Šéfoval politickému klanu, zďaleka nebol dokonalý. Prezident John Fitzgerald Kennedy by 29. mája oslávil sté narodeniny. Amerika v ňom dodnes hľadá inšpiráciu a jeho odkaz v spoločnosti stále rezonuje. A ako by sa demokratický politik, známy pod skratkou JFK, díval na súčasné Spojené štáty? Čo by povedal na šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa?
Happy Birthday, Mr. President, spievala na 45. narodeniny Kennedymu slávna herečka Marilyn Monroe v roku 1962. Vtedy nikto netušil, že jej zostáva len pár mesiacov života. A Kennedymu len o niečo viac ako rok.
V máji 1962 mal však 35. americký prezident pred sebou ešte veľké plány. Nevyhral súboj o Biely dom s republikánom Richardom Nixonom, aby len tak posedával v Oválnej pracovni. Keď 20. januára 1961 Kennedy nastúpil do úradu, bol vo veku 43 rokov najmladším prezidentom v americkej histórii, ktorý prevzal Biely dom po vyhratých voľbách.
Kennedyovská elita
Kto to však mal dokázať, ak nie on. JFK sa narodil 29. mája 1917 v Brookline v štáte Massachusetts. Jeho rodina sa nedá označiť inak ako, že to bola (je) elita. Kennedyovci boli pojmom. Úspešní podnikatelia a politici. Otec budúceho prezidenta Joseph slúžil ako veľvyslanec USA v Británii. Matka Rose bola dcérou bostonského starostu.
JFK šiel na prestížnu Princetonskú univerzitu, ale prestúpil na Harvardovu. Pomohol napísať otcovi memoáre, počas druhej svetovej vojny slúžil v armáde s viacerými vyznamenaniami. Konflikt mu však vzal staršieho brata Josepha, o ktorom sa predpokladalo, že ponesie politickú zástavu Kennedyovcov. Dokonca, že ju nakoniec vztýči v Bielom dome.
Joseph však zahynul počas leteckej misie. A preto to bol John Fitzgerald Kennedy, kto stál 7. októbra 1960 v televíznom štúdiu. Písali sa dejiny. Bola to prvá televízna prezidentská debata v histórii.
Diskusia JFK verzus Richard Nixon sa doteraz spomína ako možný príklad, ako rýchlo sa môže zmeniť dynamika politickej kampane. Mladý, sviežo pôsobiaci demokrat Kennedy jednoznačne na televíznej obrazovke zažiaril. Hoci vtedajší republikánsky viceprezident Nixon mal len o štyri roky viac, bol po chorobe, pochudnutý a odmietol mejkap.
Kennedy pred diskusiou oproti súperovi podľa prieskumov mierne strácal. Po debate sa to jemne otočilo v jeho prospech. Hoci v ďalších troch debatách už Nixon bodoval, JFK 8. novembra 1960 vyhral prezidentské voľby.
Bola to však dráma. Na celkový počet odovzdaných hlasov zvíťazil Kennedy len o 0,17 percenta. Nixon vyhral v 26 štátoch, demokrat iba v 22. No podstatné boli hlasy v Zbore voliteľov. Tam zvíťazil JFK v pomere 303 ku 219.
Kennedyovci sa sťahovali do Bieleho domu. JFK a jeho manželka Jackie boli hviezdami. Mladý pár sprevádzal celebritný status aj predtým. Oválna pracovňa však prezidentskej dvojici ešte dodala nevídaný lesk.
Zmenená Amerika
Ducha vtedajšej doby zachytil JFK lepšie ako Nixon. Amerika sa spamätávala z ekonomickej recesie, ktorá prišla po úrodných povojnových rokoch. Kennedy k sebe dokázal prilákať afroamerických voličov. Pre černošskú komunitu vedenú Martinom Lutherom Kingom hrali otázky občianskych práv čoraz väčšiu úlohu. Amerika sa menila. Keď Kinga počas prezidentskej kampane zatkli, Kennedy sa ho zastal, Nixon zostal nečinný. JFK vo voľbách získal jednoznačnú väčšinu hlasov Afroameričanov.
