Hudobníci sa snažia nenarušovať rutinu v nemocnici, ale Brahmsov Uhorský tanec znie všade po chodbách. Nájdu sa aj pacienti, ktorým hudba prekáža, ale veľkú väčšinu teší. Po každej skladbe nasleduje veľký potlesk. Potešiť pacientov prišlo až sedemdesiat hudobníkov spolu so speváckym zborom.
Hudba ako terapeutický nástroj
Pacienti aj návštevníci si umelcov fotia a ich prítomnosť zlepšuje celé prostredie nemocnice. „Nikdy som nepočula hrať klasický orchester,“ hovorí Liliana, ktorá si robí snímky hudobníkov, aby ich mohla ukázať sestre, ktorá leží v nemocnici o tri poschodia vyššie.
Prospešnosť hudby potvrdzujú aj lekári. „Hudba má liečebné účinky, pretože je spätá s duchovnom. Pacientom, ktorí stoja na prahu smrti dáva možnosť prežiť radosť, šťastie a dojatie. Je to terapeutický nástroj,“ tvrdí Ana Maria Sorianová, ktorá pracuje v nemocnici na onkológii.
Koncerty sú balzamom na dušu
Koncerty v nemocniciach sú vždy v pondelok. Radosť z koncertov má aj riaditeľka nemocnice Luara Corderová. „Je dojemné sledovať, aký má hudba na pacientov vplyv. Odpúta ich pozornosť od choroby a ich srdce naplňuje radosťou,“ hovorí riaditeľka nemocnice. Pacienti sú hudbou nadšení a vždy si žiadajú ďalšie skladby. „Klasická hudba je ako balzam na dušu, pomáha nám viac ako ktorýkoľvek liek,“ uisťuje šesťdesiatosemročný Daniel, ktorý už dva roky nemôže chodiť. Na konci koncertu niektorí hudobníci zostávajú a hrajú na chodbách a v izbách pre pacientov.
V asociácii Hudba pre dušu pôsobia mnohí dobrovoľníci z prestížnych orchestrov. Táto hudobná sieť vznikla pred piatimi rokmi v Buenos Aires z iniciatívy Eugénie Rubiovej. Mladá flautistka z orchestra Juan de Dios Filiberto prežívala na palitaívnej liečbe posledné mesiace svojho života, a tak požiadala svojich kolegov a kamarátov aby jej do nemocnice prišli zahrať. „Eugenia bola mojou družkou, obaja sme si uvedomovali, ako hudba dokáže pomôcť pri bolesti,“ hovorí zakladateľ a violoncelista orchestra Divadla Colón Jorge Bergero. Eugénia svoj boj so zákernou chorobou prehrala ale po jej smrti sa hudobníci rozhodli pokračovať a z desiatich členov sa asociácia rozrástla na viac ako 2 000 členov v Južnej Amerike, Izraeli, Taliansku a vo Francúzsku.
Hrajú bez nároku na honorár
„Hudobníci prichádzajú do nemocníc vo svojom meste, pretože to robia radi. Hrajú bez nároku na honorár a nikto sa nepozerá, koľko času v nemocnici strávia,“ dodáva Jorge Bergero. Po tom ako odídu poslední umelci, si všetci pacienti a zamestnanci nemocnice so žiaľom povzdychnú, „už sme zase len nemocnicou“.