Hoax ako HIV. Stále nebezpečný, chronický, ale lepšie liečiteľný

Slovo hoax sa ešte pred pár rokmi spájalo najmä s internetom. Hoaxom bol napríklad falošný e-mail, v ktorom (údajne) Bill Gates núkal za preposlanie jeho odkazu tisíc dolárov. Dnes týmto výrazom označujeme aj klamlivé správy. Čo však slovo hoax znamená? Je anglického pôvodu a v slovníku sa objavilo prvý raz už v roku 1796 s definíciou - absurdnosť; vyfabrikovaný podvod. Aby sa však stal obyčajný podvod hoaxom, musí mať masový ohlas. Hoaxy sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Sú vďaka sociálnym sieťam ozaj nebezpečnejšie?

02.03.2017 07:00
Sandomierz, maľba Foto:
Maľba rituálnej vraždy kresťanských detí židmi z poľskej katedrály v meste Sandomierz. Mýtus, ktorý pretrváva už takmer 900 rokov.
debata (41)

Takzvaná legenda o rituálnej vražde hovorí o tom, že židia na prípravu macesov k ich jarnému sviatku Pesach potrebujú krv kresťanských detí. Prvý známy prípad takéhoto obvinenia pochádza z roku 1144, keď pri anglickom meste Norwich našli zavraždeného 12-ročného chlapca. Keďže naposledy sa pohyboval v časti mesta, ktorú obývali židia, hnev mešťanov smeroval práve voči tejto menšine. Skutočné okolnosti jeho smrti zostali nejasné. Židia našli počas následných nepokojov azyl u vladára na hrade a po pár dňoch sa vrátili späť do svojich domovov. Život išiel ďalej.

Šesť rokov po smrti malého Williama do mesta zavítal istý mních, ktorý vypočúval svedkov, najmä židovských konvertitov do kresťanskej viery. Jeden z nich, Theobald z Canterbury, mu vyrozprával príbeh, podľa ktorého sa na každoročnom tajnom stretnutí rabínov rozhoduje, v ktorej krajine si židia vyberú kresťanské dieťa pre svoj rituál. Takisto vyjadril presvedčenie, že smrť Williama bola takouto rituálnou vraždou. Jeden z najznámejších hoaxov bol na svete! Mních do análov zapísal slová, ktoré boli kokteilom skutočných udalostí, poloprávd a výmyslov. Presne takým hoaxom sa ľudia opíjajú najlepšie.

Tridsať mŕtvych v Pezinku

Vyše sto rokov po udalostiach v Norwichi sa skupina židov usadila vo vtedy uhorskom meste Bazinium (Pezinok). Na jar v roku 1529 už boli takmer tristo rokov súčasťou miestnej komunity, hoci žili len na predmestí. Práve v okrajovej časti mesta vtedy našli mŕtveho deväťročného chlapca Johanna Meilinga. Mŕtvola bola zohavená, dieťa zjavne aj sexuálne zneužili. Legenda o rituálnej vražde, ktorá vtedy už mala pevné miesto medzi mýtami v celej Európe, hovorila jasnou rečou. Na vine sú židia. Pezinskí grófi nechali zavrieť niekoľko desiatok židov a mučením ich donútili k priznaniu.

Koncom mája na miestnom popravisku (na mieste dnešnej železničnej stanice) v jame plnej raždia upálili tridsiatich "vinníkov”, mužov i ženy. Židovská obec protestovala, prípad dal prešetriť aj vtedajší cisár Ferdinand I. Neskoro. Na našom území to nebol prvý ani posledný prípad pogromu založeného na starom hoaxe (väčšinou účelovo). V Trnave sa v roku 1494 stratilo kresťanské dieťa. Následne upálili 14 židov. V roku 1764 sa schyľovalo k podobnej tragédii aj v Okrucanoch na východe Slovenska. Iba vďaka zásahu Márie Terézie mal proces napokon len jednu obeť.

Okrucanský židovský proces prebehol celých 620 rokov po tragédii Williama z Norwichu (z ktorého sa stal svätec). Ak si však myslíte, že v tej dobe, v časoch osvietenstva, tento starý mýtus v strednej Európe dožíval, ste na omyle. Je zjavné, že ho oprášili v 30. rokoch 20. storočia, v období vrcholiaceho antisemitizmu v Európe, ktorý vyústil do masovej tragédie v podobe holokaustu.

Vráťme sa však len o tridsať rokov dozadu. Písal sa koniec 80. rokov 20. storočia a britský sociálny antropológ Jonathan Webber, oxfordský profesor, sa práve presťahoval do okolia Krakova, aby tu viedol výskum.

"Jedli ste niekedy u svojich židovských susedov?” pýtal sa Poliakov na dedinách a tí súhlasne prikývli. "Spomeniete si aj na nejaké ich recepty?” Spomenuli si na maces. "A nehovoril vám váš farár, že maces robia židia aj z krvi kresťanských detí?” Poliaci opäť prikývli, potom chvíľu habkali, aby napokon povedali: "Tak… Nie všetko, čo povie farár, je tak. To je zložité, prečo sa nás na také veci pýtate?”

V roku 2008 robili zase poľskí antropológovia prieskum v meste Sandomierz, ktorého katedrála uchováva vyobrazenie rituálnej vraždy, a zistili, že mýtu miestni katolíci veria dodnes.

Lasicov text večne živý

Ak si určíme definíciu hoaxu ako podvodu s masovou odozvou verejnosti, naozaj zahŕňa najrozličnejšie udalosti s najrôznejšími zámermi. Občas má hoax za úlohu pobaviť, popliesť ľudí a následne uviesť veci na pravú mieru. Také sú napríklad každoročne sa opakujúce vtipné správy na prvého apríla. Jeden z najznámejších sa podaril v roku 1957 televízii BBC, ktorá odvysielala reportáž o dobrej úrode špagiet na špagetovníkoch vo Švajčiarsku a následne niekoľko dní odpovedala na zvedavé otázky divákov. Niektoré fóry sa však vymkli kontrole a ako falošné správy kolujú dodnes.

Iné hoaxy majú za cieľ finančný zisk. Falošná správa o smrti Napoleona Bonaparta v roku 1814 mala jej pôvodcom zaručiť zisky na šokovanej londýnskej burze. Úmysel obohatiť sa stál aj za viacerými židovskými pogromami rozpútanými na základe mýtu o rituálnej vražde. Minulý rok zase macedónski študenti využili šírenie falošných správ na zisk z internetovej reklamy.

Politické hoaxy však v súčasnosti spadajú skôr do sféry tzv. hybridnej vojny. Falošné správy, ktoré sú masovo zdieľané na webe, môžu ovplyvňovať verejnú mienku celých štátov. Aj preto ich nepriateľské krajiny rôznymi formami podporujú či dokonca samy vytvárajú.

Hoaxy môžu byť aj súčasťou umeleckých vystúpení, keď je motívom upozornenie na spoločenský problém. A niekedy sú len drobnými zlomyseľnosťami, ktoré sa vymknú kontrole. Takým mal byť aj jeden z najslávnejších internetových hoaxov. Spočíval v e-mailovej správe, ktorej pôvodným odosielateľom mal byť zakladateľ Microsoftu Bill Gates. V správe žiadal, aby ju príjemca preposielal ďalej, a sľuboval odmenu tisíc dolárov. E-mail koloval internetom od roku 1997 a podľa magazínu Wired bol jeho pôvodcom americký vysokoškolák, ktorý si chcel vystreliť zo spolužiakov.

Zaujímavé na spomenutom hoaxe je to, že ani po dvadsiatich rokoch neumiera. Nedávno sa podobná správa od Billa Gatesa začala šíriť už nie e-mailom, ale cez Facebook. Podobnú vytrvalosť má hádam najznámejší slovenský hoax – kritický text Milana Lasicu na dnešnú spoločnosť – ktorého pôvodcom však nie je známy herec, ale je prekladom českého textu neznámeho autora. Od roku 2011, keď sa prvýkrát objavil aj s Lasicovou fotkou, však v nepravidelných intervaloch koluje po sociálnych sieťach znova a znova. Prečo ľudia falošným správam veria a prečo ich je ťažké zničiť?

Pamätali si, čo sa nestalo

Vráťme sa na chvíľu k 900 rokov starému hoaxu. Ten ukazuje, ako v prípade falošných správ funguje ľudská myseľ. Zaoberal sa tým psychológ David N. Rapp z Northwestern University.

Píše, že keď náš mozog dostane novú informáciu, je silná ako prvý dojem z iného človeka. A akákoľvek zmena vyžaduje buď veľkú námahu, alebo silnú osobnú skúsenosť. Poľským vidiečanom, s ktorými sa rozprával Webber v 80. rokoch, povedal o rituálnych vraždách ako prvý zrejme farár. A hoci potom určite viackrát počuli, že je to mýtus, prvotnú informáciu nikdy celkom "neprepísali”.

Keď to prenesieme do súčasného kontextu – človek, ktorý zdieľal Lasicov falošný list, ho už možno znova nezazdieľa, pretože bol upozornený na to, že ide o hoax. Pokojne však môže ešte roky tvrdiť, že herec niekedy povedal, že "všetko, čo bolo kedysi dobré, sme vymenili za načačkané šmejdy” (citát z listu). O limitoch ľudskej pamäti hovoril aj zaujímavý experiment magazínu Slate z roku 2010. Editori časopisu vtedy požiadali čitateľov, aby si spolu s nimi zaspomínali na niektoré dôležité udalosti uplynulého desaťročia, ktoré ilustrovali spravodajskými zábermi z rokov 2000–2010.

Akurát že skutočné spravodajské zábery doplnili o niekoľko takých, ktoré boli zmanipulované. Na jednom si napríklad vtedajší americký prezident Barack Obama podával ruku s bývalým iránskym prezidentom Mahmúdom Ahmadínežádom (k čomu nikdy nedošlo). Zaujímavé bolo, že čitatelia na základe fotografií samých seba presvedčili, že udalosti sa stali, a dokonca pridávali osobné spomienky na to, čo vtedy práve robili, ako to celé vnímali. Hoaxom sa dlhodobo darí preto, lebo sú ako semienko, ktoré zasadí do hláv falošnú informáciu a ktorého plod potom pletie mozog niekedy aj navždy.

Mnohé aktuálne hoaxy však nevyvolávajú len otázky, prečo im ľudia dlhodobo veria, ale prečo im vôbec uveria na počiatku. Opäť by sa dali vyťahovať príbehy z minulosti, ako keď masy ľudí v 19. storočí uverili, že ryba s prišitou opičou hlavou je v skutočnosti morská panna. To však bolo v časoch, keď viac ako polovica Slovákov bola negramotná. Dnes je školstvo na neporovnateľne inej úrovni, zároveň v sociálnych médiách sa informácie, odhaľujúce hoaxy, objavujú často už po pár hodinách od pôvodnej falošnej správy. Na hoaxy sa snažia upozorňovať aj seriózne médiá.

Bývalí prezidenti USA a Iránu Barack Obama... Foto: FLICKR/ADRIGU, DANIELLA ZALCMAN
Obama, Mahmúd Ahmadínežád Bývalí prezidenti USA a Iránu Barack Obama (vľavo) a Mahmúd Ahmadínežád si ruky v živote nepodali. Keď však magazín Slate v rámci experimentu vytvoril falošnú fotku, kde si ruku podávajú, ľuďom sa zrazu zdalo, že si to pamätajú.

