Mama štyroch detí boduje s akordeónom

Keď deti zaspia, je to čas pre ich mamy, ktoré sa túžia vymaniť zo stereotypu materskej dovolenky.

28.01.2017 08:00
rodina, otec, mama, deti Foto:
Martina Gromová s manželom a ich štyrmi deťmi.
debata (1)

Niektoré si zacvičia, iné si sadnú k šijaciemu stroju alebo vezmú do rúk ihlice. Výsledkom sú potom šaty, svetre aj hračky pre malých drobcov. Martina Gromová, Eva Naďová a Katarína Krkošková sa svojimi výrobkami zapojili do projektu Čo dokáže mama – a uspeli.

„Sme skupina mamičiek na materskej dovolenke, ktoré nebaví neustále iba prať, žehliť a prebaľovať našich drobcov. Zistili sme, že každá z nás niečo dokáže. Jedna vie šiť, druhá háčkuje, iná predcvičuje jogu, doučuje angličtinu alebo pečie parádne torty, keď deti pospia,“ hovorí Eva Tóth, koordinátorka projektu Čo dokáže mama. Autorka projektu Andrea Kováčová ju dopĺňa: "Vytvorili sme priestor na sociálnej sieti, kde môžu mamičky výsledky svojej tvorivosti zdieľať, predávať, kupovať, inšpirovať sa a navzájom povzbudzovať.

Projekt Čo dokáže mama úspešne funguje aj v zahraničí, kde žijú Slovenky – v Česku, Belgicku a na Malte. Andrea, podnikavá mamička malej Petry z Levíc, svojím projektom pomáha šikovným mamám uskutočňovať ich sny. Dodáva im odvahu, aby svojou záľubou, ktorej sa často začnú venovať na materskej dovolenke, mohli prilepšiť do rodinného rozpočtu. Niektoré tak svoje hobby časom premenia na podnikanie.

Hačkovaný akordeón Martiny Gromovej získal prvé... Foto: Archív Martiny Gromovej
hačkoanie, akordeón, hačkovaný Hačkovaný akordeón Martiny Gromovej získal prvé miesto.

Okrem projektu a internetovej stránky www.andreakovacova.sk, stojí jeho zakladateľka za organizovaním pravidelných Mama trhov, je tiež autorkou e-knihy s radami, ako sa realizovať popri deťoch s názvom Každá mama môže zarábať na tom, čo ju baví. „Vychádzajúc zo svojich skúseností v obchode a marketingu som zostavila návod pre mladé mamy, ako svoju záľubu úspešne preklopiť do podnikania, aby sa po materskej nemuseli vrátiť do práce, ktorá ich často nebaví. Namiesto toho môžu zarábať na svojom hobby z pohodlia domova a tráviť viac času so svojimi deťmi.“

Do druhého ročníka súťaže sa prihlásilo 223 mamičiek so 490 výrobkami z vlastnej dielne. Stačilo sa stať členkou skupiny Čo dokáže mama na sociálnej sieti, poslať fotografiu svojho naj výrobku s krátkym textom o sebe a svojej tvorbe a uchádzať sa o „like“ od ostatných mamičiek v skupine a širokej verejnosti. Do finále sa prebojovalo pätnásť výrobkov.

„Z nich štvorčlenná porota vybrala tri, ktoré najlepšie spĺňali tieto kritériá – nápad a originalita, kvalita spracovania, kvalita fotografie a precíznosť práce. Vyhral háčkovaný akordeón z dielne Martiny Gromovej, druhé miesto dostali detské šaty od Evy Naďovej a tretie miesto patrí detskému body s ľudovým motívom, ktorého autorkou je Katarína Krkošková,“ približuje Eva Tóth.

Martina Gromová: Bez háčika mám abstinenčné príznaky

Martina Gromová z Bojníc sa mienila prihlásiť do súťaže už v jej prvom ročníku, v roku 2015, ale nestihla to. „Chcela som sa zapojiť pre pocit, že dokážem urobiť niečo, čo sa páči ľuďom. Isteže, motivujúce boli aj ceny, ale viac možnosť zviditeľniť svoju tvorbu,“ hovorí víťazka druhého ročníka súťaže Čo dokáže mama. Na prvú priečku sa dostal jej modrý háčkovaný akordeón. Nápad uháčkovať hudobný nástroj dostala vďaka svojmu synovi Ninovi, ktorý hrá na akordeóne. „Z vďaky som jeho učiteľovi hudobnej výchovy urobila červenú verziu. Modrý, ktorý bol v súťaži, dostal môj syn k desiatym narodeninám,“ vysvetľuje mamička štyroch detí – jedenásťročného Nina, osemročných dvojičiek Marka a Laury a dvojročnej Karly.

Martina s rodinou. Foto: Archív Martiny Gromovej
rodina, matka, otec, deti, bábätko, chlapci Martina s rodinou.

K ručným prácam, ktorým sa Martina venuje odmalička, ju a jej dvojičku viedla mama. Spolu háčkovali, plietli, šili, učili sa rôzne techniky, ako je makramé, viazanie uzlov. A hoci jej sestra išla na odevnú priemyslovku, kde študovala módne návrhárstvo, Martina skončila na obchodnej akadémii. „Ako deti sme mali ponorkovú chorobu. Všade sme boli spolu – doma či v jednej školskej lavici. Keď prišla stredná škola a možnosť rozdeliť sa, utekali sme každá inde. Aj keď som mala bližšie k tvorbe odevov, išla som inam, len aby sme neboli spolu. Dnes si už si však veľmi rozumieme a máme sa veľmi rady.“

Predlohou háčkovaných postavičiek sú detské... Foto: Archív Martiny Gromovej
obrázok, postavička, mačka, hačkovanie Predlohou háčkovaných postavičiek sú detské kresby.

Záľuba v ručných prácach Martinu napokon dobehla. Hoci je vojačkou z povolania, po nociach berie do rúk háčik a vytvára rôzne plastické postavičky. Inšpiruje sa detskými kresbičkami, ktoré jej posielajú mamičky z rôznych kútov Slovenska, ale aj zo Spojených štátov. „Nejeden z nás si v detstve predstavoval svojho vymysleného kamaráta, vílu či škriatka. Tieto postavičky sme dávali na papier a presviedčali rodičov, že skutočne existujú. Kresby detí sú vždy výzvou. Musím sa z nich najskôr vysomáriť a moja fantázia pracuje naplno.“ Vďaka šikovnými rukám Martiny sú výsledkom postavičky nevšedných tvarov, ale aj mien, ktoré im vymysleli ich malí autori – vtáčik Doga či superhrdina Dogo, ale napríklad aj háčkovaná zmenšenina Mira Jaroša…

Martina je vojačkou z povolania, po nociach... Foto: Archív Martiny Gromovej
hračka, háčkovanie, hračky, obrázok, kresba, háčkované hračky Martina je vojačkou z povolania, po nociach berie do rúk háčik a vytvára rôzne plastické postavičky.

Prvú hračku vyrobila Martina pre svojho syna, ktorý si na narodeniny neželal nič iné, len svojho nakresleného Boxíka. „V tom čase som sa už dlhšie venovala háčkovaniu bez návodov, preto bolo výzvou vyskúšať uháčkovať hračku podľa detskej kresby,“ vysvetľuje. Výroba jednej hračky jej trvá asi 25 hodín, niektoré aj dlhšie. „Môj čas je pri štyroch deťoch od deviatej do druhej. Občas sa do toho tak pohrúžim, že zabudnem na spánok. A keďže do práce vstávam o piatej, o tretej sa mi už neoplatí ísť spať,“ približuje nástrahy svojej vášne a priznáva závislosť: „Keď deň alebo dva nedržím háčik v ruke, mám abstinenčné príznaky.“

Eva Naďová: Milujem farby

Eva Naďová začala doma tvoriť v čase, keď sa jej narodila dnes štvorročná dcéra Emma. „Bolo treba ušiť hniezdo do postieľky, aby sa nepoudierala, keď sa v nej začne krútiť. Potom prišiel na rad svetrík a čiapočka – také praktické veci.“ Nadšenie zakrátko prerástlo do vášne a Eva naplno využila všetko, čo sa naučila v odevnej priemyslovke v Trenčíne.

Eva Naďová plánuje svoj koníček povýšiť na... Foto: Archív Evy Naďovej
Eva Naďová, krajčírka, šijací stroj Eva Naďová plánuje svoj koníček povýšiť na podnikanie.

Zručnosť zdedila po mame aj starej mame. Od detstva sa v ich prítomnosti stretávala s ručnými prácami. Mama šila v kuchyni, stará mama mala vždy v rukách ihlice aj klbká vlny. Hoci nemá obľúbenú techniku, miluje farby a rôzne aplikácie, k tomu všetkému jej pomáha profesionálny šijací stroj. „Kým som tvorila len pre rodinu – pre dcérku a partnera – stačil mi amatérsky. No keď sa začali hrnúť objednávky, musela som svoju prácu sprofesionalizovať, aby si nepýtala toľko času a nenavyšovala cenu výrobku. Zatiaľ to však nie je biznis. Len zvažujem, ako naštartovať svoj podnikateľský sen. Dnes je ťažké konkurovať obchodným reťazcom. Musím sa vyprofilovať, aby som zaujala slovenského zákazníka,“ zdôveruje sa.

Eva Naďová so svojou dcérou Emmou. Foto: Archív Evy Naďovej
mama, dcéra, Eva Naďová Eva Naďová so svojou dcérou Emmou.

Úpletové dievčenské šaty, ktoré prihlásila do súťaže, najlepšie vystihujú Evinu momentálnu tvorbu. „Šijem pohodlné, farebné a hravé oblečenie. Na chvíle, keď sa deti chcú hrať a váľať sa v guľôčkach. Druhé miesto v súťaži ma potešilo. Dostala som pozitívnu spätnú odozvu, že to, čo robím, sa nepáči len mne, ale aj iným ľuďom. Pribudli fanúšikovia na moju stránku a nebudem klamať, aj objednávky. Netreba sa báť ukázať svetu. Ani môj prvý pletený sveter pre dcéru nebol dokonalý, ako z módneho časopisu,“ odkazuje ostatným mamám.

Prvým tvorivým úspechom Evy bola školská práca na priemyslovke. „Dostali sme zadanie ušiť historické kostýmy pre Medzinárodný festival duchov a strašidiel v Bojniciach. V mojich šatách, ktoré vybrali, potom dva mesiace strašili na zámku.“ Dnes na šitie využíva čas, keď je malá Emmka v škôlke a večer, keď zaspí. „Keď dlho šijem, potrebujem zmenu a začnem pliesť. Som v procese hľadania. Hľadám techniku, ktorá mi bude vyhovovať najviac,“ vysvetľuje. Inšpiruje sa všetkým naokolo. „Sledujem zahraničné časopisy aj tvorbu módnych návrhárov. Nehovorím, že treba kopírovať, dá sa však inšpirovať. Kopírovať môžu Číňania.“

Druhé miesto v súťaži získali detské šaty od... Foto: Archív Evy Naďovej
dievča, šaty Druhé miesto v súťaži získali detské šaty od Evy Naďovej.

Katarína Krkošková: Robím rýdzo slovenské oblečenie

Folkloristka telom aj dušou Katarína Krkošková z Čadce odmalička niečo tvorila. Najskôr to boli náramky priateľstva, potom sa pustila do batikovania, šitia prvých sukní na nácviky folklórneho súboru. Vyskúšala si aj decoupage či živicové náušnice.

Folkloristka Katarína Krkošková s dcérou Emmou. Foto: Mária Mahútová
matka, dieťa, folklór, folklórny odev Folkloristka Katarína Krkošková s dcérou Emmou.

Do súťaže sa prihlásila s detským body s motívom z Podpoľania. O súťaži sa dozvedela náhodou, pri hľadaní originálnych doplnkov do detskej izby. „Našla som paniu, ktorá ponúkala svoje veci práve cez túto skupinu na sociálnej sieti. Pri prehliadaní stránky som objavila aj súťaž. Prihlásila som sa na poslednú chvíľu, tesne pred uzavretím registrácie. Ani vo sne by mi nenapadlo, že postúpim medzi pätnásť finálnych výrobkov. Už to bola pre mňa výhra,“ hovorí Katarína, ktorá pracuje v oblasti finančného auditu.

Detské body s motívom z Podpoľania sa... Foto: Matúš Lago
detské body, folklór, dieťa, oblečenie, detské oblečenie Detské body s motívom z Podpoľania sa umiestnilo na 3. mieste.

Rodáčku z Kysúc, ktorá mala v detstve priveľa energie, prihlásili rodičia do folklórneho súboru. Tam sa začala jej láska k ľudovej tvorbe a tradíciám. „To je niečo, čo vám ostane navždy blízke, hoci sa vyberiete na akúkoľvek inú profesijnú dráhu, čo bol aj môj prípad,“ hovorí mama osemnásťmesačnej Emmky. Rukami jej prešlo mnoho krojov, aj jej súkromná zbierka sa pekne rozrastá. „Mám v nej tiež zopár detských kúskov. Keď sa mi narodila dcérka, prvých pár týždňov som ju mala zabalenú v ručne vyšívanej perinke. Vyšívala ju ešte moja prababka.“ Keďže z perinky rýchlo vyrástla, a do detského kroja bolo ešte ďaleko, zrodil sa nápad priniesť trochu folklóru aj na oblečenie pre také malé bábo," vysvetľuje Katarína.

Hopa hopa prichádza s originálnym detským...
hopa hopa, logo Hopa hopa prichádza s originálnym detským oblečením.

Značka Hopahopa, pod ktorou tvorí, vznikla ako odpoveď na nedostatok originálneho oblečenia pre deti, ktoré by čerpalo zo slovenského dizajnu. Výsledkom je oblečenie štýlové, pohodlné a nositeľné na každú príležitosť. Katarína stavila na stopercentnú, certifikovanú bavlnu, na ktorú vzory nanáša sieťotlačou. „Oblečenie je rýdzo slovenské, na čo som najviac hrdá. Dnes nie je problém kúpiť si odev z akejkoľvek inej krajiny, dnes je problém kúpiť si oblečenie celé vyrobené na Slovensku.“

Výroba oblečenia pre deti je zatiaľ pre Katarínu koníčkom, ktorému sa venuje po večeroch, keď dcérka spí. Body z jej dielne putovali už aj do Kanady, Taiwanu, Číny či Austrálie. Väčšinou ide o milé darčeky pre Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. „To bola aj jedna z hlavných myšlienok mojej tvorby. Potešiť ľudí, ktorí sa usadili ďaleko od domova, niečím, čo im ho pripomína. Novorodenecké súpravy zase vytvorili miesto pre krásny a originálny spôsob oznámenia veľkej novinky rodine a známym.“

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #deti #materská dovolenka #mama