Bude bazalka z automatu odpoveďou na krízu potravín?

, 26.07.2017 07:00
GrowBox
GrowBox nepotrebuje pôdu a ušetrí až 98 percent vody. Autor:

Keď pred dvoma rokmi na výstave EXPO v Miláne postavili Izraelčania najväčšie vertikálne pole na svete, akoby prevrátili poľnohospodárstvo naruby. Zelenožlté políčka s ryžou, kukuricou, pšenicou sa netiahli do šírky horizontu, ale stúpali na šikmej konštrukcii do neba. Prinúti nedostatok pôdy stavať farmárov potravinové mrakodrapy? Ani nie po dvoch rokoch prišli slovenskí študenti s hotovým projektom, v ktorom pôdu na pestovanie nakoniec ani netreba.

Ivan Šodor a Juraj Matkovič zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vytvorili GrowBox. Úspech študentov zaznamenal denník Pravda už 28. júna, ale oplatí sa k nemu vrátiť podrobnejšie.

Autonómny box na pestovanie je systém s mikroprocesorom, ktorý človek pripojí do zástrčky a o nič viac sa nestará. Bazalka si rastie sama. Netreba ju zalievať, netreba jej hľadať vhodné svetlo v tmavom byte. Netreba ju presádzať. No najmä – nepotrebuje hlinu. Korene „visia“ vo vzduchu. Jediné, čo potrebuje, je ostrihať, keď dorastie, a čerstvú ju použiť napríklad do pomarančovo-mandľového koláča s bazalkovou šľahačkou.

Študenti s projektom vlani vyhrali súťaž Slovak Student Startup Cup 2016. Tento rok sa ocitli v desiatke najúspešnejších projektov v rámci predinkubačného pobytu v Startup centre Technickej univerzity v Košiciach. Na projekte v súčasnosti pracujú v Coworkingu v Šali, centre, ktoré pomáha začínajúcim podnikateľom.

Nie sú prví. A určite nie jediní, ktorí prišli s nápadom, ako pestovať zeleninu vo vzduchu a sprístupniť ju tak v bytoch a kanceláriách. No na rozdiel od mnohých iných projektov má GrowBox eleganciu. Kompaktný čistý dizajn bez trčiacich káblov, rúrok a zložitých zariadení. No prečo sa tým vôbec zaoberať, keď sú vonku záhradky?

Ľudia prichádzajú, pôda odchádza

Čísla sú neúprosné. Ľudstvo sa sťahuje do mesta. Kým v roku 1960 žilo v mestách podľa Svetovej zdravotníckej organizácie iba 34 percent obyvateľstva, v roku 2014 to bolo už 54 percent. „Do roku 2050 bude v mestách žiť až 70 percent svetovej populácie,“ upozorňuje mladý startupista. „V mestách sa vyprodukuje iba 15 percent potrebných potravín. Zvyšok bude treba doviezť zvonku. Aké to prinesie problémy? Utrpí čerstvosť, kvalita a možno očakávať, že potraviny budú drahšie kvôli stúpajúcim nákladom na dovoz.“ Za pravdu mu dáva aj Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorá takisto predpovedá čoraz vyššie ceny potravín. Lesy budú ešte viac ustupovať pôde. A pôda zas stavbám. Znečisteniu. Nie je to vzdialená budúcnosť. Už pred dvoma rokmi nás odborník na potravinovú bezpečnosť zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Jozef Golian upozornil, že na Slovensku rapídne ubúda orná pôda, zostávajúca sa devastuje alebo sa nevyužíva efektívne. Cíti to takmer každý Slovák, hoci si to nemusí uvedomovať.

Vertikálne pole na Expo 2015 v Miláne.
Vertikálne pole na Expo 2015 v Miláne. Autor: Andrej Barát, Pravda

Študenti urobili prieskum. Vyšlo im, že síce až 55 percent respondentov uprednostňuje domácu zeleninu, no až 83 percent z nich je odkázaných na supermarkety. Len 17 percent opýtaných si dokáže zabezpečiť vlastnú zeleninu. Nie je to pasca? „Bolo však veľmi zaujímavé pozrieť sa na konkrétne dôvody, ktoré ľuďom bránili v pestovaní,“ hovorí autor projektu. Medzi tri najvážnejšie patril nedostatok času, chýbajúce skúsenosti, no úplne na prvom mieste bol nedostatok priestoru. A teda nedostatok pôdy. „Až 42 percent ľudí nepestuje zeleninu preto, lebo nemajú kde. Chýba im záhradka alebo aspoň balkón. Takéto výsledky nevyšli iba nám. Úplne rovnaké dôvody uvádzali ľudia v prieskumoch po celom svete, či to bol New York, alebo Tokio,“ dodáva Ivan Šodor. Tak si začali s kolegami klásť otázky, že ak je pôda nedostatkovým faktorom, dokázali by pestovať zeleninu aj bez nej?

