Tým, ktorí majú v pamäti černobyľskú katastrofu a ničivé dôsledky, ktoré mala na všetky aspekty ľudského života, sa projekt môže zdať surrealistický.
Štvrtý reaktor jadrovej elektrárne na severe Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky explodoval 26. apríla 1986 a zamoril značný kus Európy. V okruhu desiatich kilometrov od areálu (uzavretého od roku 2000) dosahuje úroveň ožiarenia stále 1 700 nanosievertov za hodinu, čo je hodnota 10 až 35-krát vyššia, ako je norma v USA.
„Toto územie je samozrejme nevhodné na akéukoľvek poľnohospodárske využitie, ale oblasť je prispôsobená výskumným a technologickým projektom,“ vysvetľuje ukrajinský minister životného prostredia Ostap Semerak.
Šesťtisíc hektárov v zakázanej zóne
Do konca tohto roka by mali dve súkromné spoločnosti na zhruba šiestich hektároch vybudovať dve solárne elektrárne, každú s výkonom troch megawattov. V porovnaní so 4 000 megawattmi sovietskej jadrovej elektrárne je to drobnosť, ale ďalšie panely by mali pribudnúť v roku 2017.
Úrady dali na tieto účely k dispozícii až 6 000 hektárov pôdy nachádzajúcej sa v „zakázanej zóne“, teda v okruhu 30 kilometrov od elektrárne. Aký výkon by mohol nový areál poskytovať, zatiaľ špecifikované nebolo.
Na Ukrajine sa momentálne vyrába 50 percent elektrickej energie v jadrových elektrárňach, 40 percent dodávajú elektrárne tepelné, poháňané prevažne uhlím. Nasledujú vodné elektrárne so siedmimi percentami, solárne zariadenia tvoria menej ako percento dodávok.
„Technicky možný“ plán
„Mnoho medzinárodných spoločností o projekt prejavilo záujem. Myslím, že po úspešných rokovaniach by sa mohli projekty rozbehnúť na budúci rok,“ hovorí Semerak. Zahraničných investorov podľa neho láka kvalifikovaná pracovná sila a cenová dostupnosť pozemkov, vyplývajúca z nemožnosti ich poľnohospodárskeho využitia. Okolie bývalej elektrárne je až s výnimkou asi sto starších navrátilcov ľudoprázdne a počas tridsiatich rokov od katastrofy sa premenilo na unikátnu rezerváciu, kde sa darí rastlinstvu aj divej zveri.
Minister životného prostredia už svoj plán predložil Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Banka koncom júla odpovedala, že si „vie predstaviť účasť na projekte, hneď ako prídu realizovateľné investičné návrhy“ a budú zodpovedané odtázky týkajúce sa ekologických rizík.
Analytici považujú plán za „technicky“ možný. „Klimatické podmienky a intenzita slnečného žiarenia sú na Ukrajine lepšie ako v Nemecku, kde je solárna energetika veľmi rozšírená. Z tohto hľadiska je zóna pre solárnu elektráreň vhodná,“ hovorí Dmitro Lukomoski, výkonný riaditeľ ukrajinskej spoločnosti Rentechno zaoberajúcej sa obnoviteľnými zdrojmi.
Bez investorov to nepôjde
Okrem toho je tu výhoda použiteľnosti časti vybavenia bývalej jadrovej elektrárne, najmä vedení vysokého napätia. „Je to veľmi dôležitý faktor, ak chcete vyrobenú elektrinu dopraviť k spotrebiteľom,“ hovorí Lukomski. Napriek tomu dodáva, že realizácia „bude vyžadovať veľa peňazí“. „Ak sa zapoja investori, potom sú vyhliadky dobré. Bez nich sú šance na úspech malé,“ myslí si.
Nech už však ide o konflikt na východe krajiny, ktorý si od svojho vypuknutia v roku 2014 vyžiadal už 9 500 obetí, politickú nestabilitu alebo predovšetkým hlboko zakorenenú korupciu, Ukrajina nie je pre investorov práve jednoznačnou voľbou. „(Podnikateľská) klíma nie je lákavá,“ zhŕňa odborník na energetiku Olexij Chabatjuk.