Môže pacifický chlapec za sneh na Sahare?

Dva dni po tom, čo vedci potvrdili, že sa rok 2016 stal najteplejším v histórii meraní, deti na africkej púšti zháňali čokoľvek, čo pripomínalo sánky.

01.02.2017 07:00
debata (12)
zväčšiť Neziderské jazero v Rakúsku, kúsok za... Foto: Milan Čupka, Pravda
Neziderské jazero, Rakúsko, jazero, obloha, sneh, mráz, zima Neziderské jazero v Rakúsku, kúsok za slovenskými hranicami, v januári výnimočne celé zamrzlo.

V alžírskom meste Ain Sefra, ktoré sa nazýva aj vstupnou bránou k Sahare, snežilo naposledy pred 37 rokmi. Potom ho prekvapujúco poprášilo v decembri minulého roku, no 20. januára 2017 prišla skutočná snehová nádielka. Extrémy v počasí mala v poslednom čase na svedomí nielen klimatická zmena, ale aj fenomén El Niño. Ich spoločné drastické pôsobenie sme si u nás v strednej Európe príliš nevšímali. Až kým sa po rokoch nevrátili tuhé mrazy.    

Správa o najteplejšom roku sa v našich končinách začala šíriť krátko po tom, čo v rôznych slovenských mestách padli negatívne teplotné rekordy. Opäť si tak vyslúžila posmešné komentáre, hoci po rokoch by už mohlo byť každému jasné, že klimatická zmena so sebou prináša aj extrémne výkyvy počasia. Tuhé mrazy ju vôbec nespochybňujú, hoci takéto zmýšľanie živia i mnohé vplyvné osobnosti, medzi inými aj súčasný prezident USA Donald Trump (,,Ľadové mrazy od Texasu Po Tennessee – som v Los Angeles a mrzne tu. Globálne otepľovanie je úplný a veľmi drahý výmysel,” napísal v roku 2013 na Twitteri.)

Ale naspäť k faktom. Rok 2016 bol podľa údajov Svetovej meteorologickej organizácie o 0,07 stupňa Celzia teplejší než predchádzajúci rekordér – rok 2015. Ten sa, mimochodom, dostal na prvé miesto, keď zosadil z trónu najteplejšieho roku v histórii meraní rok 2014. V 137-ročnej histórii meraní boli teda najteplejšie tie tri posledné. K prvenstvu trojročnice prispel aj fenomén El Niño (v preklade chlapec), ktorý sa prejavoval práve v týchto troch rokoch (vrchol v 2015 – 2016). Ide o periodicky sa opakujúcu odchýlku v systéme oceánskeho prúdenia v Pacifiku, pri ktorej sa otepľuje voda v tomto oceáne.

V európskych médiách napriek tomu témy spájané s El Niñom vlani nerezonovali. Jeho vplyvy sa totiž prejavovali v lokalitách ďaleko od starého kontinentu. Český geológ Václav Cílek už na začiatku minulého roku, teda pred vyvrcholením pacifického fenoménu, v rozhovore pre Pravdu varoval, že chlapec sa môže škaredo pohrať s dlhodobo ťažko skúšanými regiónmi Ázie. „V Indii bude o niečo menšia úroda, očakáva sa prepad monzúnových zrážok, čo sa pretaví do poklesu v produkcii potravín,“ vyjadril sa. Prognózy sa naplnili, keď krajina nemala tri roky po sebe riadny monzún a trápi ju aj nedostatok vody.

Podľa klimatológa Jozefa Pecha zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu sa El Niño veľmi drasticky prejavilo aj v regióne južnej Afriky. „V krajinách ako Juhoafrická republika, Botswana či Zimbabwe sa za posledné roky prakticky nič neurodilo,“ hovorí. Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN jeho slová potvrdzuje číslami. „Priamym dôsledkom súch zapríčinených fenoménom El Niño je vyše pol milióna detí trpiacich vážnou podvýživou v siedmich krajinách tohto regiónu a asi 3,2 milióna detí, ktoré majú nedostatočný prístup k bezpečnej pitnej vode,“ uvádza sa v oficiálnej správe.

Cílek vlani spomínal aj zhoršenie situácie s utečencami, čo možno z pohľadu Európy vyznelo ako nenaplnená predpoveď. To, že Európa v roku 2016 utečencom privrela dvere, však neznamená, že by prestali existovať. V juhoafrickom regióne napríklad suchá vyvolali zvýšenú migráciu dokonca iba 5– až 14-ročných detí, ktoré museli opustiť domov, aby prežili. Táto situácia zvýšila tiež zneužívanie detskej práce a tiež výrazne ovplyvnila školskú dochádzku. V Malawi ovplyvnili suchá 42 percent základných škôl a učiť sa prestalo až 137-tisíc detí. Vo Svazijsku viazla výučba dokonca až v 78 percentách škôl. 

El Niño ovplyvňuje aj nás

Je však El Niño hlavný páchateľ? Pecho prízvukuje, že rok 2016 by si prvenstvo najteplejšieho zrejme zapísal aj bez priameho vplyvu tohto pacifického fenoménu. Aj v správe Svetovej meteorologickej organizácie sa píše, že „za otepľovaním stoja dva faktory – v menšej miere klimatický jav El Niño a vo väčšej miere emisie skleníkových plynov spôsobené ľudskou činnosťou“. Je aktuálne ochladenie v Európe a severnej Afrike či pôsobenie opačného, tentoraz studeného, fenoménu La Niña v Pacifiku náznakom, že si Zem vydýchne? Podľa niektorých vedcov – nie nevyhnutne…

zväčšiť Európska environmentálna agentúra vydala mapu,... Foto: EEA
klimaticke zmeny, graf, klíma, zmeny, Európa, Európska environmentálna agentúra vydala mapu, ktorá naznačuje, aké zmeny nás čakajú v súvislosti s klimatickými zmenami.

Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia tento mesiac vydalo správu, podľa ktorej by sa El Niño mohlo vrátiť, a to ešte v polovici tohto roku! „Európske modely takémuto scenáru dávajú až 70-percentnú šancu, americké vidia menšiu pravdepodobnosť. V každom prípade, opakujúce sa El Niño viackrát za sebou nie je ničím neobvyklé. Stalo sa to v 70. aj 80. rokoch, alebo napríklad v rokoch 1990, 1992 a 1995. Rozdielom ale je, že také silné El Niño, ako bolo to posledné, s takým zosilneným vplyvom globálneho otepľovania, je čosi, čo sme tu v 20. storočí nemali,“ hovorí Pecho.

Čo to však bude znamenať pre Slovensko? Extra silné El Niño i v kombinácii s klimatickou zmenou sa nás vlani bytostne nedotklo. Celosvetový nedostatok potravín sa nekonal a chlapec sa naozaj zdanlivo vo vode hral ďaleko – v prúdoch Pacifiku. Podľa Pecha existuje mnoho vedeckých článkov o prepojení El Niña s inými cirkulačnými fenoménmi na planéte, vplyv na Európu je však málo preskúmaný. "Vieme ale toľko, že keď sa v Pacifiku objaví silné El Niño, môže to na severnej pologuli viesť k niečomu podobnému, ako zažívame práve teraz. K výrazne negatívnej fáze severoatlantickej oscilácie,” hovorí klimatológ.

Jednoduchšie povedané – v tomto ročnom období by malo byť typické západné prúdenie vzduchu. No pre kombinovaný účinok po fenoméne El Niño a ubúdanie ľadu v Arktíde (v minulom roku bola rekordne teplá), nahrádza typické prúdenie severojužný prenos vzduchu, ktorý spôsobuje časté a a výrazné prieniky arktického vzduchu smerom na juh, hoc aj k Sahare či k Mexickému zálivu v prípade Severnej Ameriky. „To výškové prúdenie je natiahnuté ako špageta do veľkých oválnych slučiek a práve ono prináša jeden prienik studeného vzduchu za druhým aj na naše územie,“ pokračuje expert.

Pecho však slová o tuhej zime považuje tak trochu za mediálnu bublinu. "Ľudia to porovnávajú s predchádzajúcimi troma zimami, ktoré boli mimoriadne teplé. V 40., 50., či 60. rokoch sa takéto zimy objavovali oveľa častejšie. Navyše, aby sme mohli označiť celú zimu za tuhú, musia byť minimálne dva mesiace z trojice december, január, február mimoriadne chladné. Aktuálne to spĺňa len január. December bol teplotne normálny,” uzatvára klimatológ a dodáva, že v severných oblastiach to nebolo tak dávno, čo ľudia zažili podobnú zimu – len v roku 2006. Na juhu ide o najväčšie mrazy od roku 1987.   

Pripraviť sa na horšie

Napriek mnohým negatívnym dosahom, ktoré so sebou zmena klímy, periodicky posilnená fenoménom El Niño, prináša, svet stále nedokáže jednotne označiť boj s klimatickou zmenou za jednoznačnú a akútnu globálnu prioritu. Najnovšie znepokojenie vyvoláva zmena v Bielom dome, ktorá so sebou prináša nových ľudí aj do štátnych úradov. Nominantom prezidenta Trumpa na post šéfa Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) je napríklad právnik Scott Pruitt. Ten síce na rozdiel od svojho najvyššieho šéfa klimatickú zmenu nespochybňuje, bagatelizuje však vplyv človeka na ňu.

Obyvatelia mesta Ntuzuma neďaleko Durbanu si... Foto: Reuters
SAFRICA-ENVIRONMENT/ Obyvatelia mesta Ntuzuma neďaleko Durbanu si nesú vodu zo zásobovacieho vozidla po tom, ako boli pre pretrvávajúce suchá vo väčšine Juhoafrickej republike prerušené dodávky vody.

O tom, že pohľad USA a Európy na globálne otepľovanie sa môže v nasledujúcich rokoch výrazne líšiť, svedčí aj to, že v deň, keď Trump dočasne zakázal zamestnancom EPA kontakt s médiami, Európska environmentálna agentúra (EEA) vydala správu práve o globálnom otepľovaní. „Klimatická zmena bude pokračovať aj v nasledujúcich desaťročiach. Jej rozsah bude závisieť od opatrení z globálnych dohôd zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov, ale aj od snahy zavedenia vhodných stratégií a politík,“ potvrdil v nej ľudskú stopu (na rozdiel od amerického kolegu) riaditeľ EEA Hans Bruyninckx.

Správa vyčíslila aj doterajšie dôsledky klimatickej zmeny v Európe. Podľa nej mimoriadne udalosti členských štátov súvisiace s klimatickou zmenou zodpovedajú od roku 1980 za hospodárske straty vo výške viac ako 400 miliárd eur. To je približne 23-násobok výdavkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za celý rok 2017. Budúce výdavky sa podľa autorov štúdie nedajú presne vyčísliť, najvyššie však predpokladajú v oblasti Stredomoria. „Na Európu majú okrem toho vplyv aj dôsledky, ku ktorým dochádza mimo Európy, cez geopolitické a bezpečnostné riziká a migráciu,“ pripomínajú autori štúdie.

Podľa správy EEA majú byť ohrozené všetky európske regióny, rizikovou oblasťou bude najmä južná a juhovýchodná Európa. „Tento región už teraz pociťuje veľký nárast teplotných extrémov a pokles množstva zrážok a prietoku riek, čím sa zvýšilo riziko extrémnych súch, nižších poľnohospodárskych výnosov, straty biodiverzity a lesných požiarov. Aj keď niektoré regióny môžu pociťovať aj určité pozitívne vplyvy, ako napríklad zlepšenie podmienok pre poľnohospodárstvo v častiach severnej Európy, väčšina oblastí a odvetví bude ovplyvnená negatívne,“ píše sa ďalej v najnovšom dokumente EEA.

Slovensko patrí k menej rizikovým oblastiam (neohrozuje nás ani stúpajúca hladina oceánov, ako západnú Európu), no aj u nás sa budú prejavovať čoraz častejšie vlny horúčav a zmeny vo výskyte klimaticky viazaných infekčných chorôb. Rozšírenie určitých druhov kliešťov a komárov môže viac šíriť choroby ako lymská borelióza, kliešťová encefalitída, západonílska horúčka, horúčka dengue atď. Pri súčasnom trende spochybňovania vedeckých faktov je namiesto otázky, ako sa takémuto obdobiu vyhnúť, aktuálna skôr otázka, ako v ňom prežiť. Medzi riadkami to napokon priznáva aj samotná správa EEA.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #počasie #globálne otepľovanie #klimatické zmeny #El Niño