Slováci letoviská milujú. Svet sa k nim opatrne vracia

Približne pred desiatimi rokmi sa vo svetových médiách začali objavovať články o tom, že organizované letné dovolenky prestávajú byť v kurze. Písal sa rok 2006 a ďalšie desaťročie malo zničiť klasické pobytové zájazdy a niesť sa v znamení individuálnych letných dobrodružstiev. V posledných rokoch navyše masový turizmus ohrozujú aj teroristi. Naozaj nastáva koniec klasických dovoleniek v letoviskách?

24.07.2016 13:00
pláž, Barcelona, more, piesok, oceán, voda,... Foto:
Preplnená pláž pri Barcelone.
debata (2)

Pred desiatimi rokmi prišiel do kín aj český film natočený podľa románu spisovateľa Michala Viewegha Účastníci zájezdu. V Česku lámal rekordy aj preto, že sa v ňom ľudia dokázali nájsť. Vypovedá to aj o charaktere letných pobytových dovoleniek, ktoré sú dlhé roky podobné, ako „cez kopirák“. Alebo skôr boli. Približne pred desiatimi rokmi začali takéto pobyty najmä turistov zo Západu nudiť. V kurze boli už dlhšie dobrodružné výlety, nástup lacných aerolínií zase umožnil viac spoznávať svet na vlastnú päsť. Keď do toho v roku 2008 prišla ešte svetová finančná kríza, zdalo sa, že klasické pobyty v letoviskách to majú spočítané.

Cestovné kancelárie sa však tak ľahko nevzdali. Konzervatívne pobyty začali na trhoch, ktoré si to vyžadovali, výrazne meniť. Aj na Slovensku si už aj v cestovke môžete zostaviť pobytový zájazd lepšie vyhovujúci vašim predstavám. No práve u nás sa dovolenky menia menej ako inde v Európe. „Z dlhoročného sledovania štatistických údajov o záujmoch našich klientov si dovolím konštatovať, že Slováci sú konzervatívni a vyhľadávajú osvedčené,“ tvrdí aj prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) Stanislav Macko. Po čom teda Slováci túžia?

Konzervatívni slovenskí dovolenkári

Letná sezóna od júna do septembra je oddychovou pre celú Európu, pre Slovákov však zvlášť. Z dovolenkových dní, ktoré majú Európania k dispozícii, si až 52 percent vyberú práve počas júna, júla, augusta a septembra. Vyplýva to z posledných dostupných štatistík Eurostatu z roku 2013. Slováci si počas týchto štyroch mesiacov vyberú dokonca až 67 percent svojej dovolenky. Z 25 dní celoročného voľna to je napríklad takmer 17 dní, teda viac ako tri týždne dovolenky. Viac na leto sú v Európe orientovaní už len Gréci (72 percent) a Taliani (74 percent).

Slováci zároveň patria k tým dovolenkárom, ktorí v lete uprednostňujú viac cudzinu, ako domáce destinácie. Viac ako tri štvrtiny Slovákov si za oddychom vycestuje do zahraničia. To nás medzi členmi EÚ radí na štvrté miesto, viac do zahraničia cestujú len Belgičania, Malťania a Luxemburčania. A aby toho nebolo málo, Slováci patria k tým, ktorí svoju dovolenku najviac sústreďujú do dvoch prázdninových mesiacov (júl, august) – na tieto dva mesiace minú Slováci presne polovicu svojej celoročnej dovolenky.

V máji tohto roku prieskumníci agentúry MB Brand Management, ktorí oslovili vzorku 1 460 respondentov vo veku 18 až 69 rokov, kládli otázku – aká je vaša ideálna dovolenka. Odpoveďou bolo – prežiť voľno bez starostí, s jedlom a nápojmi k dispozícii, a tiež s ponukou športových aktivít. Až 39 percent Slovákov považuje za ideálnu pobytovú organizovanú dovolenku s all inclusive balíkom. V kategórii 25– až 44-ročných dokonca preferovala all inclusive dovolenku až polovica opýtaných. Regionálne mali o all inclusive podpriemerný záujem len ľudia z Bratislavské­ho kraja.

