Jednosmerná cesta áut von z moderných miest

, 25.09.2017 10:30
VIKEND-staratrznica
Car sharing dorazil aj do Bratislavy. Služba up! city ponúka v centre elektromobily. Autor:

Za trinásť rokov pribudol na Slovensku milión osobných automobilov. Ich počet sa od roku 2004 vlastne zdvojnásobil - z vyše milióna na viac ako dva milióny. Má vôbec zmysel pod ťarchou týchto čísel hovoriť u nás o mestách bez áut? Príklady zo Západu hovoria, že láska k automobilom sa v spoločnosti od istého momentu vytráca. A že je vo výhode ten, kto sa na tento stav pripraví aj desaťročia vopred. Budúcnosť dopravy by sa preto mala skloňovať 365 dní v roku, pri každom novom developerskom projekte a nielen počas Európskeho týždňa mobility, ktorý v piatok 22. septembra vyvrcholil Svetovým dňom bez áut.

Na slovenské pomery je to naozaj jedinečný čin. Dokázali sa v ňom spojiť občianske združenia so samosprávou a súkromným sektorom, aby obyvateľom i návštevníkom Bratislavy ponúkli novú a ekologickú formu dopravy. Projekt up! city, ktorý po skúšobnej letnej prevádzke začiatkom septembra spustili naostro, je postavený na krátkodobom prenájme elektrických automobilov, bicyklov, kolobežiek a "nákladných” bicyklov. Človek žijúci v centre tak môže vlastníctvo automobilu vymeniť za krátkodobý prenájom vozidla. S požičaným autom sa lacno a pohodlne dostane na nákup i na výlet do okolia.

Najmä krátkodobé požičiavanie vozidiel, vo svete známe ako car sharing, zároveň dokonale sedí s témou tohtoročného Európskeho týždňa mobility, ktorou bola „čistá, zdieľaná a inteligentná mobilita“. Týždňová akcia, ktorú Európska komisia organizuje pravidelne od roku 2002, má totiž každý rok inú tému, na ktorú sa snaží upozorniť samosprávy (nielen) na starom kontinente. V tomto roku sa do akcie, ktorá trvala od 16. do 22. septembra, zapojilo 2¤434 miest v päťdesiatich krajinách sveta. Na Slovensku to bolo napríklad až 49 miest (rekordérom je susedné Rakúsko s 579 zapojenými samosprávami).

V posledných rokoch si však u nás túto akciu ľudia spájajú najmä s týždňom, keď majú šoféri MHD zadarmo a viac ako inokedy sa v médiách skloňuje ekologická doprava a cyklotrasy. Máloktoré mesto podnikne niečo radikálnejšie, ako napríklad, že vyhradí časť mesta, inak určenú aj pre autá, výlučne pre chodcov, cyklistov a mestskú hromadnú dopravu. Z krajských miest to tento rok skúsili v Trnave na Štefánikovej ulici, ktorú pre autá uzavreli na jeden deň – 22. septembra. Európsky týždeň mobility je napriek tomu záslužná akcia, no možno nie dosť rázna. Mestá sa ďalších 52 týždňov ďalej stavajú – pre autá.

Štefánikova ulica v Trnave - v rámci Svetového...
Štefánikova ulica v Trnave - v rámci Svetového dňa bez áut. Autor: Zdroj: Mesto Trnava

Iste, developeri dnes už lákajú aj na cyklotrasy či blízkosť verejnej dopravy, zároveň však rozširujú cesty a budujú podzemné garáže pre nové autá. V Londýne pritom niektoré rezidenčné štvrte stavajú bez parkovacích miest! V dokumente o živote v Helsinkách v roku 2050 zase píšu: „Helsinčan budúcnosti nebude vlastníkom automobilu.“ Kacírske myšlienky… ale nachádzajú opodstatnenie vo svete, ktorý nivočia klimatické zmeny spôsobené sčasti aj flotilou 1,2 miliardy automobilov, či pri uvedomení si, aký je auto ekonomický nezmysel, keďže podľa prieskumov stojí až 96 percentu času na parkovisku – nevyužité.