Lepšie hlúpy ako zožratý

Práve význam serióznych médií pre masového prijímateľa informácií sa však v istom zmysle už roky preceňuje. Profesor Pennsylvania State University S. Shyam Sundar, ktorý je dnes riaditeľom Výskumného centra pre efekt médií, už v 90. rokoch, v rámci svojej dizertačnej práce, uskutočnil zaujímavý experiment. Účastníkom výskumu rozdal skupiny správ a povedal im, že ich zostavovali buď novinári, počítač, alebo iní používatelia na webe. Následne ich požiadal, aby vyhodnotili vierohodnosť a objektivitu správ. Hoci išlo o totožné skupiny, ľudia vždy označili za najvierohodnejších iných užívateľov, potom počítač a až potom novinárov…

Dnes, keď na novinárov z mainstreamových médií útočia zo všetkých strán, na tom nie je nič prekvapujúce. Sundar však svoj výskum robil v 90. rokoch, keď svet o sociálnych sieťach ešte nechyroval. Web 2.0 však podľa Sundara priniesol zásadný rozdiel. V momente, keď si ľudia mohli internetové stránky prispôsobovať (zobraziť si len obsah, ktorý ich najviac zaujíma), boli náchylnejší veriť aj falošným správam. Veď predsa išlo o prostredie, ktoré si sami stvorili. Hádam by nepodvádzali samých seba… A nik prispôsobovanie nezrealizoval lepšie ako sociálne siete.

Tie sa postarali aj o ďalšie známe príčiny šírenia hoaxov. O tom, že sa ľudia uzatvárajú do bublín jednofarebného názorového spektra, kde si falošné informácie navzájom potvrdzujú, sa toho popísalo už veľmi veľa. Historik Michael Shermer vo svojom videu pre konferenciu TED zase pripomenul, že dôverovať správam je pre človeka väčšou prirodzenosťou, ako neveriť im. Keď pračlovek počul šušťanie v kroví, mohol uveriť poplašnej správe, vziať nohy na plecia a byť za hlupáka, ak to náhodou boli len vtáci. Ak by však neuveril a z kríkov by na neho vyskočil predátor, mohlo ho to stáť aj život.

Do tohto všetkého sa pridáva fakt, že žijeme v rýchlej dobe, keď má málokto čas overovať si všetky informácie. Predstavte si len to, že by ste mali verifikovať vierohodnosť všetkých správ, ktoré zdieľali vaši kamaráti dnes na Facebooku a ktoré vás zaujali… Áno, postreh možno zlepšiť mediálnou výchovou, niektorými základnými zásadami, ktorých sa dá držať pri letmom hodnotení kredibility článku. Ale nevyberie si napokon väčšina z nás možnosť byť chvíľu za hlupáka a terčom posmechu, než aby nás zožrala divá zver (v podobe akéhokoľvek strašiaka, ktorým desia súčasné hoaxy)?

Aké je vhodné antihoaxikum?

Sú teda dnes hoaxy so všetkými názorovými bublinami, populistickými svetovými lídrami či megarýchlymi sociálnymi sieťami nebezpečnejšie ako v minulosti? Možno by sa dali prirovnať k aktuálnej situácii s vírusom HIV. Kým kedysi bol pozitívny test naň vlastne rozsudkom smrti, dnes treba dodržať niekoľko zásad a zo smrteľnej choroby je len chronická. Predovšetkým ho treba čím skôr diagnostikovať a následne nasadiť účinnú liečbu. Tá však nemá konca, musí sa brať odteraz až naveky. Zodpovedne, pravidelne. Inak sa HIV premení na ochorenie AIDS a naozaj hrozí tragédia.

Pri liečbe hoaxov v súčasnosti by sa nemalo zabúdať, že keď na ochorenie existujú lepšie a účinnejšie antivirotiká, treba sa sústrediť na ne. Dnešný boj serióznych médií môže pripomínať začiatky liečby HIV, keď pacienti brali viacero málo účinných liekov. Dosah mainstreamových médií v spoločnostiach, ktorých veľká časť (a najčastejšia práve tá najnáchylnejšia veriť hoaxom) je voči nim naladená nepriateľsky, je ako podávať liek, ktorý telo zle prijíma. Oveľa viac by sa malo (a mohlo sa už dávno) sústrediť na sociálne siete, ktoré sa v tomto smere správali dlho nezodpovedne.

Facebook síce konečne ponúkol možnosť upozorňovať na hoaxy a niektoré správy umožňuje zdieľať len s preddefinovaným varovaním, že ide o klamstvo, určite má však ešte väčší potenciál na boj s hoaxami (najmä v spolupráci so serióznymi médiami). Viac môže určite robiť aj školstvo. Ako môžeme vidieť na legende o rituálnej vražde, niektoré hoaxy sú skrátka nevyliečiteľné. Dnes však máme oveľa viac prostriedkov ako v minulosti, ako ich udržať na uzde, aby nespôsobovali skutočné tragédie, ale aby v najhoršom prípade len stále dokola otravovali život.

Ako nenaletieť falošným správam

  • Ak máte pochybnosti o serióznosti informácie, skúste zistiť, či o nej píšu aj známe svetové médiá. Keď ide o zjavne dôležitú udalosť, určite by o nej bola zmienka aj inde než len na obskúrnom spravodajskom serveri.
  • Pozrite si dátum zverejnenia pôvodnej správy. Niekedy sa staré správy účelovo objavujú v inom kontexte a ľudia, ktorí ich zdieľajú, sa snažia vytvoriť dojem, že sa týkajú aktuálnej udalosti.
  • Prečítajte si viac ako titulok. Noviny občas zvolia nešťastný, zavádzajúci titulok, ktorý rozhorčení ľudia zdieľajú bez toho, že by vôbec čítali celý text (ktorý titulku môže aj odporovať).
  • Vyhľadajte si zoznamy neserióznych portálov, ktoré zdieľajú či publikujú neoverené a falošné správy. Nie každá správa od nich musí byť hoax, ale pri ich čítaní treba byť rozhodne opatrnejší.
  • Skúste venovať článkom, ktoré zdieľate, viac času. Nepodľahnite prvotnej emócii – zistite si zdroj správy, ďalšie články jej autora, zvážte, či vaším motívom na zdieľanie nie je len dobrý pocit z potvrdenia vášho osobného presvedčenia.

Známe hoaxy a ich následky

List z Toleda (1184)

Foto: WIKIMEDIA COMMONS
toledo

V roku 1184 začali po Európe kolovať chýry o liste, ktorý mali údajne spísať astronómovia zo španielskeho Toleda a adresovať pápežovi Klementovi III. Upozorňovali ho v ňom, že v septembri 1186 príde koniec sveta. Chýr sa začal niesť stredovekou Európou, arcibiskup canterburský napríklad nariadil trojdňový pôst, aby sa zabránilo blížiacej sa katastrofe. Keďže sa apokalypsa neudiala, ľudia o pár rokov aspoň začali tvrdiť, že varovanie sa vlastne týkalo tretej krížovej výpravy, ktorá sa začala v roku 1189. Verzie listu však kolovali Európou celé storočia. Už ale podpísané inými prorokmi a, samozrejme, s iným dátumom spotreby pre modrú planétu. Jedna z posledných parafráz listu z Toleda pochádza z roku 1480 a varuje pred koncom sveta v roku 1510.

Modré zákony Connecticutu (1781)

Foto: WIKIMEDIA COMMONS
connecticut

Anglikánsky reverend Samuel Peters nebol stúpencom americkej nezávislosti, preto bol tesne pred revolúciou z Ameriky vykázaný späť do Anglicka. V roku 1781 v Londýne v hneve zverejnil vymyslený zoznam zákonov, ktoré vraj platili v americkom štáte Connecticut, keďže chcel poukázať na zaostalosť a spiatočníctvo amerických usadlíkov. V zákonoch sa napríklad hovorilo, že matka nemôže v nedeľu pobozkať svoje dieťa, ľudia cez sviatok nemôžu utekať alebo že každý muž musí byť ostrihaný nakrátko podľa hrnca. Hoci Peters neskôr tvrdil, že jeho text nikdy nemal byť publikovaný, a napokon sa sám vrátil do novovzniknutých Spojených štátov amerických, hoaxy o niektorých absurdných zákonoch v USA aj vďaka jeho pričineniu kolujú po svete dodnes.

Civilizácia na Mesiaci (1835)

Foto: WIKIMEDIA COMMONS
Civilizácia na mesiaci

Newyorské noviny The Sun priniesli v roku 1835 šesťdielny článok o objave známeho astronóma Johna Herschela. Uviedli, že ho preberajú z anglických novín. V článku sa písalo, že vedec na Mesiaci objavil život a že ho napríklad obývajú jednorožci či ľudia s netopierími krídlami. Správam ľudia verili niekoľko týždňov, kým sa ukázalo, že si ich vymyslel reportér Richard Adams Lock, údajne s úmyslom zvýšenia predaja novín. Astronóm Herschel sa najskôr na článkoch bavil, neskôr bol však starý pán mrzutý, keď sa ho ľudia znova a znova pýtali, či sú pravdivé. Do chaosu sa zamiešal aj spisovateľ Edgar Allan Poe, ktorý tvrdil, že Lock ukradol jeho nápad. Poe sám bol autorom iného novinového hoaxu tých čias – vymysleného príbehu o lete balónom cez Atlantik.

Vojna svetov (1938)

Foto: ACME NEWS PHOTOS
Vojna svetov

Vojna svetov bol v roku 1938 už štyridsať rokov starý román anglického spisovateľa H. G. Wellsa, no napriek tomu spôsobil starý text mnohým Američanom veľký šok. Presne na Halloween ho pre rádio zdramatizoval filmár Orson Welles, pričom prvá polhodina pôsobila ako séria spravodajských šotov o invázii Marťanov. Napriek tomu, že na začiatku relácie tvorcovia jasne zdôraznili, že ide o fikciu, a aj počas hodinového vysielania dvakrát pripomenuli, že nejde o skutočnosť, mnoho poslucháčov spanikárilo. Noviny vtedy písali o masovej panike, politici žiadali sankcie a obmedzenia pre rádio. S odstupom času sa ukázalo, že novinári mieru paniky nafúkli, a tak prispeli k tomu, že o Vojne svetov sa hovorí ako o jednom z najznámejších hoaxov histórie.

Pizzagate (2016)

Foto: WIKIMEDIA/FARRAGUTFUL
pizzeria

Jeden z najnovších hoaxov má korene v zlomyseľnej správe na Twitteri istého amerického pravicového extrémistu. Keď vlani portál Wikileaks zverejňoval e-maily členov Demokratickej strany, objavila sa na webe aj informácia, že v e-mailoch sa hovorí o tajnom pedofilnom spolku a že deti ako sexuálnych otrokov skrývajú vo washingtonskej pizzerii Comet Ping Pong. Správu prebrali mnohé konšpiračné weby. Hoci to poprela polícia, demokratom naklonený New York Times i republikánom blízke Fox News, situácia prišla tak ďaleko, že do pizzerie vošiel ozbrojený muž, ktorý v nej začal strieľať automatickou zbraňou v presvedčení, že vedie "vlastné vyšetrovanie”. Po zatknutí čin oľutoval, ale hoaxu veril ďalej. Mnohí ďalší sa majiteľom pizzerie vyhrážali.

© Autorské práva vyhradené

41 debata chyba
Viac na túto tému: #hoax