Čerstvá bazalka aj na Marse

Čo vyžaduje bazalka od pôdy? Živiny. Ak si ich rozmeníme na drobné, je to najmä dusík, fosfor a draslík. Študenti ich zarobili v roztoku. Bylinka potrebuje stabilitu. Použili keramzit. Hlinené guľôčky, ktorých stačí len málo, aby rastlina mala oporu. Nadzemná časť, ale aj korene rastú voľne do priestoru. A „zhlboka dýchajú“. Práve vďaka tomu dokáže rásť zelenina v GrowBoxe trikrát rýchlejšie a získa o tretinu väčší objem. „Nie je to vďaka hnojivám ani urýchľovačom či špeciálnej chémii. Využívame obyčajný princíp ako každý záhradkár, keď okopáva hriadky. Nerobí to len kvôli burine, ale aj kvôli prevzdušneniu pôdy,“ usmieva sa študent.

Bazalka sa potrebuje ešte napiť. Ako však poliať rastlinu, ktorej korene visia vo vzduchu? Využili ultrazvuk. Ten dokáže z roztoku vyrobiť hmlu, ktorá dokonale obalí korene, všetky aj tie najjemnejšie vlásočnice pokryje a maximálne efektívne tak rastline dodá vodu a v nej potrebné živiny. Študentský projekt dokáže v porovnaní s konvenčným poľnohospodárstvom ušetriť až 98 percent vody. 

Poschodové pestovanie šalátu.
Poschodové pestovanie šalátu. Autor: Andrej Barát, Pravda

„To znamená, že tradičné poľnohospodárstvo vyplytvá 98 percent vody.“ Ivan Šodor nám kreslí na tabuľu strom. „Potrebujem dostať vodu ku koreňom, ktoré sú asi o meter hlbšie. A to je veľmi ťažké. Aby sa k nim dostala, musíme jej naliať veľmi veľa. Časť vody sa odplaví inam. Ďalšia sa vpije do zeme. My sme však vodu dokázali zacieliť presne tam, kam potrebujeme.“ Ultrazvuk navyše priebežne čistí roztok a zbavuje ho tak rias alebo iných nežiaducich organizmov. Žiadni škodcovia. Žiadne pesticídy.

Všetko riadi mikroprocesor. Určí, kedy sa vytvorí hmla. Keď je hmly dostatočné množstvo, prepne zariadenie do úsporného režimu. A riadi svetlo. Dbá o to, aby mala rastlina zabezpečený deň aj noc.

GrowBox používa LED svetelný zdroj. Človek sa tak nemusí starať, či škatuľu postaví do tmavého kúta, hoci aj do pivnice. Pri umiestňovaní malého zeleného laboratória v interiéri tak nemá pestovateľ zviazané ruky, čo je veľká výhoda. Nie je potrebné prispôsobovať interiér minizáhradke, naopak, tá sa ľahko prispôsobí priestoru. Hoci rastliny využívajú v konkrétnych fázach len určitú časť farebného spektra svetla, GrowBox emituje klasické biele svetlo. „V súčasnosti neexistuje technológia, ktorá by dokázala úplne nahradiť slnečné žiarenie. Na to je potrebné spraviť ešte veľa výskumov,“ vysvetľuje Šodor.

