Suchá planéta (Šesť príbehov z rôznych kontinentov)

Slovenský hydrometeorologický ústav nedávno v špeciálnej správe o suchu skonštatoval, že na väčšine územia Slovenska panujú veľmi až extrémne suché podmienky. Výhľad ďalšieho zhoršenia situácie sa v prvé júlové dni len potvrdil. Sucho má však nábeh stať sa slovom roka 2017 aj v globálnom meradle. Prinášame šesť príbehov z rôznych kontinentov, ktoré poukazujú na to, ako sucho trápi celú modrú planétu.

14.07.2017 07:00
čile, požiar, sucho Foto:
Okrem klimatických zmien bol za požiare zrejme zodpovedný aj iný ľudský faktor.
debata (1)

Poklad na vyschnutom jazere

Predposledný júnový deň by vám v iránskom Awhaze teplomer so stupnicou do 50 stupňov Celzia nepostačoval. Nový iránsky rekord a celkovo najteplejší júnový deň histórie meraní v Ázii predstavuje 53,7 stupňa Celzia. O mesiac skôr zase vznikol nový ázijský rekord pre mesiac máj – v pakistanskom Turbate namerali 28. mája 53,5 stupňa Celzia. Rok 2017 je v tomto smere pre Áziu celkovo výnimočný, Sibír pustošia lesné požiare, v severnej Číne zaznamenali najhoršie sucho v histórii meraní a trápi sa aj India. Tam sa s pretrvávajúcimi suchami snažia bojovať zaujímavým spôsobom.

Indický štát Karnátaka s metropolou Bangalúr, kde žije dovedna viac ako 64 miliónov ľudí, zaujal malou, ale zmysluplnou aktivitou, do ktorej sa zapojilo už približne tritisíc žien. Ako píše vo svojej reportáži Christian Science Monitor, všetko to odštartovala 67-ročná žena, ktorá sa vlani po pretrvávajúcich suchách rozhodla na vlastnú päsť vyčistiť staré jazero. Keďže na časy, keď v ňom naposledy žblnkala voda, si v dedine pamätala už len jej generácia a starší, považovali ju za pomätenú. Plocha vyčistená od usadenín však aj po chabých dažďoch poslúžila ako zásobáreň vody a nápadu sa chytili ďalší.

Dnes program funguje tak, že na každom takomto zabudnutom jazere pracuje tridsať žien. Dennodenne vyhrabávajú burinu a usadeniny, ručne ich nosia na približne 60 metrov vzdialené odkladisko, pričom za mesiac takto vyčistia plochu veľkosti futbalového ihriska. Obnovené jazero takéhoto rozmeru môže neskôr poslúžiť ako zásobáreň vody až pre 120 domácností v susedstve. V tejto oblasti sa ľudia tradične spoliehajú na dva monzúny ročne, ktoré nosia vlahu, no oba posledné vlastne akoby ani neboli. Ľudia si preto uvedomujú, že v prípade najbližších dažďov nesmie ani kvapka vody vyjsť nazmar.

572 stupňov Fahrenheita

O rekordoch sa tento rok písalo aj v Južnej Amerike. V apríli hlásili zo Santa Cruz v Bolívii najhoršie sucho za posledných 20 rokov. Hoci sa situácia neskôr zlepšila, ešte v máji bolo kvôli suchám v ohrození 24-tisíc bolívijských rodín. V Brazílii pre pretrvávajúce sucho vyhlásilo na jar tohto roku výnimočný stav až 872 miest. Najväčšia katastrofa však postihla Čile už v januári. Krajinu spustošili najhoršie lesné požiare v modernej histórii. V takmer tritisíc požiaroch zahynulo jedenásť ľudí, zhorelo tisíc domov a viac ako 5-tisíc štvorcových kilometrov územia (čo je desatina rozlohy Slovenska).

V tejto časti Čile práve vrcholilo leto, keď teploty stúpali k 37 stupňom Celzia. Požiare vznikali jeden za druhým. Postihnuté samosprávy využili všetky dostupné sily, požiare hasili dokonca aj z obrovitých lietadiel Boeing 747, no napokon musel prezident predsa vyhlásiť stav ohrozenia a požiadať o medzinárodnú pomoc. Keď sa požiare konečne podarilo dostať pod kontrolu, pohľady na niektoré obce pripomínali fotografie zbombardovaných a spálených miest po kobercových náletoch v druhej svetovej vojne. Reportéri napríklad prirovnávali vyhorené mesto Santa Olga k Danteho peklu.