Prieskum spoločnosti TNS z minulého roku zase ukázal, že až 58 percent Slovákov preferuje klasické pobytové zájazdy. Najžiadanejšou zahraničnou destináciou je už niekoľko rokov Chorvátsko, kde sa každoročne vyberie asi tretina dovolenkárov. Obľúbené miesto na dovolenku je aj Česko (13 percent), Bulharsko (9), Grécko, Turecko a Taliansko (7). Záujemcov o Turecko však tento rok pre teroristické útoky ubudne. No uprednostňovanie Chorvátska dokazuje, že film Účastníci zájazdu trafil do čierneho nielen v Česku, ale aj u Slovákov.

Hoci najmä mladých ľudí láka viac aj dobrodružstvo a exotika, experti na cestovanie tvrdia, že Slováci patria k najkonzerva­tívnejším cestovateľom v Európe. Kým teda celoeurópsky trend hovorí o tom, že ľudia žiadajú zmenu klasických dovolenkových pobytov a ich väčšiu flexibilitu, mnohí Slováci chcú rok čo rok nielen presne ten istý zážitok, ale neraz aj v rovnakej lokalite. Ako dlho však takúto istotu pri letoviskách môžu očakávať? Nebudú sa pravidlá prímorských lokalít pod vplyvom požiadaviek iných národov, ale aj nových rizík, meniť?

U Slovákov je dovolenkovou destináciou číslo... Foto: SHUTTERSTOCK
chorvátsko, dubrovník, leto, pláž, more U Slovákov je dovolenkovou destináciou číslo jeden stále Chorvátsko.

Všetko sa to začalo nealko výletom

Piateho júla tohto roku uplynulo presne 175 rokov odvtedy, čo britský podnikateľ Thomas Cook vymyslel prvý organizovaný turistický zájazd na svete. V júli 1841 zabezpečil za 5 pencí na osobu odvoz vlakom a jedlo pre skupinu 540 cestujúcich. Vlak turistov odviezol z anglického Leicestru do len 18 kilometrov vzdialeného Loughborough na zhromaždenie odporcov alkoholizmu. Takto „sucho“ sa začala písať história cestovných kancelárií. Cook a mnohí jeho nasledovníci začali onedlho ponúkať zájazdy aj do zahraničia, no až do polovice 20. storočia sa určite nedalo hovoriť o masovom turizme.

Aj pri listovaní týždenníkom Letem světem, časopisom Klubu československých turistov, ktorý vychádzal v medzivojnovom období, tipy na výlety sú v prevažnej miere zamerané na návštevu miest v Československu. Aj keď napríklad už v roku 1927 nájdeme na obálke časopisu záber mladej ženy v plavkách, ktorá je na dovolenke pri mori, s textom: „Pod blankytnou modrou večne jasného neba, pri modravých vodách Jadranu.“ Vtedajšia doprava však turistiku k moru v masovom meradle ešte neumožňovala. Všetko to zmenil až ruský židovský utečenec, ktorý z rodného Sovietskeho zväzu odišiel do Británie.

Tá bola nielen rodiskom prvej cestovnej kancelárie, ale aj all inclusive pobytov pri mori. Vladimir Raitz v roku 1949 na vlastnú päsť a dosť komplikovane navštívil Korziku, no práve táto cesta ho motivovala k tomu, aby dovolenku pri mori uľahčil ostatným. Keď napíšeme, že prvý all inclusive zájazd vznikal v bojových podmienkach, môžeme to brať doslovne. V roku 1950 totiž Raitz vyzdvihol jedenásť dovolenkárov na londýnskej stanici King’s Cross, odkiaľ ich odviezol na letisko Gatwick, kde ich čakalo vojenské lietadlo Dakota. V cene mali cestu, jedlo a ubytovanie – vo veľkých amerických vojenských stanoch…

Vlani, pri 65. výročí tejto udalosti, spomínal britský denník Independent aj ďalšie zaujímavé podrobnosti tohto dovolenkového pobytu. Raitz totiž zájazd dokázal ponúknuť za 32 libier, pričom len porovnateľná najlacnejšia letenka vtedy vyšla na 70 libier (čo je asi 2 200 libier, teda asi 2 600 eur na dnešné ceny). Jeho cestovná kancelária Horizon Holidays vraj musela každý deň odpovedať na skeptické telefonáty potenciálnych zákazníkov aj konkurentov, ktorí neverili, že sa dá k moru vycestovať takto lacno. Nízka cena bola dlhé roky hlavným lákadlom cestoviek oproti individuálnym dovolenkám.

Z dlhoročného sledovania štatistických údajov o záujmoch našich klientov si dovolím konštatovať, že Slováci sú konzervatívni a vyhľadávajú osvedčené.
Stanislav Macko, SACKA

Pobytové organizované zájazdy sa stali hlavným prúdom letných dovoleniek, počas dlhých rokov našli aj schémy, ktoré fungovali a stali sa z nich štandardy. Parafrázovaním slávneho výroku Henryho Forda – mohli ste mať akúkoľvek dovolenku ste chceli, pokiaľ mala štandardizovaný počet dní, spôsob stravovania a typ fakultatívnych výletov. Úpadok takýchto konzervatívnych zájazdov mohol prísť aj skôr, nebyť pádu železnej opony, ktorá k letoviskám nahnala po mori hladných východoeurópskych turistov. Na Západe však už začal stúpať záujem o adrenalín a individualitu.

V roku 2006 bol tento trend už celkom zjavný. V domovskej krajine organizovanej turistiky – v Británii – v roku 2006 zaznamenali 14-percentný pokles kúpy pobytových zájazdov a, naopak, 10-percentný nárast záujmu o individuálne dohodnutú dovolenku. Médiá vtedy zásluhu pripisovali internetu a vzniku nízkonákladových aerolínií. Vďaka internetu si ľudia mohli sami jednoduchšie nájsť ubytovanie a naplánovať program v neznámej cudzine, lacné letenky zase zobrali cestovným kanceláriám ich dlhoročný najväčší tromf – lacnejšie ponuky ako pri individuálnej kúpe.

Teror odradí turistov na 13 mesiacov

Turistický trh menila aj zjednotená a bezpečnejšia Európa – niektorí ľudia si miesto pobytovej dovolenky zvolili poznávaciu. Západ Európy začal viac spoznávať východ, ľudia preferovali aj neznáme miesta. Počas tohto desaťročia masová letná turistika zažila ešte ďalšie dva otrasy – najskôr finančnú krízu, pri ktorej mnoho ľudí škrtalo dovolenkové výdavky, a v posledných rokoch terorizmus. Prípadne nestabilitu vo viacerých tradičných dovolenkových destináciách po revolúciách tzv. arabskej jari. Práve posledný faktor údajne najviac ovplyvňuje aj slovenských konzervatívnych dovolenkárov.

„Ľudia u nás síce vyhľadávajú osvedčené destinácie, v tomto roku je však výrazne menší záujem o Egypt, Tunisko a asi aj Turecko. Takže sa dá povedať, že terorizmus, ako aj dôsledky arabskej jari výrazne ovplyvnili rozhodovanie Slovákov o letnej dovolenke,“ hovorí Macko zo SACKA. Turecko napríklad v marci tohto roku oznámilo, že v dôsledku teroristických útokov klesol počet predobjednávok na letnú dovolenku v januári a vo februári až o 50 percent. Odvtedy v Turecku došlo k niekoľkým ďalším teroristickým incidentom vrátane veľkého útoku na letisko v Istanbule…

Dôsledky finančnej krízy však pominuli a podľa expertov je aj terorizmus len dočasnou ranou pre turistiky krajín. Podľa výskumu medzinárodnej organizácie World Travel and Tourism Council je priemerný čas, kým lokalita postihnutá teroristickým útokom prestane byť pre turistov vnímaná ako hrozba, asi 13 mesiacov. Najsilnejšia býva bezprostredná reakcia – po novembrových útokoch v Paríži sa rezervácie izieb na ďalší víkend prepadli o 23 percent. Aj po štvrtkovom útoku v Nice rušili ľudia i cestovky poznávacie zájazdy do oblasti. Terorizmus však odradí na kratšie ako epidémia (21 mesiacov), prírodná katastrofa (24 mesiacov) a politická nestabilita (27 mesiacov).

Samozrejme, opakované útoky na turistov v krajine tento termín stále predlžujú, prípadne krajinu presúvajú do kolónky – nestabilná. Rochelle Turnerová zo spomínanej organizácie pre magazín Condé Nast Traveler dodáva, že do hry vstupujú aj iné faktory – či bol útok zameraný na turistov alebo aká bola reakcia vlády. "Cestovanie a turizmus je veľmi pružný sektor. Aj preto teroristické útoky často ovplyvnia len región, kde k nim prišlo, ale nemajú vplyv na turizmus v makroekonomickom zmysle. Ľudia väčšinou zmenia destináciu, ale neodradí ich to od cestovania,” dodala pre luxusný americký časopis.

Ako rýchlo sa vie letovisko zotaviť po útoku... Foto: SHUTTERSTOCK
terorizmus, terorista, zbraň, vojsko, armáda, vojak, vojna, Ako rýchlo sa vie letovisko zotaviť po útoku teroristov? Závisí to aj od reakcie miestnej vlády.

Potvrdil to aj ďalší prieskum, ktorý tesne pred dovolenkovou sezónou na vzorke 1 000 Američanov a 1 500 Európanov uskutočnil web Send My Bag. Vyplýva z neho, že pre teroristické útoky v poslednom období mieni zmeniť dovolenkové plány iba 21 percent opýtaných. Terorizmus teda ohrozuje skôr jednotlivé regióny, ale nie masový turizmus ako taký – štyrom ľuďom z piatich je to jedno a ten piaty dovolenku nezruší, ale skôr zmení destináciu. Paradoxne, napriek teroristickej hrozbe podľa najnovších štatistík sa západní turisti k pobytovým organizovaným zájazdom dokonca začínajú vracať.

Kým v roku 2008 v Británii siahlo po organizovanej letnej dovolenke pri mori len 37 percent Britov, vlani to už bola polovica turistov. Kým pred desiatimi rokmi získavali cestovky nových klientov najrýchlejšie vo vekovej kategórii nad 50 rokov, dnes sa im opäť darí zaujať aj mladších, najmä mladé rodiny. Dvadsiatnici sú stále mimo ich dosahu. "Trend mladých ľudí plánovať a zabezpečovať si dovolenky bez pomoci cestovných kancelárií je celosvetový a neobchádza ani Slovensko,” dodáva Macko zo SACKA. Čo však spôsobilo tento návrat k organizovaným dovolenkám?

Cestovať sa začína aj trojgeneračne

Keby dnes o nich chcel nejaký autor napísať knihu, postavy a dej v nej by už neboli také notoricky známe takmer každému ako v Účastníkoch zájazdu. Sean Tipton z britského cestovného združenia ABTA pre denník Independent povedal, že „cestovkám sa konečne podarilo presvedčiť klientov, že im dokážu ponúknuť veľkú rozmanitosť, dokonca aj komplikovaný program na rôznych miestach, no stále s tou výhodou, že to za nich celé zorganizuje niekto iný. Takisto už nemusia vyraziť len na 7 alebo 14 nocí, takáto neschopnosť flexibility bola našou slabinou. Dnes môžete ísť na toľko dní, koľko chcete.“.

