2 + 2 = 5. Postpravdivý svet 2016

Slovom roka 2016 sa podľa vydavateľa oxfordských slovníkov stal výraz "postpravdivý". Prvýkrát sa objavil už pred štvrťstoročím, práve v prebiehajúcom roku však zaznamenal asi 2 000-percentný nárast používania. Môže za to predovšetkým veľká politika. Kampane okolo brexitu a amerických prezidentských volieb naplno odhalili, že apelovanie na city a osobné názory majú dnes na verejnú mienku väčší vplyv ako fakty. V spoločnosti je však tento trend zjavný už niekoľko rokov. Prečo dnes niekoho orwellovská rovnica 2 + 2 = 5 vôbec ešte prekvapuje?

29.11.2016 07:00
klamstvo, postpravda, Foto:
Ilustračné foto.
debata (101)

Krátko pred americkými prezidentskými voľbami sa v záujme médií ocitlo aj dovtedy prakticky neznáme macedónske mesto Veles, asi rovnako veľké ako Prievidza. Západní novinári vypátrali, že tu sídli približne 140 portálov, tváriacich sa ako americké spravodajské weby – napríklad WorldPoliticus.com, TrumpVision365.com či USADailyPolitic­s.com. Do sveta už nejakú dobu vypúšťali vymyslené správy so senzačnými titulkami ako napríklad, že pápež František zakázal katolíkom voliť Hillary Clintonovú. Bola to skrytá kampaň Donalda Trumpa? Ruské sprisahanie? Nuž, motív nebol vôbec politický.

Za masívne zdieľanými falošnými správami nestála nijaká sprisahanecká skupina, ale len partia macedónskych študentov (niektorí z nich boli ešte len tínedžeri), ktorí zistili, že veľká návštevnosť stránok im môže priniesť slušnú sumu z reklamy. Neskôr, keď ich navštívili novinári z tradičných médií, sa im študenti pod prísľubom zachovania anonymity priznali, že správy, ktoré publikujú, sú „falošné a zavádzajúce”. Ale zarábajú. Keď tento zaujímavý prípad spomínal tento mesiac na bratislavskom Stredoeurópskom fóre britsko-ukrajinský novinár Peter Pomerantsev, dodal, že "každý dnes môže byť malý Goebbels“.

Prípad macedónskych blogerov však nie je goebbelsovským. Ich snahou nebolo, aby voľby vyhral Trump, politika a ideológia im boli ukradnuté. Išlo o peniaze. Je dobré si to dnes pripomenúť, keď je výraz roka 2016 "postpravdivý” (post-truth) spájaný takmer výlučne s politikou. A keď sa zdá, že tento stav zneužívajú jedine mocenské špičky v rámci prebiehajúcej informačnej vojny. Nie, korene postpravdivého sveta treba hľadať v rozrastajúcich sa oddeleniach tzv. ezoterickej literatúry vo veľkých kníhkupectvách, vo vydávaní konšpiračných plátkov a pri predaji šarlatánskych prípravkov.

A ich úspech zase ťažil z pretlaku informácií a nepripravenosti spoločnosti a školstva naučiť ľudí s masou informácií pracovať. Výborne postpravdivú spoločnosť rozobrali v jednej z epizód amerického satirického seriálu Family Guy. Hlavná hrdinka Lois išla dať očkovať svoje najmladšie dieťa. Lekár ju pred úkonom informoval o rizikách očkovania. „Nepamätám si, že by som pri svojich starších deťoch počula podobné varovania,“ povedala doktorovi a keďže ju informácie o rizikách vyľakali, napokon dieťa očkovať nedala, začala veriť konšpiráciám o vakcináciách a podieľala sa na následnej epidémii…

Beznádejných fakty nezaujímajú

Ignorovanie medicínskych faktov bolo možno prvým varovným prstom. Kým pri rozmachu konšpiračných teórií a odmietaní faktov zo strany ich prívržencov išlo len o akýsi úsmevný folklór, v zdravotníctve bludy naozaj spôsobujú životu nebezpečné situácie. Nielen pre jednotlivca, ale pre celú spoločnosť, ako keď napríklad pre kampane proti očkovaniu klesne zaočkovanosť pod hranicu tzv. kolektívnej imunity, keď prestane účinkovať a do „obehu“ sa môžu vrátiť aj dávno zabudnuté ochorenia. Zároveň popularita pochybných medicínskych postupov odhaľuje príčiny rozmachu postpravdy.

Pri medicínskych témach časť populácie fakty... Foto: SHUTTERSTOCK
dieťa, očkovanie, inekcia, medicína Pri medicínskych témach časť populácie fakty ignoruje už roky.

„Dôvodom, prečo ľudia šarlatánske látky a postupy prijímajú, je často beznádej. Prípadne je to nejaká negatívna skúsenosť so zdravotnou starostlivosťou,“ povedal pre Pravdu lekár Maroš Rudnay, jeden zo zakladateľov portálu Lovci šarlatánov, ktorý už niekoľko rokov poukazuje na medicínske nezmysly. Spoločenské bludy sa ujímajú z rovnakých príčin – pocit beznádeje (často viac vsugerovaný ako opodstatnený) a (už viac legitímna) nedôvera v systém. Konšpirácie a články argumentujúce polopravdami a skôr emóciami ako rozumom pritom ľuďom vracajú pocit kontroly nad vlastným životom.

Písal o tom už v roku 2013 kognitívny vedec Stephan Lewandowsky z University of Western Australia pre magazín Psychological Science: „Pocit kontroly je dôležitým faktorom pri konšpiráciách. My totiž nenávidíme náhodnosť. Máme hrôzu z toho, že náš život môžu zlikvidovať úplne náhodné okolnosti. Konšpirácie sú mechanizmus proti tomuto strachu. Už to zrazu nie je náhodnosť, zrazu môžeme niekoho obviniť.“ Alebo si len zložitý svet jednoducho vysvetliť. Mnohé z vyjadrení populistov, ako je Donald Trump či Nigel Farage, sa dajú ľahko vyvrátiť. Ale určite väčším počtom slov. A kto má čas to čítať?

Ako sme už spomínali, tohtoročné veľké politické turbulencie sú len vyvrcholením postpravdivého sveta. A hoci niektorí experti ako napríklad Alexios Mantzarlis (ktorý sa zaoberá kontrolovaním pravdivosti výrokov európskych politikov) upozorňujú na to, že politici klamali veky vekov, na takú akceptáciu klamstiev, aká funguje tento rok, musela byť spoločnosť dlhšie pripravovaná. A to sa dialo práve na poli sociálnych médií, nekonečným zdieľaním falošných či zavádzajúcich správ, ktoré vidia na Facebooku občas aj tí, ktorí majú za priateľov len vzdelaných a rozhľadených ľudí. Čo však s tým?

Roboty Facebooku zlyhali

Aj na Stredoeurópskom fóre sa toľko hovorilo o zdieľaní bludov na Facebooku, až sa z publika ozvalo isté dievča a rečníkov sa opýtalo, či to má chápať tak, že vlastne volajú po návrate cenzúry. Pomerantsev to zmiernil odpoveďou, že nejde o cenzúru, iba o to, aby Facebook uznal, že nie je len otrockým sprostredkovateľom informácií, ale že sa podieľa na vytváraní verejnej mienky (v USA získava informácie práve z tejto sociálnej siete až 44 percent ľudí!). Inými slovami, že Facebook nemá príspevky mazať, len výrazne vstupovať do toho, ktoré sa v prúde správ budú zobrazovať častejšie.

Facebook v tomto smere zatiaľ vôbec nepresvedčil. Najnovší výrok Marka Zuckerberga, že 99 percent toho, čo ľudia na jeho portáli vidia, je „autentické“, a nie zavádzajúce, najskôr vyznel ako falošná správa. Žiaľ, skutočne to povedal. Nešťastný bol aj krok, keď sa Facebook snažil nahradiť ľudských editorov tzv. trendov (výber správ, o ktorých sa práve veľa hovorí a sú relevantné – teda je snaha, aby sa tam nedostávali hlúposti, len preto, že sú práve populárne) za robotické algoritmy. Iba tri dni po spustení robotickej prevádzky sa však medzi trendy dostala aj očividne vymyslená správa o americkej moderátorke.

Podľa informácií technologického portálu Gizmodo sa fiaskom skončila aj iná iniciatíva najväčšej sociálnej siete – snaha o elimináciu vymyslených správ, takisto robotickou cestou. Tentoraz však nezlyhali roboty, ale zasiahol ľudský faktor… a veľká politika. Systém mali vo Facebooku pripravovať od mája tohto roku a vraj bol celkom úspešný. „Majú vymyslený spôsob, ako sa zbaviť falošných správ,“ povedal utajovaný zdroj pre Gizmodo. Zároveň prezradil, že sa systém napokon nezačal používať, lebo v citlivom predvolebnom čase by poškodil republikánske kruhy, priaznivci ktorých zdieľali nezmysly oveľa častejšie ako demokrati.

Postpravdivý svet vniesol k moci aj Nigela... Foto: SITA/AP, Gerald Herbert
Nigel Farage, Donald Trump Postpravdivý svet vniesol k moci aj Nigela Faragea (vľavo) a Donalda Trumpa.

Na zmeny a zodpovednosť samotnej sociálnej siete sa teda nedá spoliehať (a nejde teraz len o Facebook, ale aj o iné giganty ako napr. Google) a dajú sa takisto veľmi obmedzene kontrolovať. Vymanenie sa z postpravdivého (azda len medzi)obdobia by mal na seba prevziať štát, čo je však tak trochu slepá ulička, keďže mnoho štátov momentálne vedú populisti. A tým postpravdivý svet vyhovuje, lebo im ľahko získava nové hlasy. Aj preto lídri vo svete, ale aj u nás doma, tak radi napádajú kredibilitu serióznych médií. Ale to sa už naozaj dostávame až do orwellovskej reality, v ktorej sa hrdina románu 1984 Winston Smith zamýšľa, že ak štát vyhlási, že 2+2=5 a všetci tomu aj uveria, či sa to stane skutočne pravdou…

Je pravda niekde uprostred?

Mimochodom, na tému 2+2=5 existuje aj jeden matematický vtip. Ide o to, že ak spočítate 2,3 (zaokrúhlene 2) a 2,3 (zaokrúhlene 2) vyjde vám 4,6 (zaokrúhlene 5). Rovnakým štýlom ohýbania pravdy postupujú mnohí aj v dnešnej dobe pri iných ako matematických problémoch. Výrok „pravda je niekde uprostred“ používajú s obľubou aj mnohí inteligentní ľudia, ktorí sa boja, že ak zaujmú jasné stanovisko, ktoré sa neskôr ukáže ako nesprávne, budú v konečnom dôsledku za hlupákov. Nevedomky však svojím alibizmom podporujú nedôveru k akýmkoľvek informáciám. A postpravdivý svet.

Často tým totiž na jednej strane spochybňujú argumentačne a fakticky korektné články a na druhej strane čiastočne legitimizujú portály pochybnej úrovne. Opäť nás to vracia k tomu, že spoločnosť nie je pripravená na pretlak informácií. Netreba však viniť internet ani sociálne médiá za to, že s nimi zatiaľ sami nevieme dobre narábať. Otázkou ostáva, či sa s nimi spoločnosti naučia pracovať zodpovednejšie skôr, ako ich úplne ovládnu tí, ktorých nijaká zodpovednosť netrápi. Aj autor výroku super omnia vincit veritas (pravda víťazí nad všetkým) – Jan Hus – skončil upálený na hranici… Neprepadajme však pesimizmu.

Možno bude dobré inšpirovať sa nenápadným nástupom postpravdy. Aby fungovala vo veľkom, muselo tu najskôr pôsobiť množstvo pofidérnych stránok a indivíduí, ktorí ľudí naučili, že ignorovať a prekrúcať fakty je bežné. Dnes sa o opak snaží skupinka serióznych novinárov, ktorí obchádzajú školy a vysvetľujú žiakom, ako vlastne pracujú a získavajú informácie. Alebo učiteľ, ktorý nechá žiakov na hodine zahrať sa na novinárov a získavať informácie z viacerých zdrojov a potom s nimi o tých zdrojoch diskutuje. Aj vďaka nim možno raz bude opäť dva a dva štyri.

© Autorské práva vyhradené

101 debata chyba
Viac na túto tému: #fakty #Brexit #voľby prezidenta USA #postpravda