Každý rok minie územný správny celok Charente-Maritime na západe Francúzska niekoľko stotisíc eur na údržbu pevnosti, čo je kvapka v mori v porovnaní so ziskami z tejto hviezdnej budovy, ktoré vytvárajú turisti.
„Pevnosť Boyard je taká naša Eiffelova veža,“ usmieva sa Stéphane Villain, zástupca šéfa okresnej rady a predseda turistického odboru Charente-Maritime. „Prvá otázka, ktorú nám dávajú turisti, znie: Kde je pevnosť Boyard?“ hovorí.
Rovnomenná súťaž, ktorá sa začala vysielať v roku 1990 a stále pokračuje, sa nakrúca celá v pevnosti. Skupina súťažiacich prechádza rôznymi fyzickými skúškami. To všetko preto, aby počas stanoveného časového limitu získali poklad. Súťažiaci sa zoznámia s obyvateľmi pevnosti od múdreho otca Fourasa, cez svalnatého obra, trpaslíkov, muža s tigrími hlavami aj krotiteľkou skutočných tigrov strážiacich poklad.
Viac ako 25 rokov tento recept funguje a šíri sa do ďalších krajín. Približne 40 štátov už kúpilo koncept hry. Do pevnosti prichádzajú nielen s vlastnými tímami, ale aj s vlastnými moderátormi, vlastným predstaviteľom otca Fourasa a podobne. Pevnosť Boyard sa tak dočkala vlastnej verzie napríklad v Belgicku, vo Švajčiarsku, v Libanone či v kanadskej frankofónnej provincii Québec. „Tento rok sem opäť prídu štáby zo Švédska, z Maroka, Českej republiky a zo Slovenska. A prvýkrát tu budeme mať rumunský tím,“ povedal Eric Buron, produkčný riaditeľ Pevnosti Boyard.
Je isté, že sa Charente-Maritime veľmi starostlivo stará o svoju pevnosť, ktorá je na otvorenom mori zo všetkých strán vystavená vyčíňaniu živlov. Vo februári budovu poškodili tri búrky nasledujúce po sebe a zdvihnuté more spôsobilo prasklinu v stene, ktorá sa oddelila od vnútorného nádvoria pevnosti. Budova sa začala stavať v roku 1803 na príkaz Napoleona a dokončená bola v roku 1857. Pôvodne bola určená na ochranu zbrojnice v Rocheforte pred anglickými výpadmi a pevnosť strážila posádka s 250 vojakmi. Neskôr sa premenila na väzenie.
V roku 1913 prestala byť súčasťou vojenského majetku a nepoužívala sa až do roku 1950, keď bola zapísaná na zoznam historických pamiatok. Aj potom ležala ladom, než ju v roku 1962 v aukcii kúpil istý belgický zubár. Ten ju v roku 1988 predal producentovi televíznych hier Jacquovi Antoineanovi. Ďalší rok bola pevnosť predaná za symbolický frank departementu Charente-Maritime, aby sa postaral o obnovu a údržbu stavby. Bolo nutné spevniť betónové steny a vymurovať chýbajúce medzery po vypadaných kameňoch. Teraz je pevnosť opäť v stave, ktorý zodpovedá jej označeniu – pevná ako skala pod ňou.