Legendárnu sondu Cassini si privlastnila najkrajšia planéta

, 18.09.2017 07:00
Sonda Cassini
Sonda Cassini nad Saturnom na konci augusta, počas posledných dní svojej misie. Autor: ,

Po 20 rokoch vo vesmíre sonda Cassini ukončila svoju misiu riadeným pádom do atmosféry Saturnu. V nej zhorí ako meteor. Čo sa však sonde podarilo zistiť, to zamestná výskumníkov na ďalšie desaťročia dopredu.

Na konci životnosti sa sonda Cassini zmenila na kaskadéra. Ako prvá a na dlhý čas jediná sonda sa odvážila preletieť medzi Saturnom a prstencami tejto ikonickej planéty. Tento odvážny kúsok zopakovala hneď niekoľkokrát a po vyčerpaní paliva so Saturnom aj navždy zostane.

Je toho však oveľa viac, čo družica Cassini-Huygens počas svojho pôsobenia dokázala. Nie je vylúčené, že sa na ňu bude spomínať ako na sondu, ktorá objavila mimozemský život.

Americká vesmírna agentúra NASA môže byť právom pyšná na to, čo Cassini za 13 rokov v blízkosti Saturnu dokázala. Z dát, ktoré poslala na Zem, vzniklo viac ako štyritisíc vedeckých štúdií. Posledné dáta poslala včera. Antény nasmerovala tak, aby vyslala čo najviac údajov počas zničujúceho pádu do atmosféry Saturnu. Nechýbali ani údaje o mesiacoch Titan a Enceladus. Vďaka Cassini napríklad vieme, že na Saturnovom mesiaci Titan prší a že mesiac Enceladus pod ľadovou škrupinou skrýva oceán plný vody. Podľa astrobiológov sú to vhodné miesta na vznik aspoň jednoduchých foriem života.

Saturn: Fešák nočnej oblohy

Saturn je takzvaný plynný obor. Je to šiesta planéta od Slnka a druhá najväčšia v slnečnej sústave. Planéta s priemerom 116¤464 kilometrov je 95,2-krát ťažšia ako Zem a je aj planétou s najnižšou hustotou. Pre prstence, ktoré sú viditeľné zo Zeme aj malým ďalekohľadom, je Saturn označovaný za najkrajší objekt slnečnej sústavy. Cieľom pozemských sond sa Saturn stal prvýkrát v roku 1979. Vtedy okolo neho preletela americká sonda Pioneer 11. Ďalšími prieskumníkmi Saturnu boli na začiatku 80. rokov sondy Voyager 1 a Voyager 2. Tie sa už momentálne nachádzajú za hranicou slnečnej sústavy – v medzihviezdnom priestore, stále však komunikujú so Zemou.

V októbri 1997 odštartovala z mysu Canaveral na Floride raketa Titan 4B/Centaur, ktorá do vesmíru vyniesla dvojsondu Cassini-Huygens, ktorá je pomenovaná po významných astronómoch – Talianovi Giovannim Cassinim a Holanďanovi Christiaanovi Huygensovi. Obaja muži sa v 17. storočí zaoberali skúmaním Saturnu. Planéta je pomenovaná po rímskom bohu, ktorý je obdobou gréckeho boha Krona. Kronos bol podľa mytológie kráľom bohov, vládcom Olympu a otcom Dia. Bol bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny.

Titan a Enceladus ohromili

Štart sondy Cassini-Huygens sprevádzali kontroverzie. Je totiž vybavená generátormi elektrickej energie, ktoré používajú rozpad rádioaktívneho plutónia-238. Malý rádioreaktor bolo nutné použiť, pretože sonda pri Saturne nemala dosť energie výhradne zo slnečných panelov. Štart sa však podaril a o sedem rokov sa Cassini-Huygens dostala k Saturnu. Na Vianoce 2004 sa od Cassini odpojila európska sonda Huygens, ktorej sa podarilo dostať cez hustú atmosféru záhadného mesiaca Titan. Pristátie sa podarilo 14. januára 2005. Bolo to vôbec prvé pristátie v dejinách na telese vo vonkajšej oblasti našej slnečnej sústavy. Huygens zistil, že na Titane prší metán a etán, tečú tam rieky, existujú tam jazerá a moria. Podľa vedcov takto niekedy vyzerala aj Zem.

Ešte väčšie prekvapenie však priniesol výskum mesiaca Enceladus. Z jeho južného pólu vyvierajú gejzíry vody. Von sa dostávajú cez hrubú ľadovú škrupinu pomocou vulkanickej aktivity. Vedci predpokladajú, že Enceladus je vlastne jeden veľký oceán a nie je vylúčené, že aspoň blízko podmorských gejzírov sa vyskytujú živé organizmy. Sú to extrémne podmienky na vznik života, ale aj v hlbinách pozemských oceánov pri vulkanických prieduchoch sa to životom len tak hemží. Žijú tam dokonca morské pavúky a krevety. Preto astrobiológovia nevylučujú, že niečo podobné by sa dalo nájsť aj na mesiaci Enceladus. Na to však bude potrebný ďalší výskum.

Možnosť nájdenia mimozemského života je samozrejme fascinujúca z rôznych uhlov pohľadu. Ak je na Enceladuse čo i len primitívny mikrób, znamená to, že život sa môže vyvinúť prakticky kdekoľvek vo vesmíre. Preto sa aj v súčasnosti veľa investuje do nových teleskopov a pozorovacích techník schopných nájsť exoplanéty, ktoré sa podobajú Zemi.

Priebeh konca

Životnosť sondy, ktorá v čase odletu do vesmíru vážila presne 5¤712 kilogramov, bola dvakrát predĺžená. Cassini bola vybavená viacerými prístrojmi a počas svojej misie odoslala cenné dáta v objeme 635 GB. Saturn, ktorý je od Zeme vzdialený zhruba 1,4 miliardy kilometrov, obletela celkom 293-krát a na svojej púti preletela 7,8 miliardy kilometrov.

Cassini vstúpila do atmosféry Saturnu včera o 13.53 nášho času. Motory zapla na desať percent výkonu, aby stabilizovala trajektóriu letu. To umožnilo nasmerovať antény smerom k Zemi a vysielať nové údaje o zložení atmosféry Saturnu. O minútu neskôr však už museli byť motory spustené naplno. O chvíľu neskôr sa kontakt s Cassini stratil. To bol aj koniec misie tejto výnimočnej sondy.

Rozhodnutie o konci misie má však svoje racionálne dôvody. A opäť sa týkajú „mimozemšťanov.“ Keby Cassini nezhorela v atmosfére Saturnu, mohlo by sa stať, že by padla na niektorý z mnohých mesiacov tohto plynného obra. To vedci nechcú. Obávajú sa, že by mohla na niektoré z týchto vesmírnych telies preniesť pozemské baktérie a kontaminovať potenciálny miestny biotop.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sonda Cassini #saturn #misia #20 rokov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk