultúru, prekypujúcu „špiónskym“ historkami. Aj v súčasnosti sa odpočúvanie javí bežnou praxou, tvrdí mimovládna organizácia Agora. Podľa nej súdy od roku 2007 povolili sledovať deväť miliónov Rusov, najmä opozičníkov a aktivistov.
Okrem toho nástupkyňa KGB, tajná služba FSB, už dlho disponuje vyspelým systémom SORM, ktorý umožňuje sledovať telefonáty a hovory na internete. V tomto odbore Rusi zďaleka nie sú jediní na svete, ako odhalil niekdajší americký tajný agent Edward Snowden.
Kde je hranica?
Projekt InfoWatch označili za zjavné špehovanie, ktoré právnici a politici považujú za ilegálne. Predseda Štátnej dumy Sergej Naryškin vyjadril obavy z možného zneužitia tejto technológie. Minister Nikolaj Nikoforov ubezpečil, že odpočúvanie môžu povoliť jedine súdy.
InfoWatch trvá na tom, že projekt je ešte len v počiatočnom štádiu, a snaží sa upokojiť obavy s tým, že sa má týkať len obchodných hovorov, a to so súhlasom zamestnancov. Analyzovať hovory budú jedine roboti, a nie ľudia, a to na základe istých kľúčových slov.
„Musíme dokázať, že náš systém nie je telefonickým odposluchom. V žiadnom prípade neuvedieme na trh program, ktorý by nerešpektoval zákon,“ hovorí Kasperská. Avšak varuje, že „technický pokrok smeruje pomaly, ale isto k svetu, v ktorom nebudú žiadne tajomstvá“.
Jav ilustruje ruská aplikácia, ktorá umožňuje užívateľovi „chytrého“ telefónu identifikovať človeka odfotografovaného na ulici. Podmienkou je, aby jeho tvár figurovala v populárnej sociálnej sieti VKontakte, kde je 350 miliónov účtov.
Aplikácia FindFace dokáže za pol sekundy porovnať databázu 300 miliónov snímok, vysvetľuje jej dvadsaťšesťročný tvorca Arťom Kucharenko.
Aplikácia zaznamenala raketový úspech s viac ako miliónom stiahnutí v priebehu niekoľkých týždňov. V médiách vyvolali rozruch jej výsledky, či už išlo o obťažovanie herečky pornografických snímok, alebo o identifikáciu podpaľačov z Petrohradu.
„Je to ukážka našej technológie,“ hovorí mladý programátor Kucharenko. Očakáva však „reálne využitie“ aplikácie zo strany bezpečnostných služieb, bánk – a tiež od zoznamiek, ktoré dokážu identifikovať osobu a ponúknuť podobné typy. Tvrdí, že záujem prejavujú firmy z celého sveta. Z databázy pritom vymaže každého, kto si to praje. Aplikácia podľa neho už prinútila užívateľov premýšľať o snímkach, ku ktorým umožňujú voľný prístup.
Bezpečnostný expert Michail Jemeljannikov si myslí, že „táto technológia neporušuje zákon“, pretože využíva už voľne prístupné fotografie. „Až potom sa začnú problémy, teda na aké účely budú výsledky využité,“ poznamenal a varoval, že či už v Rusku alebo kdekoľvek inde, „zákony sa nikdy nevyvíjajú tak rýchlo ako technológia“.