Výsledkom je teda škatuľka bez pôdy, s modernými technológiami, plne automatická. Zákazník k nej dostane fľašu s roztokom a predpestované rastliny, ktoré stačí iba vložiť dnu, netreba ich nijako presádzať v kvetináčoch. Ak ich celé využije, objedná si ďalšiu kolekciu a znova ju vloží dnu. Záhradka si každý mesiac vypýta za elektrinu približne toľko, čo stojí jedna káva v kaviarni. Ak by ju však pestovateľ pripojil k obnoviteľnému zdroju energie, trebárs k zostave so solárnymi panelmi, otvárajú sa nové možnosti. Myšlienky nadšencov hneď vystrelia k Marsu, k vesmírnym korábom. Ale čo takto obyčajná farma na zemi s geotermálnym vrtom? Či dokonca farma v zanedbanom mestskom prostredí, ktoré sociálne upadá a kde dlhé roky chýba zamestnávateľ?

Nevyhnutnosť?

Najväčšia vertikálna farma na svete je v meste Newark v americkom štáte New Jersey. Spoločnosť AeroFarms ju postavila v oblasti, ktorá sa dlho spamätávala po ekonomickej kríze. Firma prináša nové pracovné miesta a stále rastie. A to len vďaka tomu, že do husto zastavaného prostredia priniesla čerstvú rukolu a ďalšie bylinky a zeleninu, ktorá vydrží po nákupe aj niekoľko dní. Britský denník The Guardian píše, že vďaka pestovaniu bez vody, pôdy a slnečného svetla dokáže mať takáto farma až 70-násobne vyššie výnosy v porovnaní s tradičným poľnohospodárstvom. Opäť bez akýchkoľvek hnojív či chemických postrekov. Zeleninu pestujú na opakovane použiteľnej tkanine vyrobenej z recyklovaných plastových fliaš. Svietia na ňu svetelné trubice. Vďaka špeciálne nastavenému svetlu dokážu v netradičnej mestskej farme ovplyvniť sýtosť farieb, chute a arómy. Projekt vznikal v priestore zaniknutej oceliarne. Opustený nočný klub pretvorili na výskumné stredisko.

The Guardian však tlmí nadšenie a pripomína, že podobné projekty stále vyvolávajú medzi odborníkmi rozporné reakcie. Spoločnosti ako AeroFarms majú napríklad problém získať certifikát biopotraviny, čiže takej, ktorá bola vyrobená bez použitia chémie. „Ak vyberiete pôdu zo systému, je to legitímny organický systém?“ cituje denník potravinovú expertku Carolyn Dimitriovú z Newyorskej univerzity. Mestské farmárčenie sa podľa nej stáva trendom, no je otázne, či to bude ekonomicky výhodné.

Študenti z Nitry sa zatiaľ snažia prepašovať pestovanie priamo k jednotlivcom v urbánnom prostredí. Ako zaujímavý trh sa javia kancelárie. „Podľa viacerých výskumov zeleň na pracovisku zvyšuje produktivitu. Človek sa cíti lepšie, pracuje v krajšom prostredí. A v zime, keď príde zvonku celý premrznutý, tak si len odstrihne lístky čerstvej mäty, zaleje  ich horúcou vodou a má perfektný čaj,“ mieni Ivan Šodor.

Ivan Šodor.
Ivan Šodor. Autor: Archív Ivan Šodor

Ich box je zatiaľ v beta verzii, testujú ho ľudia z coworkingových centier. Pripravujú prispôsobiteľný systém škatúľ, ktoré bude možné ukladať na seba a môžu tak vznikať celé zelené steny. S vlastnými rozmermi, farbami, drevom, bylinkami, vôňami. Do konca tohto roka chcú ponúknuť na trhu hotový produkt.

„Nebojujeme proti pestovaniu v pôde. Ak je kvalitná, tak by sa určite mala využívať. Nechceme odrádzať ľudí od záhradkárčenia. Problém je však v tom, že nie všetci majú takúto možnosť. A v budúcnosti bude takýchto ľudí čoraz viac,“ hovorí Šodor. Tisícky rokov podľa neho robíme poľnohospodárske činnosti tým istým spôsobom. Lenže počet ľudí sa vo veľmi krátkom čase rapídne zväčšil. V roku 2062 má byť podľa OSN 10 miliárd ľudí. Planéta sa nijako nezväčší. „Budeme potrebovať inovácie v poľnohospodár­stve. Niekto musí začať, kým je ešte čas.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vertikálne pole #Slovenská poľnohospodárska univerzita #pôda #GrowBox #farmári
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
18,99
Aranžmán s amarylisom

Aranžmán s amarylisom

19,99
Antúria červená

Antúria červená

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk