Pred 115 rokmi sa v denníku New York Times objavil článok o prevratnej novinke. Písal sa rok 1902 a americkú poštovú známku mal premiérovo zdobiť portrét ženy. Na 8-centovej cenine sa objavila podobizeň Marthy Washingtonovej, vôbec prvej prvej dámy Spojených štátov. Pre feministické hnutie to bola veľká udalosť.
O storočie neskôr majú (nielen) feministky problém. A môže za to opäť prevratný portrét prvej dámy. Melania Trumpová, vtedy ešte ako Knavsová, sa v roku 2000 objavila na titulke pánskeho časopisu GQ. Nahá. Pre modelku nič nezvyčajné, pre prvú dámu však kontroverzná minulosť. Takéto prvenstvo medzi prvými dámami USA vyvoláva zmiešané reakcie. Nahé fotografie Trumpovej manželky sa totiž stali súčasťou predvolebnej kampane, cez ktoré napádali jej legitimitu ako možnej budúcej prvej dámy. Denník New York Post publikoval aj ďalšie zábery, napríklad fotografie z roku 1995, na ktorých ešte len 25-ročná Melania leží nahá v objatí inej ženy – škandinávskej modelky Emmy Eriksson. Opäť s ironickým odkazom – toto má byť naša prvá dáma?
Feministky v podobných prípadoch odsudzovania žien len za prejavy ich sexuality (v angličtine termín slut-shaming) protestujú, tentoraz boli až na pár výnimiek skôr ticho. Antifeministická agenda jej manžela preniesla tieň aj na ňu. Fotografie boli problémom i pre konzistentnosť konzervatívnych republikánov. Ako skĺbiť reči o tradičnej rodine a cudnosti s takýmto portrétom „našej“ prvej dámy?
Koho však snímky príliš nevyrušovali, boli voliči. Nepohoršilo ich ani ďalšie prvenstvo Trumpovej. Žiadna prvá dáma nebola až treťou manželkou úradujúceho prezidenta. Ešte v 60. rokoch minulého storočia bol však pre kandidáta problémom aj obyčajný rozvod. Republikánskeho politika Nelsona Rockefellera v roku 1964 potopilo počas prezidentskej kampane práve to, že sa v roku 1962 rozviedol so svojou prvou ženou Mary a takmer vzápätí sa znovu oženil s Margarettou zvanou Happy. Pred Donaldom Trumpom sa v histórii USA objavil jediný rozvedený prezident. Bol to opäť republikán – Ronald Reagan. S prvou ženou Jane sa však rozviedol tri desaťročia pred svojou kandidatúrou a v čase kampane boli s druhou ženy Nancy svoji už 28. rok.Tretie prvenstvo Melanii Trumpovej zaručuje jej rodisko. Mimo územia Spojených štátov sa síce jedna prvá dáma už narodila. Louisa Adamsová, manželka šiesteho prezidenta USA Johna Quincyho Adamsa (v úrade 1825 – 1829), sa narodila v Londýne ako dcéra Američana a Angličanky. Trumpová teda bude prvou prvou dámou, ktorej rodný jazyk nie je angličtina a ktorej ani jeden rodič nie je Američan. Narodila sa v roku 1970 v slovinskom Novom Meste (vtedy bolo súčasťou Juhoslávie) slovinským rodičom. Pozornosť púta aj to, že pochádza z postkomunistickej krajiny.
„Prvenstvá“, s ktorými Melania Trumpová začína svoju úlohu, však môže celkom zatieniť samotným pôsobením na poste prvej dámy. Koho si môže vziať za vzor? Ona sama sa v roku 2000 vyjadrila, že keby sa niekedy stala manželkou prezidenta USA, chcela by byť „tradičnou“ prvou dámou, akou podľa nej bola napríklad Betty Fordová.
Prvá s cigaretou a za volantom
S Betty Fordovou (a tiež Pat Nixonovou) už niečo spoločné majú. Všetky tri mali skúsenosť s modelingom. Podobnosťami s Betty Fordovou sa to však týmto viac-menej končí. Manželka prezidenta Geralda Forda (1974 – 1977) bola na rozdiel od utiahnutejšej Melanie výraznou postavou v Bielom dome. Kým Trumpová znevažovanie žien zo strany svojho manžela často zľahčuje, Fordovej najvýraznejším počinom bol práve boj za zrovnoprávnenie oboch pohlaví. Záslužné bolo aj jej otvorené súkromie. Ešte počas éry v Bielom dome jej zistili nádor prsníka. Svoju diagnózu netajila, práve naopak. Zaslúžila sa o lepšie povedomie a prevenciu v prípade tohto ochorenia.
Fordová bola neskôr závislá od liekov a alkoholu a opäť si svoj boj nenechala len pre svoje blízke okolie. Spolu s manželom upozorňovali na tento rozšírený problém, v roku 1983 dokonca bývalá prvá dáma založila Centrum Betty Fordovej pre liečbu drogových a alkoholových závislostí. Fordová nebola prvá v zástupe aktívnych prezidentských dám 20. storočia. Práve na jeho začiatku sa začala meniť úloha žien v spoločnosti, a nik túto premenu nereprezentoval lepšie ako Helen Taftová, manželka prezidenta Williama Tafta (1909 – 1913). „Nellie“ ako ju prezývali, bola prvou prvou lady, ktorá sama šoférovala automobil a tiež prvou manželkou amerického prezidenta, ktorá na verejnosti fajčila cigarety. Nikoho neprekvapí, že bola i podporovateľkou hnutia sufražetiek.
Ak niekto spomínal Hillary Clintonovú ako prvú prvú dámu, ktorá vládla spolu s manželom (sami v predvolebnej kampani lákali voličov na to, že dostanú dvoch za cenu jedného), zabúda na Edith Wilsonovú, druhú manželku prezidenta Woodrowa Wilsona (1913 – 1921). Wilson prišiel o svoju ženu Ellen počas prvého volebného obdobia. Keď potom ako vdovec začal v roku 1915 dvoriť sebavedomej a aktívnej Edith, mimochodom priamej potomkyni indiánskej princeznej Pocahontas, jeho poradcovia znervózneli a sobáš mu neodporúčali. Edith sa do politiky výrazne zapojila už počas prvej svetovej vojny, keď nabádala ženy, aby pomáhali vo vojnovom úsilí svojej krajiny. Najväčšie bremeno zodpovednosti na seba zobrala až po vojne, v roku 1919, keď jej manžel ostal po mŕtvici na istý čas paralyzovaný. Išlo pritom o prelomové chvíle nového storočia, keď sa rokovalo napríklad o Versaillskej zmluve či o vznikajúcej Spoločnosti národov. Práve Edith Wilsonová vtedy rozhodovala, ktoré audiencie a rozhodnutia sú natoľko dôležité, že nimi môžu zaťažovať jej chorého manžela. Doslova tak rozhodovala o prezidentskej agende.
Prvá lady sveta
Jednou z najvplyvnejších prvých dám USA vôbec však bola manželka Franklina D. Roosevelta Eleanor. A nielen preto, že bola pre druhú svetovú vojnu a s tým súvisiace predĺžené pôsobenie jej manžela v úrade najdlhšie pôsobiacou prvou dámou Spojených štátov. Z dovtedy skôr reprezentatívnej úlohy prvej lady spravila funkčný a aktívny úrad. Pravidelne usporadúvala tlačové konferencie, mala vlastný pravidelný stĺpček v novinách. Nebála sa ostrých vyjadrení, ako keď porovnávala prístup nacistov v Európe k správaniu ľudí v južanských štátoch USA k černochom.
Keď Roosevelt na sklonku vojny zomrel, zamerala sa na podporu ľudských práv. Na ustanovujúcom zasadnutí OSN reprezentovala svoju krajinu ako veľvyslankyňa. Predsedala výboru, ktorý navrhol a schválil Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Za tieto jej aktivity ju vtedajší prezident USA Harry Truman označil za „prvú dámu sveta“. Eleanor zvládala prekonávať prekážky nielen v profesionálnom živote, ale aj v osobnom. Rodinu udržala pohromade aj po tom, čo v roku 1918 vyšla najavo Rooseveltova nevera. Bola mu oporou počas neskoršej kampane aj veľmi náročného prezidentovania.
Rooseveltová vlastne nastavila latku tak vysoko, že ju v jej univerzálnosti vari ani nemožno prekonať. Aj preto sa ďalšie prvé dámy snažili vybrať si určitú agendu a počas obmedzeného času, ktorý strávili vo svojej úlohe, posunúť veci čo najviac vpred. Manželka Lyndona B. Johnsona (1963 – 1969) Lady Bird sa venovala environmentálnym témam. Presadila vysádzanie zelene popri diaľniciach, známy sa stal jej výrok: „Kde kvitnú kvety, tam aj nádej.“ Nancy Reaganová podporovala boj proti drogám, Barbara Bushová si dala za cieľ zlikvidovať negramotnosť v krajine, Hillary Clintonová sa pokúšala o reformu zdravotníctva a Michelle Obamová zase pomáhala zastaviť vlnu detskej obezity v krajine a snažila sa presadzovať zdravšie potraviny vo verejnom stravovaní.
Prvé dámy v domácnosti
Spomínané ženy však brali svoju úlohu ako výzvu, mali často jasnú víziu a ich život išiel vlastne po rovnakej koľaji ako ich partnerov na najvyššom poste. Vráťme sa však k Melanii, ktorej vyjadrenia nasvedčujú tomu, že vidina plnenia úloh prvej dámy nie je práve to, na čo sa celý život tešila. Opäť však nie je prvou. Dokonca už Martha Washingtonová bola po vojne za nezávislosť proti tomu, aby sa jej manžel George (1789 – 1797) stal prvým prezidentom Spojených štátov. Odmietla dokonca prísť na jeho inauguráciu.
Pani Trumpová si síce kedysi za vzor vzala Betty Fordovú, viac spoločného však môže mať s inou prvou dámou, s ktorou zdieľa skúsenosť s modelingom – s Pat Nixonovou. Nixonová síce nebola modelkou, no epizóda, pri ktorej sa objavila ako modelka v časopise, je s ňou už navždy spojená, pretože vybočovala z jej celkového pôsobenia po boku Richarda Nixona. V histórii je zapísaná ako prvá prvá lady USA, ktorá nosila na verejnosti nohavice! Dokonca sa v nich dala nafotiť pre veľký magazín.
Táto príhoda inak vôbec nekorešponduje s jej prejavom, za ktorý ju na konci 60. rokov, keď bol jej manžel prezidentom, mnohí liberálni Američania kritizovali. Bola totiž tradičnou ženou v domácnosti, ako vystrihnutou z povojnovej americkej reklamy, čo bolo v rozpore s uvoľnenosťou hippies a druhou vlnou feminizmu. Bola však v istom zmysle takisto reprezentatívnou predstaviteľkou prvých dám. Tých, ktoré sa venovali predovšetkým rodine, ich kontakt s verejnosťou bol cez rôzne charitatívne akcie. A podporovali vlastného manžela a jeho kariéru v dobrom aj v zlom (v tomto konkrétnom prípade aj po odpočúvacom škandále Watergate).
Niektoré prvé dámy doviedli oddanosť manželovým cieľom naozaj do krajnosti. Príkladom môže byť Florence Hardingová, manželka prezidenta Warrena Hardinga (1921 – 1923). Hardingovo pôsobenie v čase prohibície je pretkané korupčnými škandálmi. O štýle jeho vládnutia svedčí aj to, že v čase platnosti suchého zákona priamo v Bielom dome organizoval divoké večierky. Legendy hovoria, že jeho pokerovým parťákom nalievala alkohol ako barmanka – práve prvá dáma Florence. Keď po porážke jej manžel zomrel, zničila množstvo z jeho dokumentov v pokuse zachrániť jeho reputáciu…
Čo sa však týka prvých dám, ktoré sa rozhodli venovať viac rodine a charite než politickému angažovaniu sa, môžeme spomenúť aj Lucretiu Garfield, manželku zastreleného prezidenta Jamesa Garfielda (1881), či Bess Trumanovú, ktorá sa na svojho manžela Harryho (1945 – 1953) vyslovene hnevala, keď sa rozhodol kandidovať za viceprezidenta. Domáckejšie pôsobila aj Mamie Eisenhowerová, manželka Dwighta Eisenhowera (1953 – 1961), ktorá 15 rokov po odchode z Bieleho domu vyhlásila: „Bola som Ikova žena, Johnova mama, stará mama vnúčat. To je všetko, čím som v živote chcela byť.“
Kennedyová ako vzor
Melania Trumpová by mohla mať napokon najviac spoločného s Jackie Kennedyovou. V najnovších rozhovoroch sa ani ona sama už neporovnáva s Betty Fordovou, ale práve s manželkou Johna F. Kennedyho (1961 – 1963). Obe spája záujem o módu a záujem bulváru o ich osobu. Obe podľahli čaru bohatého biznismena (Jackie si po atentáte na manžela začala s gréckym lodiarskym magnátom Onassisom). Obe chcú síce byť oporou pre svojich manželov, ale do politiky nemienia príliš zasahovať.
Aj pre takéto vyhlásenia sa v kuloároch šepká, že pozíciu prvej dámy by skôr mohla plniť Ivanka Trumpová. Amerických prezidentov dcéry (aj netere) sprevádzali na oficiálnych akciách už v minulosti. V dávnejšej histórii sa tak dialo najmä v prípade, keď bol prezident už vdovcom. Tretí americký prezident Thomas Jefferson (1801 – 1809) ovdovel už 19 rokov predtým, než sa stal prezidentom, a tak úlohu prvej dámy plnila jeho dcéra Martha. Z nedávnej histórie však môžeme spomenúť aj Chelsea Clintonovú, ktorá sprevádzala otca Billa (1993 – 2001) na oficiálnych akciách v čase, keď jej mama Hillary kandidovala do Senátu.
Melania Trumpová sa vraj hodlá do histórie zapísať ako bojovníčka proti kyberšikane. Tým, že jedným z najznámejších súčasných predstaviteľov internetového „hejtu“ vo svete je práve jej manžel Donald, vyznieva to ako neistý boj. To, ako sa naozaj zhostí úlohy prvej dámy, posúdi najlepšie až história.
Ostáva len veriť, že od svojho veľkého vzoru Jackie Kennedyovej neprevezme celú agendu od slova doslova (ako pri inšpirácii prejavom Michelle Obamovej pred voľbami). Kennedyho manželka si totiž v rámci krátkeho pôsobenia v Bielom dome dala za cieľ celý ho redekorovať. To však bolo v časoch, keď aj New York ovládal skvelý dizajn 60. rokov a nie okázalosť Trump Tower.