Okrem klimatických zmien bol za požiare zrejme zodpovedný aj iný ľudský faktor. Biologička Mary Kalin Arroyo z University of Chile pre britský denník Guardian povedala, že oheň sa šíril rýchlejšie aj pre pestovanie nepôvodných druhov v čilských lesoch. K nim patria napríklad eukalypty a borovice. Teplota 100 stupňov Celzia vysaje z dreva všetku vlhkosť, pri 300 stupňoch Celzia (572 stupňov Fahrenheita) drevo začne horieť. "Lesy plantážnikov s nepôvodnými druhmi horia ľahko ako zápalky. Z nich sa požiare šíria aj do prirodzených lesov,“ dodala novozélandská biologička.

Stopárov sprievodca Kaliforniou

Arizona v Spojených štátoch amerických nie je oblasťou, kde by ste hľadali príjemný chládok. Aljašskí rybári si tu prenajímajú domy, aby si v zime, mimo rybárskej sezóny, vychutnávali horúce lúče slnka. Minulý mesiac však meteorológovia skonštatovali, že ani v Arizone ešte nebolo mimoriadne teplo tak dlho. V meste Tuscon zaznamenali sedem dní po sebe viac ako 43 stupňov Celzia, čo je nový rekord. Suchá dlho sužovali aj Kaliforniu, kde tím meteorológov v rámci popularizačného pokusu upiekol koláče a vypražil slaninu v uzavretom aute, kde teplota dosahovala 93 stupňov Celzia.

V Kalifornii sa však hovorilo aj o inom dôsledku horúčav a sucha, ktoré sa v posledných rokoch objavujú stále pravidelnejšie. "Začína sa to niekedy jedným, inokedy viacerými stopármi,“ začínajú svoj článok o inváznych druhoch hmyzu anaheimské noviny Orange County Register. Zvieracích "stopárov” prinesú turisti na svojom oblečení, v batožinách, prípadne sa do krajiny dostanú v zásielkach alebo v kontajneroch s tovarmi. Väčšina z nich v inom klimatickom pásme rýchlo uhynie, občas sa však stane, že na návšteve ich čakajú až domácke podmienky. Pre klimatickú zmenu.

Invazívny druh hmyzu v Kalifornii. Foto: WIKIMEDIA
hmyz, kalifornia Invazívny druh hmyzu v Kalifornii.

Entomológ Mark Hoddle poukázal pre kalifornské noviny na dva takéto prípady. Istý druh ploštice z Ázie prenáša baktériu, ktorá ohrozuje 3-miliardový kalifornský citrusový biznis. Spôsobuje, že citróny zhorknú či rovno vyschnú a uhynú. "Podľa niektorých expertov preto možno Kalifornia príde o komerčné pestovanie citrónov do desiatich rokov,“ varoval Hoddle. Ďalší invázny druh napáda stromy, pričom mu v šírení pomáhajú miestni, ktorí spadnuté, zničené stromy odvážajú ďalej a prenášajú tak aj chrobáka – cudzinca – a infikujú ďalšie lesy. S otepľovaním bude takýchto prípadov pribúdať.

Príbeh obyčajného sebectva

Uplynulé leto na južnej pologuli prinieslo začiatkom tohto roka aj štyridsať nových teplotných rekordov pre Austráliu. Časť krajiny si nevydýchla ani po skončení letnej sezóny. Ešte v marci austrálsky štát Queensland pociťoval suchá na 87 percentách svojho územia. Jeho Fraserovo pobrežie zaznamenalo 12 najsuchších mesiacov v histórii meraní. Možno aj pod vplyvom posledného leta uznali v júni austrálski senátori, že vplyv klimatických zmien na svoju krajinu v minulosti značne podcenili. Zaoberali sa štúdiou, ktorá región, v ktorom sa nachádza aj Austrália, označila za "katastrofickú aleju“.

"Globálne otepľovanie prinesie vážne humanitárne krízy, nútenú migráciu, politickú nestabilitu a vojenské konflikty. Ázijský pacifický región, teda aj Austrália, patrí k tzv. katastrofickej aleji, kde sa odohrajú niektoré z najhorších dôsledkov klimatickej zmeny,“ písal v správe jeden z jej autorov Ian Dunlop. Napriek politickému záujmu je však realita stále úplne iná. Svedčí o tom najnovší spor v suchom sužovanom Queensladne. Viac ako 35-tisíc podpisov mala začiatkom júla petícia proti zámeru postaviť v regióne novú baňu na uhlie, ktorá má mať neobmedzený prístup k vode.

Smädný dobytok v Austrálii. Foto: SHUTTERSTOCK
dobytok, austrália Smädný dobytok v Austrálii.

Nedostatok vody pociťujú najmä miestni farmári. Ako informuje austrálsky spravodajský web News.com.au, pred niekoľkými rokmi sa tu na trhoch predávali tisíce kusov dobytka. Po piatich suchých rokoch však farmári poslali väčšinu dobytka na bitúnok, nechávajú si len cenné plemenné kusy. Indický investor, ktorý má postaviť novú baňu, sa bráni tým, že nezískal od miestnej vlády "neobmedzený“ prístup k vode, len trikrát preplatil to, čo za vodu z miestneho najväčšieho rezervoára platia chovatelia dobytka. Mimochodom – aj ťažba uhlia, aj chov dobytka sú veľkou environmentálnou záťažou.

Hľadanie strateného domova

Neobyčajne silný fenomén El Niño (2014 – 2016) sa postaral napríklad aj o to, že vlani v regióne južnej Afriky trpelo vážnou podvýživou pol milióna detí a asi 3,2 milióna detí malo nedostatočný prístup k bezpečnej pitnej vode. Problémy spojené so suchom neustali ani tento rok. V roku 2017 sa asi najviac skloňuje Somálsko. Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí vydal 30. júna správu, v ktorej uvádza, že kvôli suchu muselo medzi novembrom a júnom v rámci krajiny opustiť svoje domovy až 761-tisíc Somálčanov, z toho 22-tisíc vyhnalo sucho len počas prvých 23 júnových dní.

V mesiacoch od marca do júna tohto roku bolo množstvo zrážok v krajine 30 percent pod dlhodobým priemerom, v najhoršie postihnutých oblastiach až 50 percent pod priemerom. V praxi to prinieslo napríklad výrazné zvýšenie prípadov cholery a iných ochorení. Až 6,2 milióna ľudí v krajine trpí nedostatkom potravy, polovica z nich akútnym. Tieto čísla zalarmovali tento rok aj medzinárodné spoločenstvo, ktoré sa obáva, že by Somálsko mohlo spadnúť do rovnakej krízy, v akej sa ocitlo v roku 2011, keď v regióne zahynulo (podľa rôznych odhadov) od 50– do 260-tisíc ľudí.

Kríza ešte zhoršila (ak je to vôbec možné) situáciu utečencov v tábore Dadaab v Keni, ktorý funguje od roku 1991 a je najväčším na svete. Keňa sa od minulého roka snaží tábor zatvoriť a časť Somálčanov (desiatky tisíc) posiela späť do ich krajiny. Tam však strácajú status utečencov a aj prístup k pomoci. Hľadanie strateného domova rovná sa blúdeniu po občianskou vojnou a suchom zničenej krajine. Ak existuje modelový príklad, čo klimatická zmena do budúcnosti môže priniesť viacerým regiónom, je čas pozrieť sa práve na Somálsko. Hľadanie riešenia preň je hľadaním riešenia pre planétu.

Olivy hnevu

V tejto súvislosti môžu európske problémy vyznieť len ako nudná štatistika. Keď sa pozrieme na situáciu doma, môžeme konštatovať napríklad, že jún 2017 v Hurbanove bol druhý najteplejší v histórii meraní. Priemerná teplota 22,4 stupňa Celzia bola až o 3 stupne Celzia vyššia ako priemer rokov 1981 – 2010 a o 3,7 stupňa Celzia nad normál v rokoch 1961 – 1990. Očakáva sa horšia úroda, ale katastrofické vízie iných regiónov nám (zatiaľ) nehrozia. Možno aj v tomto je najväčšie riziko klimatických zmien pre Európanov. Vďaka bohatstvu a výhodnej polohe si ich zatiaľ nevedia dostatočne uvedomiť.

Slabá úroda olív v Španielsku. Foto: SHUTTERSTOCK
olivy, úroda, španielsko Slabá úroda olív v Španielsku.

Príkladom európskeho pohľadu na súčasné sucho môžu byť znepokojivé články v britských médiách, ktoré čitateľov informujú, že tento rok môže byť na trhu nedostatok španielskych olív či vína. Prípadne, že kvalita vína bude horšia. Podľa španielskych novín El Confidental sú rezervoáre vody v krajine vyčerpané na 44 percent, čo je najhoršia situácia od roku 1995. Ak sa podmienky výrazne nezmenia, bude výnos hrozna až o polovicu nižší. Podobne zlé sú vyhliadky aj pre olivy (pričom Španielsko je ich najväčším pestovateľom na svete). Aj preto miestne médiá hovoria o "národnej katastrofe“.

V budúcnosti však môže pojem katastrofa v súvislosti s klimatickou zmenou reprezentovať niečo úplne iné ako menej olív. "Časti Španielska a Portugalska sa môžu zmeniť na púšte, ak nezastavíme otepľovanie pod dva stupne Celzia, čo sľubuje Parížska dohoda,“ varoval expert na klímu Stefan Rahmnstorf, ktorý vychádzal z 10-tisícročnej histórie klímy Pyrenejského polostrova. A hoci európski lídri sa momentálne správajú v tejto otázke zodpovednejšie ako povedzme americký prezident Donald Trump, Európania by nemali zabúdať, že najbohatších 10 percent ľudí planéty tvorí 49 percent emisií. A že môže byť aj oveľa horšie.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Zem #sucho #globálne otepľovanie #klimatické zmeny