"JFK bol prvým americkým prezidentom, ktorý sa narodil v 20. storočí. Jeho dynamizmus, inteligencia, elegancia a energia si získali obľubu u generácií Američanov,“ pripomína Myra Gutinová, expertka na politickú komunikáciu z Riderovej univerzity v New Jersey.
"Keď bol Kennedy v najlepšej forme, bol to inšpirujúci líder, ktorý dokázal využiť latentný idealizmus obyvateľov USA,“ tvrdí zase profesor Jason Duncan z Akvinského univerzity v Michigane, ktorý je autor knihy John F. Kennedy: Duch liberalizmu studenej vojny.Liberál (a katolík) z Massachusetts Kennedy bol v Bielom dome výraznou zmenou po ôsmich rokoch republikána a slávou ovenčeného generála z druhej svetovej vojny Dwighta Eisenhowera. "Nepýtaj sa, čo môže tvoja krajina urobiť pre teba. Pýtaj sa, čo môžeš urobiť pre svoju krajinu,“ vyhlásil vo svojej inauguračnej reči Kennedy. Podľa Gutinovej sú práve tieto slová akousi Kennedyho značkou. Podobne sa na to díva aj Marc Selverstone, expert na prezidentské štúdie na univerzite vo Virgínii. JFK tak predstavuje Ameriku, ktorá má určite veľa chýb, ale ktorá sa snaží byť lepšou.
"Prezident Kennedy zostáva postavou, ktorá inšpiruje. Je to dané aj jeho rétorikou, keď vyzýval občanov, aby sa podieľali na väčšom dobre. A nielen v Spojených štátoch, ale aj vo svete. Zdôrazňoval dôležitosť verejnej služby, charakterizoval ju ako ušľachtilé poslanie a mnohí jeho stúpenci ho vypočuli, čo sa týka boja za sociálnu spravodlivosť doma a v zahraničí,“ vysvetľuje Selverstone.
Odborník pripomína, že to, samozrejme, neznamená, že Kennedy bol vždy jednoznačný ochranca občianskych práv a demokracie. "Vnímal morálne základy hnutia za občianske práva. Na príkladoch však vidieť, že bol aj zdržanlivý, aby ich podporil reálnou politikou. Vo svete bol ochotný spolupracovať s odpornými režimami… Ale zdôrazňoval neustály zápas o to, aby ľudia akceptovali zložité výzvy s odvahou a odhodlaním.
Presne týmto spôsobom opísal vesmírny projekt – cieľ dostať sa na Mesiac. Rovnako sa to týkalo ďalších sfér života. Najmä keď sa krajina posúvala, ako to on nazýval – za novú hranicu, kde ju čakali výzvy, ako naplniť sľuby amerického životného štýlu, ako zabezpečiť príležitosti a ochranu pre všetkých občanov. A rovnako sa to týkalo postavenia USA vo svete, keďže Kennedy a jeho poradcovia žili v mimoriadne nebezpečných časoch studenej vojny,“ pripomenul Selverstone.
Kennedy akoby dokonale odrážal kontradikcie USA ako superveľmoci neporovnateľnej s ničím v dejinách. Idealizmus miešajúci sa s pragmatizmom. Spojené štáty ako garant svetového poriadku po druhej svetovej vojne, ale zároveň aj ako krajina, ktorá z neho najviac profituje. Kennedy ako zakladateľ Mierových zborov, ktoré dávajú mladým ľuďom šancu poznať svet a pomáhať v ňom. A zároveň ako niekto, kto nariadil katastrofálnu operáciu v Zátoke svíň na Kube na zvrhnutie režimu Fidela Castra.
JFK pochádzal z elitárskeho prostredia a jeho rodina bola symbolom politickej dynastie. Ako prezident však neváhal ísť proti oceliarskym spoločnostiam na čele z U. S. Steelom, ktoré síce zvýšili mzdy robotníkom, ale zároveň chceli drahšie predávať oceľ, čo by prispelo k inflácii.
