Za tri desiatky rokov, ktoré 15. júna uplynú od premiéry Erasmu, si štúdium mimo svojej domoviny vyskúšalo 4,5 milióna študentov vysokých škôl. Možnosť vycestovať do zahraničia postupne získali aj ich pedagógovia, ale aj žiaci a učitelia základných a stredných škôl, s rozvojom internetu sa potom pridali virtuálne možnosti spolupráce.
Spolu sa do projektu za tri desaťročia existencie zapojilo už takmer deväť miliónov ľudí.
Cesta k všeobecne dostupným zahraničným pobytom však nebola jednoduchá, od prvotnej iniciatívy k premiérovým štipendiám to trvalo skoro tri desiatky rokov. A veľkú zásluhu na tom, že dnes vysokoškoláci môžu ľahko ísť študovať na niekoľko semestrov do inej európskej krajiny, má Sofia Corradiová, prezývaná ‚Mamma Erasmus‘.
Keď sa totiž v roku 1958 vrátila z ročnej stáže na americkej Kolumbijskej univerzite, kam vycestovala vďaka Fulbrightonovmu štipendiu, mala problém s uznaním predmetov.
Výsada len pre vyvolených
„Môj otec bol profesor, finančne zaistený, takže pre neho nebol problém prispievať mi dlhšie. Mňa to ale rozčúlilo, iní predsa nemusia mať také šťastie, a tak som sa rozhodla zmeniť svet,“ spomínala pred rokom Corradiová na moment, ktorý určil jej ďalšie smerovanie.
Po škole začala pracovať pre taliansku konferenciu rektorov, kde mala príležitosť presadzovať svoju myšlienku zahraničných študijných pobytov dostupných všetkým, nie len niekoľkým vybraným jedincom z bohatých rodín.
„Prečo by takáto skúsenosť mala byť výsadou len pre pár vyvolených?“ hovorila si Sofia Corradiová, ktorá prvé dôležité víťazstvo slávila v roku 1969, keď sa na zárodku budúcej spolupráce dohovorili talianske a francúzske vysoké školy.
Sen, ktorý sa splnil
K celoeurópskemu programu však bolo stále ďaleko. „Zmena nastala koncom 70. rokov, keď poslancov Európskeho parlamentu začali voliť priamo občania, a tak ich aj viac počúvali,“ spomínala talianska priekopníčka.
Už vo februári 1976, teda tri roky pred prvými priamymi voľbami do Európskeho parlamentu, prijalo vtedajšie Európske spoločenstvo rezolúciu, ktorá podporovala výmenné študijné programy a stáže.
Pilotný program sa začal v roku 1981 a po šiestich skúšobných rokoch bolo jasné, že ide o správnu myšlienku. V akademickom roku 1987 až 1988 tak začal fungovať Erasmus. „V dvadsiatich rokoch máte sny, na ktoré však časom rezignujete. Ten môj sa však splnil,“ komentovala to po rokoch Sofia Corradiová.
Za dva roky takmer sedemkrát viac študentov
Počiatky programu Erasmus boli pomerne skromné, v prvom roku využilo ponuky vycestovať na semester či dva do zahraničia len 3 244 študentov z 11 krajín (z Belgicka, Dánska, Nemecka, Francúzska, Írska, Talianska, Holandska, Portugalska, Grécka, Španielska a Veľkej Británie).
V školskom roku 1988/1989 už ale zahraničné pobyty vyskúšalo takmer 10-tisíc študentov a v treťom roku fungovania Erasmu sa počet študentov, ktorí sa vďaka nemu zdržiavali na univerzite v cudzine, priblížil 20-tisícom.
Počet študentov využívajúcich program rástol aj v ďalších rokoch, aj s tým, ako sa rozširoval počet zapojených krajín a rozpočet programu. V roku 2003 počet mladých ľudí so skúsenosťami zo zahraničného pobytu dosiahol miliónové hranice, dvojmiliónová méta bola prekonaná o šesť rokov neskôr a trojmiliónty ‚Erasmák‘ zamieril za svoju zahraničnú skúsenosť v akademickom roku 2012/2013. Ročne sa počet vysokoškolákov, ktorí vďaka programu študujú v cudzine, pohybuje v posledných rokoch približne 300-tisíc.
Erasmus zjednotil študentské programy pod jednu strechu
Česká republika sa do programu Erasmus zapojila už v akademickom roku 1998/1999, teda šesť rokov predtým, než sa stala členom Európskej únie. Počas takmer dvoch desiatok rokov vycestovalo na ročný pobyt na zahraničnej vysokej škole alebo za praxou takmer 90-tisíc českých univerzitných študentov. K nim je nutné pripočítať ešte viac ako 31-tisíc zamestnancov vysokých škôl z Českej republiky, ktorí sa v niektorej z európskych krajín zúčastnili výučbového pobytu či školenia.
K programu Erasmus, určenému pre vysokoškolských študentov, sa postupne pridali aj ďalšie možnosti zahraničných pobytov alebo medzinárodnej spolupráce, určené pre žiakov a učiteľov rôznych stupňov škôl.
Prví študenti zo Slovenska si vyskúšali Erasmus v akademickom roku 1998/1999.
Pôvodnú pomerne roztrieštenú ponuku programov (okrem iného napr. programy Leonardo da Vinci, Comenius, Grundtvig, Erasmus Mundus alebo Jean Monnet) pod seba v roku 2014 zahrnul súčasný program pod názvom Erasmus+, ktorý, podobne ako jeho predchodca, nesie meno stredovekého učenca Erazma Rotterdamského.