Vesmírna odysea do medzihviezdneho priestoru

, 12.09.2017 07:00
sonda Voyager
Sonda Voyager na oficiálnej fotografii NASA. Autor:

Nachádzajú sa za hranicou našej slnečnej sústavy, majú už 40 rokov, no stále komunikujú so Zemou. Sesterské sondy Voyager 1 a Voyager 2 odštartovali pred koncom leta v roku 1977 a vydali sa najdlhšiu výpravu v ľudskej histórii.

Súčasné produkty majú životnosť niekoľko rokov, a preto tieto sondy vyrobené technológiou dostupnou v 70. rokoch sú fascinujúcou ukážkou dokonalého inžinierstva a plánovania a ich vesmírna misia jednou z najprínosnejších v histórii.

Sondy prestanú so Zemou komunikovať približne v roku 2025, keď im skončia batérie. Tým sa však ich misia neskončí. Môže trvať dlhšie ako ľudstvo samo. Sondy sú vybavené pozláteným 18-centimetrovým diskom so záznamom zvukov a fotografií, ktoré zachytávajú život na našej planéte v dobe vypustenia. Prípadní mimozemšťania si tak budú môcť vypočuť pozdravy v 55 pozemských jazykoch alebo sa započúvať do hudobných diel Wolfganga Amadea Mozarta či bluesmana Blind Willieho Johnsona. Samozrejme, nie je jasné, či sa tak niekedy stane. Isté však je, že tieto disky môžu byť to posledné, čo po nás vo vesmíre zostane.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

„Myslím, že len niekoľko misií sa môže porovnávať s výsledkami, aké priniesli sondy Voyager počas 40 rokov skúmania kozmu,“ uviedol Thomas Zurbruchen z americkej vesmírnej agentúry NASA. „Poodhalili tajomstvá vesmíru a boli inšpiráciou pre ďalší kozmický výskum.“

Malá modrá bodka

Pôvodne sa veľmi nerátalo s tým, že sa sondy dostanú až za okraj slnečnej sústavy. „Nikto z nás pri štarte sond netušil, že budú pracovať tak dlho. Pre mňa boli najzaujímavejšie prelety okolo vzdialených planét. Som však presvedčený, že aj počas ďalších rokov nás poučia o vzdialených hlbinách vesmíru a o veciach, o ktorých sme nič nevedeli,“ povedal Ed Stone, ktorý na projekte Voyager pracoval od roku 1972. Pre neho bol najpamätnejší moment, keď sondy zistili, že na Jupiterovom mesiaci Io sa nachádzajú sopky. „Vtedy nám začalo byť jasné, že tieto sondy nás najbližšie roky neprestanú prekvapovať,“ spomína Stone.

Snímka Jupitera, ktorú zhotovila v roku 1979...
Snímka Jupitera, ktorú zhotovila v roku 1979 sonda Voyager. Autor: NASA/JPL-CALTECH

Očakávania vedcov sa naplnili. Voyager 1 a 2 úplne zmenili naše vnímanie vesmíru. Priniesli pionierske objavy o atmosférach vzdialených planét, ohúrili zistením o množstve a diverzite mesiacov okolo Jupitera a Saturnu, priniesli nové informácie o povahe medziplanetárneho priestoru či zblízka si prezreli ich prstence. Urobili aj trochu zvláštne pozorovania.

Napríklad na návrh slávneho astronóma Carla Sagana sa Voyager otočil k Zemi a zo vzdialenosti 6,4 miliardy kilometrov urobil snímku našej planéty. Táto fotka obletela svet, lebo Zem je na nej len nenápadná bodka akoby stratená v temnom a nekonečnom vesmíre.

„Pre mňa zrejme neexistuje lepší príklad nezmyselnosti všetkých konfliktov, ako táto fotografia drobnej bodky. Podľa mňa zvýrazňuje našu zodpovednosť sa k sebe správať čo najmilšie a lepšie sa o tú bodku starať, lebo je naším jediným domov vo vesmírnej pustatine,“ povedal Sagan na prednáške na Cornellovej univerzite.

Smerom k hviezdam

Misia Voyager bola a stále je veľkým úspechom. Sondy vyfotografovali všetky planéty vonkajšej sústavy – teda Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Obe doputovali najďalej zo všetkých prístrojov, ktoré ľudia vytvorili. Voyager 1 sa pohybuje vyššou rýchlosťou, a tak je od Zeme ďalej ako sesterská sonda. Poháňané sú rozpadom rádioaktívneho plutónia-238. Takýto pohon sa používa pri misiách na veľmi dlhé vzdialenosti, kde už nie je dostatok slnečného žiarenia, aby bolo možné použiť solárne panely.

Dňa 25. augusta 2012 NASA potvrdila, že Voyager 1 oficiálne opustil heliosféru, čo je akýsi obal slnečnej sústavy, a vstúpil do medzihviezdneho priestoru. Sonda bola schopná urobiť veľmi vzácne a dôležité merania magnetického poľa a častíc. Vedci tak získali dáta o vzťahu magnetického poľa Slnka, slnečného vetra a priestoru medzi hviezdami.

„Nikdy nezabudnem na prvý deň v práci. Vošla som do miestnosti plnej špičkových vedcov, obutá v sandáloch, na sebe krátke nohavice a tričko s Pac-Manom, ktorý požieral planéty,“ uviedla Jamie Rankinová z Caltechu na svojom blogu. K tímu vedcov sa pripojila šesť dní po tom, čo Voyager 1 preletel do medzihviezdneho priestoru. Teraz 27-ročná Rankinová používa údaje z Voyagera, aby vysvetlila, ako sa mení intenzita galaktického kozmického žiarenia, keď reaguje s heliosférou. Takže po štyroch dekádach sa misia Voyagerov stala multigeneračným projektom, z ktorého ťažia aj vedci, ktorí len práve skončili vysokú školu.

Misia sa nikdy neskončí

Vesmír je takmer prázdny, a tak sa neočakáva, že by sondy, ktoré nie sú oveľa väčšie ako človek, mali kolíziu s nejakým vesmírnym telesom. Problémy by nemali mať ani s kozmickým žiarením, pretože boli skonštruované tak, aby bez problémov zvládli prelet okolo Jupitera. V medziplanetárnom priestore sa však nachádzajú oblaky drobného materiálu, ktorý je pozostatkom po supernovách, ktoré explodovali pred miliónmi rokov. No podľa vedcov by ani tento prach nemal sesterské sondy ohroziť. Práve naopak, od sond sa očakáva, že urobia merania prachu a vedcom pomôžu lepšie ho spoznať.

Keďže výkon elektrických generátorov na sondách sa každý rok znižuje o 4 watty, inžinieri skúmajú, ako udržať sondy pri živote s čoraz nižšími dodávkami energie. „Technológia je desiatky rokov stará. Takže stále potrebujeme ľudí, ktorí majú skúsenosti s dizajnom sond zo 70. rokov. Hľadáme možnosti a vylepšenia, ako ich udržať v prevádzke dnes aj počas ďalších rokov,“ uviedla Suzanne Doddová, manažérka projektu Voyager.

Aj keď sa sondy odmlčia, budú pokračovať v ceste vesmírom zhruba rýchlosťou 50-tisíc kilometrov za hodinu. Jedno „koliesko“ v našej galaxii Mliečna cesta im teda bude trvať 225 miliónov rokov. Dosť na to, aby niekto zlaté disky predsa len objavil.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sonda voyager #NASA
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk