V jednom z vežiakov bratislavského biznis centra na Mlynských nivách sedí pri tabletoch aj desať dievčat, stredoškoláčok. Programátorka z firmy Resco im ukazuje, ako si vytvoriť jednoduchú aplikáciu na mobil. Zaujme ich aj lego robot či virtuálna realita. V ten deň nejde o žiadnu výnimku. Je koniec apríla a už štvrtý raz sa koná akcia Girl’s Day. Celosvetový deň žien v informačno-komunikačných technológiách. Jeho cieľom je prezentovať technický odbor dievčatám vo veku 14 až 18 rokov. A možno ich presvedčiť, že takáto kariéra je iná, ako ešte stále tvrdia mnohé stereotypy (a seriály).
Podľa Lucie Zimanovej z Resca im táto akcia priamo nové pracovné posily neprinesie, keďže ide len o stredoškoláčky, no je to impulz do budúcnosti. "V každom kolektíve je diverzita prospešná. Ide o rozličný pohľad na vec, iný spôsob riešenia problémov, premýšľania o fungovaní programu. V čisto mužskom kolektíve môže fungovať všetko perfektne, ale v tíme nemusia ani len tušiť, že by sa veci dali robiť aj inak. Chýba tam prvok dopĺňania sa,” hovorí a dodáva, že iná akcia im už novú kolegyňu do firmy priniesla. "Na Noci príležitostí nás oslovilo niekoľko študentiek informatiky a jedna už u nás aj pracuje.”
Zapájanie žien do IT sektora navyše nie je len v záujme firiem, ale aj celej spoločnosti. V budúcnosti sa má blížiť počet profesií, pre ktoré budú potrebné IT znalosti, až k deväťdesiatim percentám. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je navyše Slovensko úplne na špici členských krajín tohto spolku, čo sa týka počtu profesií, ktoré zmenia svoj charakter – vo väčšine prípadov k informatizácii. Nezáujem žien o IT však nie je len spoločenským rizikom, ale aj výzvou. Podľa Európskej komisie môže Európa v roku 2020 čeliť nedostatku až 900-tisíc kvalifikovaných IT pracovníkov.
"Práca v budúcnosti je neodmysliteľne spojená s informačnými technológiami. Bude preto dôležité, aby dostatočná časť populácie mala vedomosti a expertízu, ktoré im umožnia pracovať v týchto moderných odvetviach. Ekonómia nás učí, aby sme najskôr zbierali ovocie, ktoré je na dosah. V tomto prípade sú to mladé dievčatá, u ktorých je dnes relatívne nízky záujem o štúdium vedeckých a technologických odborov a existuje značný potenciál na zlepšenie,” skonštatoval Róbert Chovanculiak, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Aj Ty v IT
O tom, že priestor na zlepšenie je naozaj veľký, svedčí aj nedávny prieskum spoločnosti Microsoft, ktorý sa uskutočnil v jedenástich krajinách a zúčastnilo sa na ňom 11 500 školáčok vo veku od jedenásť do osemnásť rokov. Slovenské dievčatá sa o vedecké a technologické predmety začínajú zaujímať až vo veku dvanásť rokov, čo je o rok neskôr, než je európsky priemer. Už o rok neskôr sa ich záujem o tieto predmety prepadá – a opäť hlboko pod priemer iných európskych štátov. Ide pritom práve o vek, keď sa rozhoduje o výbere strednej školy, a teda aj ich budúcnosti.
Zmeniť tieto nelichotivé čísla sa už takmer päť rokov snaží občianske združenie Aj Ty v IT, za ktorým stojí Petra Kotuliaková. Vari aj vďaka ich pestrému programu aktivít, zameraných najmä na predstavenie sveta IT stredoškoláčkam, stúplo za tento čas zastúpenie dievčat v IT odboroch slovenských vysokých škôl z troch až piatich percent na približne desať percent. "Nejde pritom len o stredoškoláčky a vysokoškoláčky, zaznamenávame aj čoraz viac prípadov, keď si ženy v neskoršom veku dorábajú IT kurzy, celkovo sa to mení k lepšiemu,” tvrdí zakladateľka združenia.
Aj ona súhlasí s tým, že pracovať s dievčatami by sa ideálne malo začať v období, keď sa u nich prejaví a obyčajne aj rýchlo zhasne záujem o technické a vedecké predmety, teda okolo dvanásteho a trinásteho roku. Jej združenie však na to zatiaľ nemá kapacity. Snaží sa teda aspoň ukázať starším dievčatám, stredoškoláčkam, skutočnú podobu i rozmanitosť IT pozícií. A to nielen počas akcií, ako je Girl’s Day, ale priebežne počas celého roka. Medzi najefektívnejší spôsob, ako dievčatám priblížiť, čo ich môže čakať, ak si vyberú tento kariérny smer, patria diskusie s IT študentkami či expertkami.
"Takéto diskusie sú veľmi potrebné najmä v častiach Slovenska, kde nie sú žiadne IT firmy. V Bratislave, Žiline či Košiciach dievčatá väčšinou poznajú niekoho z rodiny či okruhu známych, kto robí IT povolanie. V takom Veľkom Krtíši, ale možno aj v Banskej Bystrici je to pre niektorú z nich prvý priamy kontakt s týmto svetom,” dodáva Kotuliaková. Žiačkami v tom veku však lomcuje puberta, platia na ne nejaké vzory? "Zistili sme, že to nesmie byť nejaká vysoká manažérka, to je im veľmi vzdialené. Nevedia sa s tým stotožniť. Najlepšie funguje, keď privedieme IT študentku či začínajúcu mladú profesionálku. Hovorí o tom, ako začínala, ako sa cíti v kolektíve, ale, povedzme, aj o problémoch s frajerom. To je im blízke,” dodáva.
Kreatívnejšie programátorky
Dievčatá majú v rámci projektov Aj Ty v IT možnosť tiež nahliadnuť na fakulty mimo dní otvorených dverí, a tak zažiť skutočnú atmosféru, ktorá ich prípadne čaká. "Potešila ma aj jedna reakcia, kde mi dievča povedalo – bolo to super, aspoň viem, že toto nie je pre mňa. Ide o to, aby sa rozhodli slobodne a samy,” dodáva Kotuliaková. To však na Slovensku často býva problém. Generácia rodičov, pre ktorých sú informačné technológie často veľkou neznámou, dokáže prekaziť IT kariéru aj inak už rozhodnutej a presvedčenej stredoškoláčke. Prečo?
"Najčastejšie sa boja, že to ich dcéra nezvládne. Že na to nemá. Ďalší zase podliehajú stereotypom o práci v IT. Myslia si, že sa tým ich dcéra zavrie na celý život do tmavej miestnosti, kde bude celé dni len programovať. A takáto budúcnosť sa im nepozdáva, no v podstate tým dcére robia medvediu službu,” opisuje Kotuliaková ďalšiu prekážku vyššieho počtu dievčat v IT oblasti. Čo sa týka schopností, sú pritom dievčatá podceňované neprávom. Podľa docentky Beáty Brestenskej z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave dosahujú v IT oblasti rovnaké, alebo aj lepšie výsledky než chlapci.
V IT Fitness Teste, ktorý sa organizuje už šiesty rok, pravidelne víťazili dievčatá. "Napriek tomu mladé ženy na kariéru vo vede a v technike rezignujú. Ženy vzdelané v prírodných a technických odboroch chýbajú nielen vo firmách, ale aj v neziskovej oblasti a v štátnych inštitúciách,” poukazuje na rozmanitosť kariérneho uplatnenia Brestenská. O budúcnosti v týchto odboroch by mali s dievčatami hovoriť nielen rodičia, zapojiť by sa mali aj firmy a inštitúcie, ktoré by vedeli prispieť k plastickejšej predstave dievčat o budúcom zamestnaní vo vede a v technológiách.
Masy v IT
Na Slovensku zatiaľ chýba aj projekt, ktorý by do IT sektora prekvalifikoval aj staršie ženy. V Česku túto funkciu čiastočne plní združenie Czechitas. Organizujú napríklad kurzy tvorby webu pre dievčatá a ženy, pomáhajú v komunikácii medzi ženami a potenciálnymi zamestnávateľmi. Okrem nadšenia mladých dievčat pre budúcnosť v IT totiž bude do budúcnosti kľúčová aj rekvalifikácia. O tom, že to ide aj v staršom veku a aj po rokoch strávených v úplne inej oblasti, svedčí jeden výsostne neženský príklad zo Spojených štátov. Na programátorov sa tam hromadne rekvalifikovali – baníci.
Ťažba uhlia je vymierajúcim odvetvím aj v americkom Kentucky. Magazín Wired z tejto priemyselnej oblasti priniesol reportáž o baníkovi Rustym Justicovi, ktorý sa rozhodol pre ráznu zmenu kurzu. Nielenže sa prekvalifikoval na programátora, stal sa spoluzakladateľom firmy, ktorá rekvalifikuje aj iných baníkov k odbornej IT práci. A, mimochodom, na jeho jedenásť vypísaných pozícií sa prihlásilo 950 baníkov. Magazín Wired však týmto článkom poukazuje na širší fenomén. Programovanie a vysokokvalifikovaná práca v IT sektore sa majú podľa technologických expertov stať budúcim zamestnaním más…
A preto v prípade, že záujem žien o IT bude naďalej minimálny, koleduje si naša spoločnosť aj o veľký ekonomický problém. Keďže v podstate prevažná väčšina polovice celej populácie bude mať problém s uplatnením na trhu práce. V spomínanom prieskume OECD Slovensko dominuje preto, že až 10 percent pracovných pozícií u nás majú v blízkej budúcnosti nahradiť roboty, no až 35 percent, čo je viac ako tretina všetkých zamestnaní, postihne prudká zmena v charaktere práce – obyčajne súvisiacej s informatizáciou.
Štát sa pritom donedávna tomuto problému vo veľkom a systematicky nevenoval. Suplovali ho najmä občianske združenia a príležitostne aj aktivity firiem, ktoré by však mohli byť výraznejšie. Pri niektorých ide len o povinnú jazdu v rámci programov spoločenskej zodpovednosti. Sú však aj výnimky.
Okrem toho žena ako programátorka – to je v istom zmysle len návrat ku koreňom. Málokto vie, že za vôbec prvým algoritmom pre spracovanie počítačom stála žena – britská matematička Ada Lovelace.