Pochádzal síce z rodiny mlynára, ale mal aj hudobný talent. Jeho otec Jozef na husliach hral aj ich vyrábal a Ján kráčal v jeho šľapajach. Už v obci Dolná Krupá, kde istý čas žili, zhotovil niekoľko huslí a naučil sa hrať na viacerých hudobných nástrojoch.
To sa mu nakoniec zišlo, keď sa Dopjerovci v roku 1908 rozhodli skúsiť šťastie v Amerike. Rodičia mali už desať detí a uživiť ich bolo ťažké. Po príchode do USA sa Dopjerovci usadili na predmestí Los Angeles, zmenili si meno na Dopyera a otvorili si stolársku dielňu, v ktorej opravovali a vyrábali husle, gitary a iné hudobné nástroje.
Starý mlynár sa síce nikdy nenaučil po anglicky, ale v podnikaní sa mu darilo. Jeho syn Ján, teraz už John, sa neskôr osamostatnil a s bratmi si otvoril vlastnú dielňu. V tom čase ešte neexistovali elektrické gitary ani snímače, a tak začal rozmýšľať, ako by sa dal zosilniť zvuk akustických nástrojov. Vymyslel akési husle s rezonátorom, potom aj podobnú gitaru.
V roku 1926 si ju dal patentovať a o dva roky neskôr začal s jej výrobou. Telo gitary bolo z plechu – z medi a zo zinku – a malo tri rezonátory. Gitara s názvom National Tri-Plate Style 1 šla veľmi dobre na odbyt, no prvé zisky priniesli aj spory s investormi.
John s bratmi sa napokon odtrhli a založili firmu, ktorú pomenovali Dobro, čo je skratka z Dopyera Brothers (bratia Dopyerovci). Nepochybne však pritom mysleli aj na svoj slovenský pôvod, o čom svedčí slogan, akým propagovali svoju gitaru: "Dobro means good in any language!“ (Dobro znamená dobrý v akomkoľvek jazyku!)
Výrobky z ich dielne boli naozaj revolučné. Napríklad v roku 1932 spolu s gitaristom Artom Simpsonom vytvorili niekoľko rezonančných gitár s magnetickým snímačom, ktoré sa dodnes považujú za prvé priemyselne vyrobené elektrifikované strunové nástroje. John si dal patentovať tiež prvé elektrické husle na svete a niekoľko zlepšovákov na gitary a bendžo. Po hospodárskej kríze sa Dopyerovci v roku 1934 udobrili s pôvodnými investormi, zjednotili sa do spoločnosti National Dobro Corporation a presťahovali sa do Chicaga. Okrem dobra vyrábali aj elektrické gitary a husle, mandolíny a zosilňovače.
Na tom sa však už John nepodieľal. Vedenie firmy prenechal bratom a radšej si v Oregone otvoril malý obchod, kde pokračoval v práci na vynálezoch. Keď ako 94-ročný zomrel, jeho dobro už patrilo k neodmysliteľnej výbave mnohých kapiel v Amerike i vo svete.
A ako rozoznať dobro od iných gitár? Okrem toho, že má silný a zvonivý zvuk, je zvláštne i vzhľadom. Hrá sa na ňom buď podobne ako na obyčajnej gitare, alebo pomocou hracieho želiezka, ktoré sa posúva po krku gitary. Niektorí muzikanti v takom prípade pri hraní sedia a nástroj majú na kolenách.
V roku 1990 zažilo dobro slávny návrat do vlasti svojich tvorcov, keď tu John Ed Dopyera, syn vynálezcu, usporiadal putovnú výstavu hudobných nástrojov a celú expozíciu daroval Slovenskému národnému múzeu. O rok neskôr malo v Trnave premiéru podujatie Dobrofestival, ktoré je spomienkou na svetoznámeho rodáka.