Záujem o autá na Západe klesá

Na Západe sa o vyhasínajúcej láske k automobilom začalo hovoriť koncom 90. rokov. Tento trend sa potvrdil najmä po svetovej finančnej kríze v roku 2008, keď sa o slovo v spoločnosti začala hlásiť generácia dnešných tridsiatnikov. Tí miesto volantu v rukách oveľa radšej držia smartfón. Potvrdil to aj prieskum, podľa ktorého by sa radšej vzdali automobilu, ako mobilu. Neboli to však len mladí, ktorí sa zriekali vozidiel. Veľké metropoly sa v posledných rokoch viac zahusťovali, a jazdiť po nich autom sa stáva peklom. K verejnej doprave či bicyklom preto prešla aj časť strednej generácie.

Kým mladí po kríze ignorovali autá najmä z ekonomických dôvodov (nemali na ne) a následne si zvykli žiť bez nich, starší z veľkých miest postupne pochopili, že verejná doprava môže byť relatívne pohodlná a oveľa rýchlejšia a výhodnejšia než vlastné auto. Ľudia teda k iným formám dopravy neprechádzali z ekologických pohnútok, ale vlastne z donútenia. A vynútiť si ekologickejšie správanie svojich občanov môžu práve samosprávy. V najrôznejších mestách po svete už dlhšie rušia parkoviská v centre, spoplatňujú vstup do mesta autám, ktoré príliš znečisťujú ovzdušie, alebo menia jazdné pruhy na cyklotrasy.

Skúsenosť mnohých je pritom taká, že ak sa to deje evolučne a nie revolučne, ľudia si na zmeny zvyknú. Sú teda mladí, ktorí sú viac zvyknutí na prepravu bicyklami či verejnou dopravou, zárukou toho, že mestá neochvejne smerujú k deautomobili­zácii? Treba ešte chvíľu počkať. Otázkou totiž ostáva, či ignorovanie automobilov u mladej generácie nespôsobilo aj to, že ich rytmus života je celkom iný než u ich rodičov. Generácia, ktorá do tridsiatky cestuje po svete a neviaže sa, auto skutočne veľmi nepotrebuje. V súčasnosti sú však už mnohí z nich rodičmi. Nezmení to ich vzťah k vlastneniu auta?

Londýn bojuje s osobnými autami poplatkami za...
Londýn bojuje s osobnými autami poplatkami za vstup do centra. Autor: Reuters, TOBY MELVILLE

V každom prípade, trend poklesu záujmu o autá sa ukazuje v posledných rokoch aj v číslach. Americký dopravný expert Michael Sivak z Michiganskej univerzity už pred štyrmi rokmi napísal, že motorizácia v Spojených štátoch dosiahla svoj vrchol. Podľa údajov, ktoré prezentuje, sa tak malo stať v roku 2008. Londýnska štvrť Hackney zase pred dvomi rokmi informovala, že od posledného sčítania ľudu sa jej populácia zvýšila o 45 000 nových obyvateľov, zároveň však o tri tisícky klesol počet ľudí vo štvrti vlastniacich automobil. Na Slovensku sa o takomto trende hovoriť nedá. Zatiaľ.

Vizionárske mestá u nás chýbajú

Dôvodov, prečo Slováci stále milujú svoje autá, je viacero. Nástup motorizmu tu bol oproti Západu zbrzdený, a tak tu ešte stále pretrváva povedomie, že vozidlo je symbolom statusu a nielen praktickým pomocníkom. Prechod k verejnej doprave brzdí fakt, že veľký rozvoj miest u nás prebiehal v 60. – 80. rokoch minulého storočia, keď dominanciu automobilov nik nespochybňoval. Kým starobylé metropoly sa autám len prispôsobovali, ale neboli pre ne vyslovene dizajnované, o sídliskách z čias socializmu, ale ani o satelitných mestečkách z posledných desaťročí, sa to nedá povedať. Tie boli pre autá ušité.