Dokonca sa dá v týchto rozporoch pokračovať až na osobnú úroveň. JFK ako prezident snažiaci sa o sociálnu spravodlivosť a jeho manželka ako vzor úspešnej a samostatnej ženy. Na druhej strane Kennedy s početnými ľúbostnými aférami.
"Bol dobrý, ale nie úžasný prezident. Historici sú rozdelení v pohľade na Kennedyho dedičstvo. Niektorí ho obdivujú a pripomínajú, ako zvládol krízu so sovietskymi raketami na Kube. Ďalší poukazujú na neúspech invázie v Zátoke svíň a jeho pochybné správanie k ženám,“ vyhlásila Gutinová.
"JFK neustále vrhá impozantný tieň na americkú politiku. Je viac symbolom ako skutočnosťou. V súčasných filmoch, ako napríklad v tom o jeho manželke, zostáva modelom prezidenta. Je hollywoodskym ideálom. Napriek tomu, že sa v skutočnom živote od ideálov odkláňal,“ pripomína historik Gil Troy z McGilovej univerzity v Montreale.
Faktom je, že Kennedy dostal málo času naplniť svoje predstavy. Zavraždil ho v Dallase 22. novembra 1963 Lee Harvey Oswald. Brutálny atentát šokoval Ameriku a vytvoril pôdu pre nekonečné množstvo konšpiračných teórií.
"Skutočné úspechy JFK za niečo viac ako tisíc dní v úrade sú relatívne skromné. Ale jeho miesto v predstavivosti Američanov je nesmierne. Do istej miery preto, akým bol rečníkom. A tiež preto, že vedel zachytiť dôležitosť ašpirácií Američanov. A je potrebné povedať, že jeho obraz v očiach Spojených štátov ovplyvnila jeho smrť. Tragédia, ktorá zostáva výčitkou nesplnených sľubov,“ reagoval Russell Riley, politológ z univerzity vo Virgínii.
Slová pre Trumpa
Vôbec nie dokonalý, ale predsa inšpirujúci. Aj taký môže byť americký prezident. Možno by mal Kennedy niekoľko slov pre súčasného republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa. Aj ten predstavuje zmenu. Otázkou však je, či k niečomu – a ak áno, tak k čomu – inšpiruje. "Čo sa týka prezidenta Trumpa, radšej by som príliš nešpekuloval. JFK mnoho ráz povedal, že politika je ušľachtilé povolanie. Zostal by som pri tom,“ tvrdí Duncan.
Odborníčka na politickú komunikáciu Diana Carlinová z univerzity v St. Louis naznačuje, že Kennedy by bol prekvapený z dnešnej politiky. "Ťažko povedať, ako by reagoval na Trumpa. JFK však chápal dôležitosť pozorne pripravených prejavov a toho, že je potrebné poučiť sa z chýb, akú napríklad spravil v Zátoke svíň. S veľkou pravdepodobnosťou by bol prekvapený z dnešnej politickej rétoriky Trumpovej vlády. A aj zo všeobecného trendu nepriznať si chybu a nikdy nemeniť politický kurz,“ reagovala Carlinová.
Podľa Troya by JFK Trumpa asi neznášal. Aj preto, že sa v istom zmysle podobajú. "Je to špekulácia. No Kennedy bol demokrat, takže by začal tým, že by Trumpa neznášal. A nenávidel by ho aj preto, že robí zlé meno prezidentskému kandidátovi, akým bol on sám. Bol tiež bohatým dieťaťom a celebritou. Kennedy by odmietol aj Trumpove vzťahy s Ruskom.
JFK bol veľkým bojovníkom studenej vojny. Ale najmä, ako aj mnohí iní prezidenti, chcel, aby z Bieleho domu šiel odkaz Američanom, že majú byť takí vlasteneckí, obetaví a šľachetní, ako sa len dá. Z Trumpovho iného prístupu by bol Kennedy depresívny a znechutený,“ myslí si Troy.