Kto prvý kolonizuje červené peklo?

Ak bude v roku 2100 stále existovať civilizácia, televízie a kvízy, možno sa akéhosi súťažiaceho moderátor opýta, kedy sa ľudská noha po prvýkrát dotkla Marsu. Ak má dnes, v roku 2016, pravdu miliardár Elon Musk, správna odpoveď bude 2024. Ak firma Boeing, tak 2025. Ak holandský projekt Mars One, tak 2027. A ak Barack Obama, tak 2035. Všetky štyri odhady inak odzneli v priebehu posledného mesiaca. A len túto stredu na Marse pristála ďalšia sonda - Schiaparelli. Preteky na Mars sa konečne začínajú a v roku 2100 bude pristátie človeka na červenej planéte takmer isto dejepisným učivom. Otázkou je, či sa ho budú učiť žiaci na Zemi, alebo už aj na Marse…

30.10.2016 10:00
zem, vesmír, planéta Foto:
Pretváranie cudzích planét je populárnou sci-fi víziou budúcnosti ľudstva. Ako by mohol vyzerať Mars, keby na ňom vznikol oceán a pozemská atmosféra, prezentoval programátor a vesmírny nadšenec Kevin Gill.
debata (59)

O ľudskej misii na Mars sa hovorí vari od čias, keď americký astronaut Neil Armstrong spravil v roku 1969 svoj malý krok pre človeka, no veľký pre ľudstvo a poprechádzal sa po povrchu Mesiaca. Prvá ľudská posádka mala podľa plánov NASA letieť na červenú planétu už v 80. rokoch minulého storočia, prezident Richard Nixon však dal prednosť programu raketoplánov. Neuskutočnené plány mali aj sovietski kozmonauti. Aj v 21. storočí zneli návrhy skôr ako „uletené“ sci-fi vízie. No, keď pred necelým mesiacom miliardár Elon Musk ukázal svetu pekné video o ceste na Mars, spustil lavínu.

Musk, ktorý zbohatol na on-line službe PayPal a preslávil sa úspešnou (nielen) automobilovou značkou Tesla Motors, púta v posledných rokoch čoraz viac pozornosť aj svojím vesmírnym projektom SpaceX.

Najmä snahou "nevyhadzovať” použité rakety, ale využívať ich viackrát. V roku 2015 dosiahol prvé úspešné vertikálne pristátie rakety, tento rok to dokonca zopakoval na lodi v Atlantickom oceáne. Práve takáto evolúcia podľa jeho predstáv už o pár rokov spôsobí revolúciu. Spolu s novými a dostupnejšími technológiami a so zdokonalením rakiet očakáva zníženie nákladov na let na Mars a masovú kolonizáciu.

Vráťme sa však najskôr k sľubovaným termínom. Elon Musk na medzinárodnom astronautickom kongrese v Mexiku koncom septembra oznámil, že ľudská posádka by mohla Mars dosiahnuť v roku 2024. Priznal však, že ide o optimistický scenár, pričom Musk je známy až príliš ambicióznymi vyhláseniami. Jeho rakety mali napríklad už druhý rok voziť amerických astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu, no v skutočnosti sa Američania kvôli nedodržiavaniu termínov do vesmíru stále dostávajú len s ruskou pomocou. Najnovší termín, keď budú opäť sebestační, je aj "vďaka” Muskovi – až 2018.

Aj preto týždeň po Muskovi potvrdil záujem o Mars i šéf leteckého gigantu Boeing Dennis Muilenburg. "Som presvedčený, že prvá osoba, ktorá vkročí na Mars, tam príde na rakete od Boeingu,” povedal na konferencii v Chicagu. O ďalší týždeň sa zase ozval Bas Lansdorp, šéf kontroverzného projektu Mars One. Holandský podnikateľ už v roku 2012 predstavil svoj plán vyslať na červenú planétu skupinu ľudí – no "letenka” má byť len jednosmerná. Celý projekt sa má navyše platiť zo zisku z reality šou s účastníkmi misie. Projekt vraj Holanďan neskončil a tvrdí, že jeho ľudia budú na Marse v roku 2027.

V rovnaký deň ako Lansdorp sa o slovo prihlásil aj americký prezident Barack Obama. Na stretnutí s vedeckou obcou zopakoval svoj výrok z roku 2010, že ľudia budú stáť na Marse v polovici 30. rokov 21. storočia. "Verím, že jedného dňa sa budem s vnúčatami pozerať na hviezdy v úžase, tak ako ľudstvo celé veky. Ale namiesto toho, aby sme spolu horlivo očakávali návrat astronautov, budeme vedieť, že vďaka rozhodnutiam, ktoré robíme teraz, sú vo vesmíre ľudia, ktorí tam nie sú len na návšteve, ale ktorí tam žijú,” napísal v eseji pre CNN. Áno misia na Mars nemá byť len o pristátí, ale najmä o zotrvaní.

Obama teda jasne deklaroval, že budúcnosť vidí v ľudskej kolónii na Marse. Muskov Medziplanetárny transportný systém má na červenú planétu prepraviť naraz 100 ľudí. V prvom slede majú na Mars lietať každých 26 mesiacov, keď je vzdialenosť medzi planétami najmenšia. Pridal aj odvážne tvrdenie, že možno už do roku 2060 by mohla na Marse existovať samostatná kolónia asi milióna ľudí! Mars One na to ide pomalšie, v jeho plánoch sú každé dva roky na planétu vyslaní len štyria ľudia. Cieľ je však rovnaký – zotrvať. Podmienkou prihlásenia sa na misiu je, že každý účastník sa na Zem už nikdy nevráti.

Mŕtvy za 30 sekúnd

Takýto scenár má svojich zástancov aj kritikov. K tej prvej skupine napríklad patrí bývalý americký astronaut a druhý muž na Mesiaci Buzz Aldrin. Pripojil sa k hnutiu Mars to Stay (Zostať na Marse), ktoré navrhuje, aby hneď prvá misia na vzdialenú planétu bola kolonizačná. V roku 2013 Aldrin propagoval myšlienku, aby sa ľudstvo stalo "dvojplanétovým druhom” (tento termín používa aj Musk).

Vlani predostrel NASA svoj návrh, aby kolonizácia Marsu prebehla najneskôr do roku 2040. Odporcovia sa zameriavajú najmä na riziká a obrovskú nákladnosť snahy spraviť z Marsu obývateľnú planétu, kým sami máme problém udržať obývateľnú aj domovskú Zem.

Ruská sonda Mars 3 odoslala prvú fotografiu z... Foto: SOVIETSKA AKADÉMIA VIED
mars, sonda Ruská sonda Mars 3 odoslala prvú fotografiu z Marsu 2. decembra 1971.
O 45 rokov neskôr máme voľne k dispozícii... Foto: NASA
nasa, mars, misia O 45 rokov neskôr máme voľne k dispozícii fotografie z povrchu Marsu v obrovskom rozlíšení z vozidla NASA Curiosity.

Hoci vlaňajší filmový trhák Marťan s Mattom Damonom v hlavnej úlohe celému svetu zaujímavo ukázal, aké komplikované sú na Marse aj najjednoduchšie úlohy, možno je dobré pripomenúť, aké podmienky na život červená planéta vlastne ponúka. Podobnosti so Zemou sa končia kdesi pri podobnej dĺžke dňa (na Marse je to 24 hodín a 39 minút) a pri striedaní ročných období. Gravitácia na Marse je však len na úrovni 38 percent oproti modrej planéte, priemerné teploty sa pohybujú v rozsahu –87 až –5 °Celzia, v atmosfére nie je takmer žiadny kyslík a atmosférický tlak na planéte má pre človeka fatálne hodnoty.

Lepšie sa však vysvetľuje na príkladoch. Webový portál What if? (Čo keby?), ktorý vedecky odpovedá na rozličné bizarné otázky, sa raz zaoberal aj otázkou, či by človek na Marse prežil, keby jeho modul začal v noci horieť a on by musel nahý prebehnúť približne 200 metrov do najbližšej bezpečnej budovy. Jednoduchá odpoveď – s najväčšou pravdepodobnosťou nie. Čo by sa však s daným nešťastníkom vlastne dialo? Najmenší problém by zrejme spôsobila teplota. Behať nahý povedzme v –40 stupňoch je určite nepríjemné, ale na trasu 200 metrov to zrejme nebude smrteľné. Ďalej je to však už len horšie.

Taký nízky atmosférický tlak, aký je na Marse, spôsobí, že bod varu tekutín sa radikálne zníži. Teplota ľudského tela s prehľadom stačí na to, aby sa telesné tekutiny vyparili. V momente, ako by človek vybehol von, všetok pot, sliny a slzy by okamžite zmizli. Človeku by sa zaparilo pred očami a prakticky by viac nemohol pohybovať viečkami. Praskli by mu tiež ušné bubienky. Stále by bola šanca na prežitie, ak by neotvoril ústa a nenadýchol sa. Vtedy by tlak kompletne odvodnil pľúca, zároveň atmosféra s vysokým obsahom oxidu uhličitého a bez kyslíka by už na prvý alebo druhý nádych vyvolala stratu vedomia.

Jamajský bežecký rekordér Usain Bolt zabehne 200 metrov pod 20 sekúnd, pri zníženej gravitácii, aká je na Marse, by mu to však trvalo podstatne dlhšie. Odhad tvorcu stránky je, že pri takom vypätí by sa človek nedokázal nenadýchnuť, čo by znamenalo, že by omdlel približne do 30 sekúnd a najviac 100 metrov vzdialený od svojho pôvodného príbytku. Následne by mu zlyhalo srdce a umrel by. Ak by zázračne prešiel celých 200 metrov a dostal sa do bezpečia, aj takýto krátky pobyt by zanechal trvalé následky na zraku a sluchu, plus by k tomu dostal možno až smrtiacu dávku radiácie.

Kolonizácia v našej slnečnej sústave

Mars

Mars možno nie je najvhodnejšie teleso v našej slnečnej sústave na ľudské osídlenie, je však okrem Mesiaca najdostupnejšie. Planétu momentálne skúma vozidlo Curiosity, vlani svet zaujal objav povrchovej vody. Ľudská posádka na Mars by podľa najsmelších odhadov mohla vyštartovať už o osem rokov, realisti v NASA však vidia ako reálny termín až okolo roku 2040. Zvažuje sa trvalé osídlenie.

  • výhody: dlhodobo skúmaná planéta povrchovými sondami, podobne dlhý deň (24 hodín a 39 minút), povrchová voda
  • nevýhody: nízky atmosférický tlak je pre človeka smrteľný (priemer na Marse je 0,6 kPa, pre prežitie človeka je potrebných 6,25 kPa, priemer na Zemi pri hladine mora je 101 kPa); atmosféra je tenšia, ľudí teda viac ohrozuje vesmírna radiácia; atmosféra obsahuje takmer výlučne len oxid uhličitý, ľudia na Marse nemôžu voľne dýchať; priemerná teplota sa pohybuje od –87 do –5 °Celzia

Európa

Štvrtý najväčší mesiac Jupitera zvaný Európa sa mal stať cieľom kolonizátorov zo Zeme už v roku 2002. Privátny sektor v rámci projektu Artemis plánoval takúto misiu už v roku 1997. Dodnes je Európa azda najväčšou nádejou vďaka podpovrchovému oceánu, ktorý môže poskytovať dobré podmienky pre život ľudí – ale pod povrchom, ktorý tvorí hrubá vrstva ľadu.

  • výhody: dlhodobo upriamená pozornosť vedcov, pretože Európa má vysoký predpoklad, že pod povrchom skrýva život, preskúmať ju má plánovaná sonda NASA Clipper (štart asi v roku 2022); podpovrchový oceán ako zdroj života
  • nevýhody: obrovská radiácia z Jupitera (okolo 5 400 mSv, čo je dávka, ktorá človeka zabije za jediný deň); teplota na úrovni –170 °Celzia (hoci pod povrchom bude výrazne vyššia); nízka gravitácia (Európa je dokonca o čosi menšia ako náš Mesiac); možnosť výskytu nebezpečných mimozemských organizmov
Foto: COLD STEEL
Európa

Titan

Najväčší mesiac Saturnu má podľa niektorých odborníkov najlepšie podmienky pre život ľudí v našej slnečnej sústave. Výhodou je najmä kombinácia povrchovej a podpovrchovej vody, hustá atmosféra s dusíkom a metánom a ďalšie prvky, ktoré spolu umožňujú vlastnú produkciu kyslíka, ale napríklad aj umelých hnojív. Je to tiež najvzdialenejší objekt od Zeme, na ktorom už pristála ľudská sonda (išlo o spoločný projekt Európskej vesmírnej agentúry a NASA a sondu Huygens z roku 2004).

  • výhody: Saturn vyžaruje nízku radiáciu; atmosferický tlak je človeku neškodný (porovnateľný s potápaním sa na Zemi v hĺbke 5 metrov); prítomné chemické prvky, ktoré podporujú ľudský život
  • nevýhody: nízka gravitácia (ešte o niečo menšia ako nášho Mesiaca, hoci je 3× väčší ako Mesiac); nízke teploty na úrovni –179 °Celzia
Foto: COLD STEEL
Titan

Mesiac

Voľba, ktorá sa núka asi ako prvá, keďže Mesiac je jediný iný vesmírny objekt ako Zem, na ktorom už stála ľudská noha. Aj preto sa v 60. a 70. rokoch zdali kolónie na Mesiaci ako hotová vec – ktorá sa nikdy neuskutočnila. Záujem o náš prirodzený satelit sa obnovil po správach o objave zásob vody.

Momentálne je to lákavá destinácia pre možnosť ťažby surovín, ale aj pre vesmírnu turistiku. V súčasnosti ohlásili plány na vesmírnu základňu Rusi a Japonci (v obidvoch prípadoch okolo roku 2030).

  • výhody: najbližší objekt od Zeme – komunikačná, ekonomická aj psychologická výhoda; človek už na ňom viackrát pristál
  • nevýhody: obrovské výkyvy teplôt: od +123 po –153 °Celzia; nízka gravitácia; žiadna atmosféra znamená nielen vystavenie sa radiácii, ale aj ohrozenie akýmkoľvek malým vesmírnym objektom smerujúcim k povrchu Mesiaca (na Zemi by zhorel v atmosfére)

Toto je síce katastrofický, ale nie nepravdepodobný scenár na nevľúdnej cudzej planéte. Mnoho problémov by sa však objavilo aj pri bežnej "kontrolovanej” prevádzke. Nulová gravitácia na Medzinárodnej vesmírnej stanici napríklad napomáha rednutiu kostí a na Marse by sa mohli vyskytnúť aj mnohé iné zdravotné problémy, ktoré dnes nevieme predpovedať. Problematické by mohlo byť aj zachovanie rodu. Na stránke misie Mars One sa píše, že prvým osadníkom by sa určite neodporúčalo splodiť potomka. Nik dnes netuší, ako sa bude plod vyvíjať v takých odlišných podmienkach. A mohli by sme pokračovať.

Zmení sa Mars alebo ľudia?

Bude teda kolonizácia Marsu len mimoriadne nákladným laboratóriom na zisťovanie možností, ako ľudstvo prežije na iných planétach? Či iba plánom B, nepohodlným dočasným útočiskom v prípade, že by sa na Zemi odohrala nejaká obrovská katastrofa? Podľa aktuálnych plánov zrejme áno. Predstavy o kolonizácii sa vždy opierajú o moduly, ktoré na nehostinnej planéte len simulujú podmienky na Zemi, ale planétu samotnú nijako nemenia. To však neznamená, že sci-fi scenáre nepracujú aj s touto možnosťou. A potom je tu ešte možnosť, že sa biologicky zmenia samotní kolonizátori.

Pri aktuálnej komplikovanej situácii na Marse by bolo úspechom napríklad už len to, keby sa podarilo zabezpečiť atmosférický tlak, v ktorom by ľudia vedeli prežiť aj bez ochranného odevu, a zároveň zvýšiť teplotu na únosnejšie hodnoty pre človeka. Aj preto sa v teóriách tzv. teraformácie Marsu najčastejšie objavujú riešenia, ktoré by zabezpečili práve toto. Jedným z návrhov je napríklad riadený skleníkový efekt. Pri uvoľnení ďalších zásob oxidu uhličitého do atmosféry by sa mohlo podariť oboje – zvýšiť atmosférický tlak a vďaka skleníkovému efektu aj teplotu červenej planéty.

Ďalším nápadom je umiestenie obrovských zrkadiel na obežnú dráhu, ktoré by sústredili slnečné lúče na želané miesto a spôsobili zvýšenie teploty i viac svetla. To by však stále neriešilo problém s nedostatkom kyslíka – ľudia by aj tak museli vonku nosiť masky na dýchanie. Zmeniť to však môže skutočný program NASA, ktorý má za úlohu vynájsť akýsi samočinný biogenerátor kyslíka využívajúci baktérie a riasy. V úvodnej fáze by mal zásobovať kyslíkom len prvé ľudské kolónie, ak by sa však táto metóda osvedčila, postupne by sa týmto systémom mohla takisto meniť celá planéta.

Spomínané riešenia nie sú len extrémne nákladné, technologicky zložité, ale najmä vo väčšine prípadov len sci-fi predstavami bez reálnych návrhov. Navyše ich realizácia by trvala stovky rokov. Za ten čas však môže prísť k mutáciám, ktoré si dnes ani nevieme predstaviť. Vraví sa: "Život si nájde cestu.” Keď sa americkí astronauti po prechádzke na Mesiaci vrátili do modulu, cítili zvláštny pach. Zistili, že Mesiac páchne ako použitý pušný prach. Po čase si však na tento zápach zvykli a brali ho ako bežnú súčasť svojho prostredia. A to na Mesiaci strávili len desiatky hodín. Na čo si ľudia zvyknú po rokoch?

Ako sa vyjadril Cameron Smith z Portlandskej štátnej univerzity pre BBC, kolónia približne 2 000 ľudských obyvateľov Marsu sa začne nápadne odlišovať od pozemšťanov už v priebehu 300 rokov. "Mutácie vyvinú iný druh vlasov a ochlpenia, odlišnú kožu a postoj tela. Naše telá sa začnú prispôsobovať nižšej gravitácii,” povedal Smith. Ak do toho zasiahne veda, odlišnosti môžu byť naozaj šialené. Genetické inžinierstvo môže podľa neho vymyslieť nové orgány, ktoré napríklad budú človeka chrániť pred kozmickou radiáciou, či iné dýchacie ústrojenstvo, ktoré umožní "marťanským ľuďom” voľne dýchať.

Zmena sa môže týkať aj vývoja celej civilizácie na inej planéte, ako už v 40. rokoch minulého storočia naznačil americký spisovateľ Ray Bradbury v súbore svojich poviedok nazvaných Marťanská kronika. Vedci dnes už vážne diskutujú aj o spoločenskom usporiadaní, právach a pravidlách na novej planéte, ktoré by boli tiež odlišné od tých našich, vzhľadom na iné podmienky života.

Je to šialené sci-fi, no ako správne podotkol Musk, ľudia na Zemi nemajú iné možnosti, ako vybrať sa práve touto cestou. "Budúcnosť ľudstva má len dva scenáre. Buď sa staneme druhom žijúcim na viacerých planétach, kočovnou civilizáciou, alebo ostaneme uviaznutí na tejto planéte až do momentu konečného vyhynutia,” povedal pre National Geographic. Nebol prvý. Už v roku 1911, v čase, keď boli ešte stále najzázračnejšími korábmi ľudstva veľké lode ako Titanic, povedal zakladateľ ruskej kozmonautiky Konstantin Ciolkovskij: "Zem je kolíska ľudstva. Ale nikto nemôže žiť v kolíske celý život.”

© Autorské práva vyhradené

59 debata chyba
Viac na túto tému: #vesmír #mars #Mars One #Schiaparelli #misia na Mars #život na Marse