Pre konzervatívnych Slovákov strednej a staršej generácie takýto prístup dokonca môže byť aj nevýhodou, keďže im narúša predstavu o jednoduchosti, cestovky s ním však môžu osloviť práve mladých. Je predpoklad, že keď dobrodružný dvadsiatnik začne v tridsiatke lepšie zarábať a bude viac usadený, dopraje si možno trochu drahšiu, no stále rovnako individuálnu a dobrodružnú dovolenku cez cestovnú agentúru, ktorá mu ju na mieru zostaví. Cestovky okrem toho v oveľa väčšej miere sledujú aj aktuálne trendy, aby im zase na niekoľko rokov neukradli klientov pre služby, pri ktorých ony zaspali.

Zaujímavé tohtoročné prognózy priniesla napríklad americká spoločnosť vydávajúca cestovné príručky Frommer’s. Podľa nej v tomto roku bude výraznejší nový trend – viacgeneračného cestovania. Vlani údajne niektoré cestovky zaznamenali až 20-percentný nárast požiadaviek na ubytovanie pre trojgeneračný výlet. „Čoraz viac starých rodičov berie celé rodiny na pobytové zájazdy,“ povedala Frommer’s aj Elizabeth Blount McCormicková z Uniglobe Travel Designers. Podľa nej sa na tento trend pripravujú aj európski hotelieri, ktorí prerábajú ubytovacie jednotky, aby mali veľké apartmány s viacerými miestnosťami.

Až o polovicu rýchlejšie než klasické pobytové zájazdy rastú v poslednom čase zase tie, ktoré ponúkajú aj nejaký wellness program či zdravotné procedúry. Dena Roché, expertka zo servera TravelDiet však pripomína, že vnímanie pojmu wellness sa mení: „Kedysi si ľudia pri tomto slove predstavili dámy v župane, ktoré čakajú na bazén alebo saunu, ale dnes tento pojem vnímame širšie, konkrétne ako dovolenku, ktorá vám dáva príležitosť zlepšiť si zdravie,“ hovorí Roché. Inými slovami, ľudia si viac budú vyberať také dovolenky, ktoré účinne zlepšia ich psychickú alebo fyzickú kondíciu.

Posledným dôležitým trendom, ktorý sa týka letných pobytových zájazdov, je odklon od klasických turistických fakultatívnych výletov. Opäť predovšetkým mladšie generácie vraj pred atrakciou uprednostňujú kultúrny zážitok. Inými slovami, miesto toho, aby si spod slnečníka na jeden deň odbehli do slávnej katedrály plnej turistov, radšej sa dajú vziať do autentickej reštaurácie, kde chodia domáci, a zažijú inú kultúru bez animátorskej falše. Podľa expertov Frommer’s je to výhodou aj v pracovnej oblasti – skúsenosti s inou kultúrou sa dajú zužitkovať v dnešnom globalizovanom svete aj po návrate do kancelárie.

Letoviskám teda nehrozí koniec, ale určite ich čakajú v nasledujúcich rokoch zmeny. Cestovné kancelárie v zahraničí už dokázali, že vedia zaujať aj mladšiu, dobrodružnejšiu generáciu, keď si tá založí rodiny. Teraz sa podľa expertov musia zmeniť aj turistické destinácie, aby viac vyhovovali záujmu tejto generácie o menej gýčový a "lunaparkový” svet počas dovolenky. Samozrejme, netýka sa to rovnako všetkých krajín Európy, Slováci patria k tým, ktorým vyhovuje aj súčasné nastavenie letovísk a zmenu vyžadujú menej. Príbeh masového dovolenkovania, ktorý začal Thomas Cook pred 175 rokmi, sa však určite nekončí.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #terorizmus #letoviská #masový turizmus