Ortodoxnú synagógu postavili podľa projektu architekta Artura Szalatnaia v roku 1926. Vtedy vraj ešte Heydukova ulica nebola zastavaná, dnes je už synagóga v tesnom susedstve iných budov. Patrí k nej však aj romantická záhrada, ktorá je vzadu za modlitebňou – krásny trávnik a vysoký gaštan. Tu sa odohrávajú židovské svadby. Kým vyjdeme do záhrady, pozrieme si však samotný interiér synagógy. Zaujímame sa, ako sa v praxi používajú textílie, ktorých unikátne historické kusy sú práve na výstave v priľahlých priestoroch modlitebne, kde je aj stála expozícia komunitného múzea.
Kurátorka výstavy Jana Švantnerová nám vysvetlila, ako sa textílie delia: „Všetky vystavené textílie sú synagogálne obradné predmety. Opona zdobí svätostánok, v ktorom sú uložené zvitky Tóry, teda Päť kníh Mojžišových napísaných na pergamene. Tie bývajú oblečené do takzvaných plášťov. Pult, na ktorý sa zvitok Tóry kladie pri čítaní, býva prikrytý špeciálnou prikrývkou. V rámci tejto výstavy som sa rozhodla predstaviť len synagogálne textílie. V našej zbierke však máme napríklad aj baldachýny. Tie sa používali pri svadobnom obrade, ktorý sa tradične koná pod holým nebom.“
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Aj Tóra musí byť kóšer
Lektor synagógy Ivan Pasternák nám ukazuje, ako sa textílie používajú v praxi. Vidíme aktuálnu oponu, ktorá momentálne zdobí svätostánok, lektor otvorí aj priestor, kde sú uložené zvitky Tóry a ukáže nám zblízka textílie, do ktorých sú „oblečené“. Zaujímavo pri tom rozpráva o obradoch v synagóge, ako aj o živote židovskej komunity v Bratislave. On sám je tzv. ukrývané dieťa, narodil sa počas holokaustu. Dlhé roky bol učiteľom, teraz sprevádza záujemcov po synagóge a múzeu.
„Tóra sa môže ľahko znehodnotiť – nebude kóšer, ak sa v nej vyskytne čo len malé poškodenie, napríklad vyblednuté písmenko,“ vysvetľuje Pasternák. „Aj v bratislavskej synagóge také zvitky opatrujeme, ale len ako archívne kusy – rabín z nej nečíta. Je na nej pečiatka kontrolóra, že nie je kóšer.“ Zvitok Tóry je písaný ručne na pergamene, je v tom veľa práce a nemôže ju robiť hocikto, len špeciálny pisateľ. Poškodené zvitky sa nikdy nevyhadzujú, môžu sa pochovať na cintoríne s patričným obradom. Židovské náboženstvo vyžaduje presnosť a disciplínu. Aj rabínov prednes všetci prítomní pozorne sledujú a ak by sa pri čítaní pomýlil, musí príslušnú časť zopakovať, a to veľmi pomaly.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Počas obradu sa používa ešte jeden – už spomenutý – druh textílie, ktorým sa pokrýva čítací pult. Na tejto slávnostnej prikrývke leží Tóra. Všetky textílie obyčajne darovávajú synagógam židovské rodiny alebo dobročinné spolky. Sú zo vzácnych látok a často bohato vyšívané. Okrem nápisu s venovaním, ktorý býva v hebrejčine, sú zdobené rôznymi štylizovanými kvetmi a symbolmi. V judaizme je od biblických čias veľmi populárny motív granátového jablka a koruna, ktorá symbolizuje vzdelanosť.
Samotné hebrejské písmo je naozaj výtvarné, umiestnenie dedikácie terčové – do stredu, dominantné. Celé riešenie je symetrické, zdržanlivé, a predsa veľmi pôsobivé. Aj architekt synagógy Szalatnai vychádzal z tohto pocitu a premietol ho do projektu modlitebne. Pôsobí jednoducho, ale povznášajúco. Architekt študoval v Budapešti, bol inšpirovaný a dobovým umením, zaujal ho najmä Picasso a kubizmus, čo sa v objekte prejavilo. Vplyv moderného umenia sa prejavuje aj na lustroch, riešení okien, vitrážach, kovaniach, a je prítomný aj v celkovej atmosfére synagógy.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Prečo sa na svadbe rozbíja pohár
Pri prehliadke synagógy vchádzame aj do záhrady a vidíme miesto, kde bývajú svadby. Vo filmoch vídať, ako sa pár na židovskej svadbe sobáši na ploche vyčlenenej štyrmi ozdobnými stĺpmi s baldachýnom. Stĺpy držia štyria mládenci a traduje sa, že ak sa im podarí bez rozkývania stĺpu svadbu prečkať, do roka sa budú aj oni ženiť! Samotné stĺpy dievčatá vyzdobia mašľami a kvetmi. Pri svadbe najprv ženy s nevestou obídu sedemkrát túto vyzdobenú platformu. Potom sa rozostavia tak, že ženy stoja na jednej strane, muži na druhej. Starší hostia a príbuzní môžu sedieť.
Ako sa však dozvedáme z výkladu, judaizmus sa v súčasnosti delí na viacero prúdov – ortodoxný, konzervatívny, liberálny a iné – a ich tradície či niektoré zvyky sa od seba líšia. V ortodoxnom prostredí hoduje svadobná spoločnosť oddelene, manželia len tancujú spoločný tanec. Najprv sa však zabalí do bieleho uteráka pohár a mladomanžel ho prišliapne. Rozbitie pohára symbolizuje v prvom rade spomienku na zbúranie Jeruzalemského chrámu, teda fakt, že jeho zničenie je potrebné si pripomenúť aj v okamihoch šťastia. Ostatné interpretácie – napríklad o tom, že ženích nechce byť pod papučou – sú skôr ľudového typu. K slávnostným textíliám patrí teda aj svadobný baldachýn, ten však na samotnej výstave nie je, všimnúť si ho možno len v stálej expozícii: je tam fotka zo svadobného obradu, ktorý sa konal na dvore synagógy.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Bol to vynikajúci nápad, pripraviť takúto výstavu. Návštevníci sa cez príbehy textílií dozvedia všeličo o histórii i ľuďoch, ktorí žili v Bratislave. Vzájomné poznanie sa a poznanie ako také, je základom dobrých vzťahov, harmónie a tolerancie. Čo vlastne podnietilo túto originálnu výstavu? „S plánovaním výstavy sme začali koncom roka 2015, keď sme nadviazali spoluprácu s budapeštianskym Maďarským židovským múzeum a archívom, ktoré súhlasilo so zapožičaním niekoľkých cenných predmetov súvisiacich s bratislavskou židovskou históriou," hovorí riaditeľ múzea a kurátor výstavy Maroš Borský. „Vedeli sme, že aj naše múzeum má predmety, ktoré sme nemali možnosť prezentovať v stálej expozícii a sú zaujímavé. Tiež sme počítali s výpožičkami z iných slovenských inštitúcií, napr. Slovenský národný archív, Univerzitná knižnica, Archív pamiatkového úradu SR a od súkromných zberateľov. Podarilo sa a výstava je tu! Nech sa páči!“