Hoci mestská doprava u nás nikdy nemala také zlé meno ako napríklad v Spojených štátoch, predsa sa ani v mnohých krajských mestách úrovňou (technickou i morálnou) nemôže rovnať priemeru západnej Európy. Inými slovami, napriek dopravným zápcham, ktoré postihujú stále viac miest, ľudia nevidia v prechode k verejnej doprave praktickú výhodu. Keďže Európsky týždeň mobility poskytuje priestor na diskusiu o budúcnosti dopravy v mestách, zisťovali sme, aké vízie v tomto smere majú jednotlivé krajské mestá na Slovensku. Odvážnym vizionárom u nás nie je nik, dokonca sa zatiaľ ani nezvažuje zákaz pre autá na naftu. No pokrok oproti minulosti je badateľný.

Každé z oslovených miest napríklad podrobne opísalo svoje nové cyklotrasové projekty. Fakt, že je to téma, ktorá je pre ľudí dôležitá, je zjavný najmä v predvolebnom čase, keď sa kedysi okrajová téma cyklistov dostáva aj do hesiel na bilbordy. Konkrétnejšie kroky opísala Trnava, ktorá sa pokúša zväčšovať pešiu zónu v historickej časti centra a znížila parkovné v meste pre elektromobily; Bratislava sa pochválila car share projektom up! city; Banská Bystrica chce aktívnou parkovacou politikou meniť správanie vodičov v meste; Nitra zase experimentuje s projektom zdieľaných bicyklov.

Problémom je naďalej verejná doprava. Väčšina miest hovorí o „stabilnom“ záujme, čo je po rokoch odlivu ľudí od MHD prezentované ako úspech. Ľudia sa k verejnej doprave masovo nehrnú, napriek tomu, že oproti minulosti ponúka v mnohých prípadoch lepšie vybavené a spoľahlivejšie vozidlá, lepší informačný systém, v prípade Bratislavy napríklad aj zmodernizované trate električiek. Aj podmienky pre cyklistov sú v mestách lepšie, no stále nezasiahli kritickú masu, keď by sa developerský projekt bez cyklotrasy a miesta pre bezpečné uloženie bicyklov pokladal za rovnaký problém ako reštaurácia navrhnutá bez toaliet.

Prvý krok – integrácia

Ako však ľudí presvedčiť, aby pustili z rúk volant? Presne touto otázkou sa zaoberal publicista Owe Carter vo svojej rozsiahlej analýze Carless Cities, ktorú publikoval pred tromi rokmi. Jedným z tipov je už spomínané plánovanie výstavby v meste tak, aby vyslovene odrádzala ľudí od používania automobilu, no zároveň ostala atraktívnou a žiadanou. Samosprávy by podľa neho mali svoje kampane cieliť na ľudí, ktorí práve podstúpili veľkú zmenu v živote – presťahovali sa, zakladajú si rodinu a podobne. Práve vtedy sa vraj vytvárajú návyky, ktoré následne pretrvávajú aj celý život.

Alfou a omegou je však to, aby alternatíva k autám fungovala. Gilles Vesco, muž, ktorý navrhol jedno z najprogresív­nejších dopravných riešení pre francúzske mesto Lyon, pre denník Guardian v tejto súvislosti povedal: „Pohonom pre mobilitu sú dnes digitálne technológie. Niektorí sociológovia zameriavajúci sa na oblasť dopravy tvrdia, že informácie sú polovica prepravy. Dopravné prostriedky sa stanú len aplikáciami, ktoré ovládate cez svoj smartfón.“ Carter zase dodáva, že aby ľudia presedlali na verejnú alebo zdieľanú dopravu, musí byť splnená jedna základná podmienka – jej predvídateľnosť.

Vlak, moderná električka na zrekonštruovanej trati a elektrobicykel sú napríklad vymoženosti, ktoré Bratislava v súčasnosti ponúka, stále však na seba nenadväzujú spôsobom, ktorý môžete vyčítať z obrazovky svojho telefónu a v ideálnom prípade ním za jazdy aj zaplatiť. Podľa expertov je toto jediná cesta. Zákazy a poplatky pre autá síce čiastočne fungujú, no vždy sa nájde časť vodičov, ktorá nájde spôsob, ako ich obísť, ďalší ľudia zase majú na to zaplatiť akékoľvek mýto či sankciu a ďalšia časť populácie, menej solventná, je takýmito prostriedkami ešte viac znevýhodňovaná a izolovaná.

Cesta, ako začať, teda spočíva v integrácii (skutočnej, nielen tej na papieri) dopravy v mestách. Využívaním rôznych ekologických alternatív možno ľudí presvedčiť, aby od developerov sami požadovali cyklotrasy, či aby netrvali na parkovacom mieste. Netreba pritom zabúdať, že mnohé vízie sa budú naplno realizovať možno až o desaťročia. Budovy a mestské štvrte pre toto obdobie však staviame už dnes. Bude naozaj stále väčšina populácie dochádzať za prácou? Čo všetko už budú vedieť smartfóny? Nebudú okrem dieslov (podľa aktuálnej novely zákona o ovzduší, ktorá je v druhom čítaní v parlamente budú môcť obce zakázať vstup vozidiel niektorých emisných tried do určených zón) pochované aj benzíny? Rozmýšľame nad tým pri budovaní miest?

Bez áut bude viac centier

Stále nezodpovedanou otázkou ostáva, prečo by sa ľudia mali automobilov vzdať. Naftu a benzín už dnes nahrádzajú ekologickejšie elektromobily, prečo by mal tento technologický klenot 20. storočia byť v 21. odsúdencom? Jednou z odpovedí môže byť sociálny kontakt. Jeho nedostatok v spoločnosti sa skloňuje v najrôznejších podobách. A práve obmedzenie osobnej dopravy (v Banskej Bystrici podľa prieskumu mesta jazdí v 81 percentách automobilov len jediný pasažier) môže prispieť k tomu, že ľudia budú navzájom viac komunikovať a spoznávať sa ľudia z rôznych spoločenských vrstiev.

Každý, kto sa vozí v autobusoch plných ľudí hľadiacich na displeje svojich telefónov, síce môže oponovať, no netreba zabúdať, že obmedzenie áut v mestách vytvorí aj nové pešie zóny mimo centra. A tie sú predsa jadrom života v mestách po celom svete. Rikhard Manninen, ktorý plánuje dopravu budúcnosti pre fínske Helsinki, hovorí, že viac peších zón v mestách vytvorí aj viac centier. Kým v súčasnosti sa aj obyvatelia slovenských miest obyčajne stretávajú v centre – na pešej zóne, mestá bez áut by mohli vytvoriť viac takýchto zón, čo by mohlo brániť vzniku get či eliminovať rozdiely medzi mestskými časťami.

Aj preto bol Svetový deň bez áut pre mnoho slovenských miest premárnenou šancou, ako takúto budúcnosť obyvateľom ukázať. O tom, ako vylúčenie dopravy z časti mesta radikálne zmení jej charakter, sa môžu ľudia nateraz presvedčiť len pri podujatiach, akými sú maratóny či rôzne mestské trhy, prípadne pri veľkých mestských rekonštrukciách, kde zatvoria celé ulice. Dať raz do roka zavrieť pre autá nejakú zaujímavú ulicu nemôže byť predsa taký dramatický šok obmedzujúci ľudí v okolí, a zároveň dokáže pre pochopenie dopravy budúcnosti spraviť oveľa viac než verejná doprava zdarma pre šoférov.

Automobily z miest nikdy nezmiznú. Vždy tiež budú ľudia, ktorí auto budú chcieť vlastniť. Podľa svetového trendu však možno očakávať, že vlastníctvo auta sa stále väčšej časti populácie onedlho bude javiť ekonomicky nezmyselné a ekologicky nemorálne. Časy sa zmenia. Napokon, pred časom neboli samozrejmé ani pešie zóny v historických častiach miest… Ak sa s mestami s obmedzeným prístupom áut však nezmierime už dnes, bude to v budúcnosti riadne drahé. A iba v tom lepšom prípade bude tá cena, ktorú zaplatíme, iba materiálna.

Mestá, ktoré už nechcú autá

  • Helsinki (Fínsko)

Vo fínskom hlavnom meste sa rozhodli, že autá z mesta nevytlačia poplatkami za vstup (Londýn), či rozširovaním peších zón (Madrid), ale že vytvoria taký dobrý systém verejnej dopravy, že vlastniť auto bude nezmyslom. Ich veľký projekt, pod ktorý bude patriť mestská i súkromná doprava, teda všetko od vlakov cez autobusy po taxíky a bicykle bude prepojený v jedinej jednoduchej aplikácii, ktorá bude napríklad vyberať najlepšiu cestu aj podľa aktuálneho počasia.

  • Čcheng-tu (Čína)

Život v satelitnom mestečku bez auta? V Spojených štátoch, ale aj v našich končinách ťažko predstaviteľná vec. Veľké obytné komplexy nemajú dostatok služieb, zlé napojenie na verejnú dopravu a ľudia z nich denne potrebujú dochádzať do práce do metropoly. Satelit čínskeho mesta Čcheng-tu nazvaný Great City má byť iný. Štvrť pre 80-tisíc ľudí je určená najmä pre chodcov, bude im patriť polovica plochy komunikácií. Sľubuje aj peši ľahko dostupnú linku do metropoly.

  • Vancouver (Kanada)

Severná Amerika je známa závislosťou ľudí od áut, platí to však viac na vidieku, mnoho veľkomiest sa opiera o metro a iné druhy verejnej dopravy. Najlepšie sa v tomto smere darí Vancouveru, ktorý začiatkom tohto desaťročia oznámil cieľ obsluhovať polovicu prepravy v meste inak ako autom. Plán splnili už v roku 2015… Boj jeho občanov proti autám sa začal už pred desaťročiami, keď odmietli diaľnicu, ktorá mala preseknúť jadro mesta. Odvtedy tento trend pokračuje.

  • Kigali (Rwanda)

Rwanda sa snaží spraviť svoje mestá zelenšími. V metropole Kigali spustila projekt rozširovania ciest na úkor parkovacích miest. Následne na týchto rozšírených úsekoch vyznačila vyhradené pruhy pre mestskú dopravu. Mesto je však aj príkladom, ako sa „čistenie“ môže vymknúť kontrole. Pri honbe za čistejším mestom „odstránili“ z ulíc aj rôzne sociálne prípady a zavreli ich v inej časti mesta. Upozornili na to aktivisti z Human Rights Watch.

  • Curitiba (Brazília)

Brazílske mesto bolo dlho priekopníkom atraktívnej verejnej dopravy. Celý svet pozoroval s úžasom, ako sa projekt, ktorý sa rozbiehal ešte v 70. rokoch minulého storočia, ujal a ľudia skutočne začali preferovať verejnú dopravu pred autami. Všetko sa to začalo, keď mesto napriek obvyklému rozširovaniu ciest, ktoré sa praktikovalo v iných častiach Brazílie, začalo stavať na verejnú dopravu. Mesto bolo dlho aj ekologickým vzorom pre celú Južnú Ameriku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#svetový deň bez áut #Európsky týždeň mobility
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet Rose Gerbera Mix

Sweet Rose Gerbera Mix

29,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk