Dokážu ľudia zahodiť kľúče od auta?

Neznesiteľné napätie pred bránami Bratislavy má utlmiť obrovský projekt. Prvá osempruhová diaľnica na Slovensku. V Košiciach to vrie pre parkovanie. Všade inde pýtajú obchvaty, diaľnice, nové pruhy, ďalšie parkovacie miesta. No čo ak na riešenie nepostačia ani nespočetné milióny eur, ale odvaha čeliť jedinej otázke: Je auto naozaj symbolom slobody alebo väzenia?

13.11.2016 08:00
zapchy, auta, parkoviska Foto: ,
Zápchy, preplnené ulice, parkoviská aj spoje. Možno existuje aj celkom prosté riešenie.
debata (23)

Pred čudesným ťažkopádnym strojom so štyrmi kolesami pobehuje ešte zvláštnejší chlapík s vlajočkou v ruke a všetkých naokolo upozorňuje. Pozor, ide automobil! Vezie cisára.

Prvé autá, ktoré vyrazili na cesty pred 100 rokmi, boli superluxusnou záležitosťou. Vzťahovali sa na ne zvláštne dopravné predpisy a ohromne vysoké dane. No už vtedy začali ľudia tušiť, že automobil prinesie niečo nevídané.

Slobodu. Úžasnú, bezostyšnú nezávislosť rozhodovať o tom, kedy človek vyrazí, kadiaľ pôjde, kde zastaví. Niečo podobné určite zažíval zámočník Michal Majer, konštruktér prvého slovenského automobilu, ktorému dal názov Drndička. Plecháč nemal svetlá, na medzivojnových cestách a drevených kolesách náramne drkotal, no majster zámočníckej dielne v Psiaroch sa na ňom spoločne s mlynárom vraj vozieval z Hronského Beňadika až ďaleko do Prešporku! To bolo niekedy po prvej svetovej vojne. Keď ešte poriadne neexistovali benzínové pumpy. A takmer všetky cesty boli prašné.

V roku 1927 prvorepu­blikový československý parlament podporil vznik cestného fondu, finančného balíka určeného na výstavbu prvých ciest pre autá. K rozmachu však došlo až po druhej svetovej vojne. Za uplynulé desaťročia vlády preinvestovali ohromné prostriedky do asfaltu, betónu, sivočierneho koberca s bielym lemom kladeným pred kolesá symbolu slobody.

Ako pripomína expert na dejiny dopravy český historik Milan Hlavačka, automobil je dnes ukazovateľom prosperity krajiny i jednotlivca. Auto je móda a sociálny status. Autu vyznáva lásku bubeník Roger Taylor zo skupiny Queen v pesničke I’m in Love with My Car z roku 1975. Nielen japonský architekt Takuya Tsuchida riešil požiadavku, aby zakomponoval Lamborghini do obývacej izby klienta. Také Ferrari zaparkovalo aj v obývačke Diega Rodu v Michalovciach.

Lenže, čo ak sa stelesnenie slobody, krásy a umu už stihlo zmeniť na väzenskú klietku, v ktorej človek „tvrdne“ v zápche? Na povraz, ktorý zväzuje nejeden rodinný rozpočet? Čo ak človek úplne zbytočne ukrajuje pre svojho miláčika ďalšie štvorcové metre z verejného priestoru a z beztak fragmentovanej a dočiaranej krajiny? Má naozaj význam, aby každý vlastnil auto?

Simpsonovci

Josef potrebuje spraviť veľký nákup. Ale na bicykli ho neodvezie. Auto nemá, no práve teraz by sa mu zišlo. Vyberie smartfón, otvorí si aplikáciu a prezerá si mapu. Bart je obsadený. Homer je zaparkovaný veľmi ďaleko. Marge tiež. Ale Itchy je na skok od jeho bytu. Prejde sa po ulici, pristúpi k malému červenému autu, k čelnému sklu priloží malú kartičku. Cvak, cvak! Naštartuje. Nakupuje. Auto potom odparkuje na dostupnom mieste a odchádza s taškami domov. Kým vybalí nákup, online systém mu automaticky stiahne z účtu poplatok. Škodu Citigo využíval jednu hodinu, najazdil dva kilometre, takže zaplatí v prepočte z českých korún jedno euro a jeden cent.

Jedno zdieľané auto dokáže nahradiť minimálne... Foto: Andrej Barát, Pravda
auto, vozidlo, skoda Jedno zdieľané auto dokáže nahradiť minimálne päť súkromných vozidiel, tvrdí Šimoník.

To nie je výmysel, ale systém Autonapůl, ktorý funguje v Česku už 13 rokov a ako prvý u susedov zaviedol car sharing. "Pôvodne to bolo občianske združenie niekoľkých rodín, ktoré bývali kúsok za Brnom a rozhodli sa zdieľať autá,” naznačuje riaditeľ Michal Šimoník. Rástli veľmi pomaly, no v posledných rokoch raketovo, až ich to samých prekvapilo. Kým ešte v roku 2011 ich bolo 70, v roku 2014 mali už 130 a ani nie o dva roky mali už 600 užívateľov. Pôsobia v Brne, Prahe a ďalších šiestich mestách. Poškuľujú po Slovensku. Zdieľajú 51 áut, malé, veľké i deväťmiestny van. Nuž a všetkým dali mená z kultového seriálu o rodine Simpsonovcov.

Využívajú ich napríklad "startupisti” – mladí začínajúci podnikatelia v co-workingových centrách. Tiež neziskovky, terénni sociálni pracovníci, ekológovia. "A ešte Zoologická záhrada v Liberci. Samozrejme, nevozia si takto slony,” hovorí riaditeľ s úsmevom.

Nepodávajú si z ruky do ruky kľúče. Každý má čipovú kartičku, s ktorou odomkne hocaké auto. V nich je automatický systém, ktorý má GPS, sleduje tachometer. Nedohadujú sa, kto koľko natankuje, používajú špeciálnu tankovaciu kartu. Užívatelia neriešia poistky, diaľničné poplatky, prezúvanie, neplatia nič za servis ani za rezidentské parkovacie miesta. Na zdieľaných autách nie sú žiadne veľké reklamné polepy. Nemajú sponzorov, nie sú dcérskou spoločnosťou žiadnej automobilky. Žiaden zahraničný investor do nich "nepchá” peniaze. Nikto zhora ich teda netlačí do naháňania zisku a zvyšovania cien. Vozový park pravidelne obmieňajú a dopĺňajú. Nepožičiavajú si z banky. Ich právna forma je družstvo. Na autá a investície požičiavajú peniaze členovia družstvu na úrok, družstvo im ich spláca.

Finančná nezávislosť je podľa Šimoníka len jednou z pridaných hodnôt. Tou hlavnou je aktívna tvorba komunity. Spájanie podobne ekologicky zmýšľajúcich ľudí. Zdieľané autá majú menej ako dva roky. Priemerný vek všetkých vozidiel v Česku tento rok stúpol na rekordných 15 rokov, najviac v histórii ich samostatnosti (na Slovensku je to dlhodobo mierne nad desať rokov). "To má jasné dôsledky na bezpečnosť premávky, na emisné štandardy. Náš vozový park však spĺňa normy euro 5 a euro 6,” dodáva riaditeľ.

"Jedno zdieľané auto dokáže nahradiť podľa najnovšieho prieskumu z Viedne päť súkromných áut.” Až tu sa odkrýva skutočný potenciál. Pretože to znamená päťkrát menej parkovacích miest. O 80 percent menej áut v rannej špičke.

Jedno percento. Viac, ako sa zdá

Rozbehnuté superekologické auto plné nadšenia však zahamujú reálne čísla. V desaťmiliónovom Česku je podľa odhadov 2– až 3-tisíc užívateľov car sharingu. Vo vyše 80-miliónovom Nemecku autá zdieľa približne "len” 1 percento obyvateľstva. Podobné je to aj vo Švajčiarsku. Jedno percento však podľa Šimoníka vôbec nie je malá skupina ľudí, ktorej dáva zmysel pozerať sa na súčasnú dopravu inak.

Družstvo Autonapůl si urobilo prieskum dopravného správania medzi užívateľmi. Výsledky boli podobné tým, na ktoré upozorňujú carsharingové spoločnosti v západných krajinách. "Náš užívateľ využíva veľmi širokú paletu dopravných prostriedkov. Chodí podstatne viac peši, na bicykli, častejšie využíva autobus, vlak a dokonca jazdí viac taxíkom ako klasický majiteľ auta.” Nie náhodou sa do car sharingu pustili aj nemecké železnice Deutsche Bahn, ktoré rozbehli projekt Flinkster. Na staniciach čakajú na ľudí zdieľané elektromobily.

Na odomknutie zdieľaného auta stačí karta. Foto: Andrej Barát, Pravda
auto, vozidlo, skoda Na odomknutie zdieľaného auta stačí karta.

U klasického majiteľa auta prebieha podľa Šimoníka automatický proces. "Doma v predsieni visia kľúče. Keď potrebuje hocikam vyraziť, berie kľúč a sadá do auta. Užívateľ zdieľaného auta sa ešte predtým, ako vyrazí, zamyslí. Na bicykli sa tam dostane za pol hodiny. S pomocou MHD ešte skôr, ale niečo zaplatí. Neustále si vyberá dopravný prostriedok, zvažuje možnosti.”

Čiže, plánovanie. Oproti ktorému stojí dnes tak dostupná spontánnosť a ľahkovážnosť. Veľa ľudí sa tohto výdobytku nebude chcieť vzdať. Šimoník súhlasí. No podľa neho sa situácia medzi mladými ľuďmi vo veku 18 až 25 rokov výrazne mení. "Auto u nich stráca statusovú rolu. Prieskumy potvrdzujú, že stále odkladajú čas, kedy si spravia vodičský preukaz. Už to dávno nie je v 18 ani v 23 alebo v 25 rokoch. Rovnako odkladajú čas, kedy si kúpia prvé auto. Ak si ho vôbec kúpia.”

Pretože sú odmalička svedkami negatívnych dôsledkov masovej automobilizácie v Česku aj na Slovensku. "Pre predstavu, v Prahe vychádza zhruba 600 áut na 1 000 obyvateľov. V Berlíne je to len 300 áut na 1 000 ľudí… Zápchy, to už nie je jedna hodina denne. Ale tri hodiny ráno a štyri poobede. S tým súvisí preplnenosť parkovísk a niečo, čomu dopravní inžinieri hovoria parkovací socializmus. Každý, kto vlastní auto, si myslí, že má nárok na parkovacie miesto zadarmo. Vôbec nevníma to, že zaberá verejný priestor, ktorý je veľmi drahý. Trúfam si tvrdiť, že riešenie nedostatku dopravnej infraštruktúry nespočíva v tom, že budeme pridávať ďalšie pruhy a ďalšie parkovacie miesta. Ale v tom, že rozrôznime ponuku. Skvalitníme hromadnú dopravu, zdokonalíme peší dopravný mód, cyklistiku, vlaky. A časť ľudí musíme presvedčiť, aby sa zbavili svojho auta. Lebo to nemá zmysel, ak s ním jazdia párkrát mesačne.”

Čím zaplatíme? Verejným priestorom

Kedy sa neoplatí mať vlastné auto? Záleží na optike. A na tom, či sa človek pozerá iba na seba, alebo rešpektuje aj okolie. Z čisto ekonomického pohľadu jednotlivca nikdy, pretože auto nie je dobrá investícia. Nové auto podľa Šimoníka vlastne nie je žiadna investícia, "pretože stráca 10 percent hodnoty už vo chvíli, keď opúšťa autosalón”.

Podľa odborníčky na mestskú mobilitu Danuše Strnadovej z českého Centra dopravného výskumu je to vtedy, ak človek najazdí ročne menej ako 10-tisíc kilometrov. A ak nepoužíva auto každý deň. Lenže koľko je to ľudí? Expertka urobila pred pár rokmi zaujímavý prieskum ešte v rámci svojej diplomovej práce na Masarykovej univerzite v Brne. Oslovila 400 respondentov. Zistila, že vyše 57 percent z nich najazdí ročne menej ako spomínanú kvótu. Dokonca 38 percent z nich sa autom po Brne vôbec neprepravuje a využíva skôr hromadnú dopravu. "Medzi najčastejšie cesty, ktoré robili autom, patril veľký nákup, výlet alebo dovolenka,” dodáva. Všetko cesty, ktoré by sa dali obslúžiť aj systémom zdieľaných áut.

Zápcha na diaľnici. Foto: Pravda, Michal Stofej
zápcha, diaľnica Zápcha na diaľnici.

Odborníčka hodnotí pozitívne, že mnoho slovenských aj českých miest už pripravuje plány udržateľnej mestskej mobility, kde sa počíta aj s rozvojom car sharingu, rozvrstvením dopravy medzi dve, štyri a viac kolies. Pričom práve Brno, jedno z najupchatejších českých miest, si stanovilo smelý a konkrétny plán. Do roku 2050 chcú zvýšiť podiel domácností, ktoré nevlastnia auto, o 20 percent.

Lenže napríklad v takom Nemecku zašli samosprávy oveľa ďalej a už dávno postavili nové mestské štvrte, ktoré sú neautomobilové. Ako napríklad štvrť Vauban vo Freiburgu, ktorú začali stavať už v roku 1998. Plánovači čelili veľkému skepticizmu, no predsa všetku parkovaciu infraštruktúru vyviedli na okraj. Do jadra smie auto vojsť trebárs iba pri sťahovaní. Čo znamená, že namiesto asfaltu sa tam vyníma zeleň, štvrť ponúka veľmi kvalitné verejné priestory, množstvo ihrísk. Čo je však najzaujímavejšie, podľa štúdie z roku 2003 sa až 57 percent obyvateľov po prisťahovaní do tejto štvrte rozhodlo zbaviť sa súkromného auta.

Možno k takémuto plánovaniu donútia slovenské a české mestá súčasné prísne stavebné predpisy. "Tie stanovujú pri rekonštrukciách a prestavbách v centrách miest, že staviteľ musí zabezpečiť určitý počet parkovacích miest na určitý počet bytov. To je však v niektorých lokalitách technologicky nemožné, respektíve to extrémne predražuje celú rekonštrukciu.” Cena jedného parkovacieho miesta sa zrazu počíta v desaťtisícoch eur. A to nemá zmysel. "Aj tu majú potenciál zdieľané autá,” mieni Šimoník.

Tisíce prázdnych sedadiel

Na Slovensku car sharing ako služba s premysleným systémom zatiaľ neexistuje. Namiesto toho sa však mnohí ľudia možno aj nevedome podieľajú na rozvoji trochu iného spôsobu dopravy, ktorý má u nás podľa odhadov desaťtisíce užívateľov.

Slováci sú cestovatelia na dlhé trate. Podľa Štatistického úradu SR dochádzali v roku 2011 za prácou mimo svojho bydliska dve tretiny všetkých pracujúcich. Denne za prácou cestovalo vyše 82 percent. Je to už prinajmenšom desať rokov, čo sa na autobusovej stanici v Nitre spontánne, len tak, zoznamovali a potom dohadovali mladí ľudia, čo mali spoločný cieľ. Prácu v Bratislave vo veľkej technologickej firme. Autobus vymenili za auto. A poskladali sa šoférovi na palivo. Každého nakoniec vyšla cesta zhruba rovnako alebo aj menej, ako by šiel autobusom. No mali komfort auta a zastávku rovno pri práci.

Ktovie, či vtedy niekto tušil, že tento spôsob dopravy má meno. A zaujímavú budúcnosť. Car pooling. Človek sa v tomto prípade síce nevzdá vlastníctva auta, ale bude ochotný podeliť sa o voľné miesta vo svojom aute na pravidelnej trase. Postupne silnejú pokusy urobiť z tohto spontánneho činu organizovaný dopravný systém. Nie všetky však prežijú.

Pri pohľade zvrchu na štvrť Vauban vo Freiburgu... Foto: WIKIPEDIA.ORG
Solarhaussiedlung im Freiburger Stadtteil Vauban, autá, doprava Pri pohľade zvrchu na štvrť Vauban vo Freiburgu nevidno takmer žiadne autá.

Pred tromi rokmi predstavil bratislavský magistrát projekt Zvez suseda ako doplnok mestskej dopravy. Už vtedy podľa malého prieskumu vyšlo, že len v každom siedmom aute, ktoré prejde po Moste SNP, sedí viac ako jeden človek. Mesto nadšene rozbehlo spoluprácu s fínskou spoločnosťou GreenRiders, ktorej systém v tom čase využívalo asi 5-tisíc užívateľov. Jej zástupca Oskari Räisänen vtedy povedal, že tam, kde sa realizoval projekt, klesol počet áut o 5 percent a objem dopravných zápch o 20 percent. Za rok stúpol počet užívateľov tohto systému v Bratislave na približne 2-tisíc. No pri písaní tohto článku dostávame od Räisänena odpoveď, že projekt GreenRiders už viac nie je aktívny… Medzitým sa objavujú ďalšie portály, napríklad Jazdomat. Začiatkom tohto roka prišiel na Slovensko a Česko najznámejší európsky portál BlaBlaCar. Viac ako dva roky funguje portál odvozautom.sk. Založil ho Viliam Slobodník, aby ľuďom hľadajúcim odvoz alebo spolucestujúcich uľahčil samotné to "dohadovanie sa”.

Človek vyplní odkiaľ – kam a stlačí tlačidlo „hľadať“. Portál má po necelých troch rokoch 16 668 užívateľov a stále silnie. "Každý mesiac pribudne asi 900 užívateľov,” prezrádza autor, ktorý z celého projektu nezarobí nič. "Je to hoby popri práci. Akurát všetky tie nízke príjmy z reklamy idú na prevádzku servera.” Medzi najvyhľadávanejšie trasy patrí Bratislava – Žilina, Bratislava – Praha, Bratislava – Banská Bystrica, Bratislava – Prešov. Jazda vyjde jedného spolujazdca v priemere 4 až 5 eur na 100 kilometrov. Zaujímavé sú skutočne dlhé trasy. Ponuky do Holandska môžu byť od 30 do 120 eur.

Čo zmôže jeden človek?

Aj preto je tento portál podľa Slobodníka tŕňom v oku pre klasických prepravcov. Kritizujú, vypisujú e-maily. Nakoniec zavesia na portál sami ponuku. No niektorí pritom asi nepochopili, že hlavným lákadlom pre mnohých užívateľov takejto dopravy nie je vôbec cena, ale zvedavosť.

"Ani ja neberiem človeka k sebe do auta za účelom zisku. Ale chcem si pokecať, spoznať niekoho nového, dozvedieť sa niečo nové,” prezrádza autor. Je za tým aj ekologické nadšenie? Slobodník odpovedá tak neurčito. "Nevypisujem na stránke, koľko sme ušetrili oxidu uhličitého, ako to robia podobné weby. Ani neviem, či sa to dá takto presne vyčísliť…”

No nepochybuje o tom, že toto je budúcnosť dopravy. Veď čoskoro nebude potrebné auto nielenže vlastniť, ale ani šoférovať. "Po ceste sa budú premávať autonómne vozidlá a spolujazda bude jediný spôsob dopravy. Možnože dnes je ešte dôležité stavať a rozširovať cesty, ale v budúcnosti to už nemusí byť potrebné…”

Na autobusovej stanici v Nitre pri ľuďoch, čo stoja v rade a čakajú na svoj spoj, pristavuje auto. Vystúpi človek a hovorí, že ide na východ. Či niekto nechce zviezť. Nikto nenastúpi. Možno majú obavy. Strach vojsť cudziemu do auta. Niekto možno opovržlivo zazrie.

A to teraz niekto chce tvrdiť, že takí ľudia takými prostými spôsobmi dokážu zachrániť tak komplexný systém dopravy?

Na smiech bol aj zámočník Michal Majer zo Psiar, keď presviedčal bulharského cára Ferdinanda Coburga, že mu opraví jeho Mercedes, ktorý sa pokazil na ceste pri Hronskom Beňadiku. Čo sa už len taký dedinčan na sedliackom voze môže rozumieť do zložitého stroja?! A veru ho opravil. S pomocou nožíka, kúska kože odrezanej z biča a kameňov na ceste, s ktorými zbrúsil kovové dielce. Ako odmenu si vypýtal volant, štyri kolesá a nákresy cárovho automobilu…

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #doprava #auto #automobil #dopravné zápchy #kľúče