Chvála bláznivosti sa začína listom Thomasovi Morovi, anglickému politikovi a spisovateľovi, ktorému Erazmus dielo venoval. V liste sa pohráva s podobnosťou jeho priezviska s gréckym slovom mória, ktoré znamená bláznivosť. Na rozvíjanie myšlienok o hravej satire a jednom z prvých svetových bestsellerov mal veľa času. V sedle bolo v tých dobách zvykom denne prejsť nanajvýš päťdesiat kilometrov, cesta z Turína do Cambridgea trvala aj tridsať dní. Dnešní študenti cestujúci rovnakou trasou na výmenný program sa v čistom čase cestovania zmestia do troch hodín.
Sotva si možno predstaviť, že bez rozvoja technológií by mohol mať program Erasmus taký masový charakter. Tento rok oslávil už svoje 30. výročie a za ten čas cezeň na univerzity a rôzne stáže v zahraničí cestovalo viac ako deväť miliónov Európanov (od roku 1998 aj 108-tisíc Slovákov). Rovnako by však program nikdy nevznikol, nebyť myšlienok o dialógu a tolerancii medzi Európanmi. Hoci od 16. storočia, keď ich rázne presadzoval i humanista Erazmus Rotterdamský, ich pošliapalo mnoho vojen a bláznov, dodnes žijú. Je to aj nadčasovosťou Erazmovho diela i životného príbehu. Veď posúďte:
Erazmus bloger
Nie je náhoda, že Chvála bláznivosti sa začínala práve listom. Len Thomasovi Morovi napísal Erazmus 51 správ. Z doloženej korešpondencie viac ako tritisíc tristo listov vyplýva, že Erazmus bol aj bez sociálnych médií v čulom kontakte s celou európskou elitou. Časť z nich azda smerovala aj na územie dnešného Slovenska, keďže jedným z adresátov Erazmovej korešpondencie bol aj Mikuláš Oláh, ostrihomský arcibiskup so sídlom v Trnave (Erazmus mu poslal tridsať posolstiev). Keďže listy písal v latinčine alebo gréčtine, jazykoch vzdelancov, budoval si nimi úzky, ale elitný klub priateľov a podporovateľov.
Za tri hodiny, ktoré by dnes strávil v lietadle a vo vlaku medzi Turínom a Cambridgeom, by si Erazmus sotva premyslel celú knihu, možno blog. Iná doba, iné spôsoby vyjadrovania, dnes by Erazmus bol možno skôr blogerom. A veľmi úspešným. Tak ako musel učencov súčasník maliar Hieronymus Bosch so svojou surreálnou Záhradou rozkoší v záplave temných sakrálnych malieb jeho kolegov pôsobiť ako rebelant, provokatér a človek z inej dimenzie, podobné reakcie vyvolal aj Erazmus s Chválou bláznivosti. Bravúrne a s nadhľadom v nej kritizoval neduhy stredovekej spoločnosti vrátane cirkevných hodnostárov.
Odporcovia budú tvrdiť, že ide o prílišné prostoduchosti, než aby pristali teológovi, alebo o veľkú iróniu, ktorá nie je v súlade s kresťanskou umiernenosťou, písal v predzvesti kritiky autor. Učenec však neočakával masový úspech diela. Už počas jeho života sa dočkalo viacerých prekladov (medzi prvými – v roku 1512 – aj do češtiny). Vďaka čitateľom prístupnému a humornému štýlu rozprávania, ktorý dnes učia mladých v marketingových kurzoch o sociálnych sieťach, bol v 30. rokoch 16. storočia autorom desiatich až dvadsiatich percent zo všetkých predaných kníh v Európe práve Erazmus Rotterdamský.
Erazmus na voľnej nohe
Erazmus je síce v histórii zapísaný s prívlastkom Rotterdamský, v tomto meste však žil len veľmi krátko a s veľkou pravdepodobnosťou sa tu ani nenarodil (ako miesto rodiska sa uvádza holandské mesto Gouda; rovnako sporný je aj dátum narodenia, viaceré zdroje uvádzajú rok 1466, no Stanfordská encyklopédia filozofie tvrdí, že to bolo 27. októbra 1467). Už v mladom veku prišiel počas morovej epidémie o rodičov, neskôr sa stal augustiánskym mníchom. Práve zážitky z rehole mu v neskoršom živote slúžili ako základ pre kritiku cirkevných praktík tej doby a snahu o reformu katolíckej cirkvi.
Ako kňaz nikdy nepôsobil a v nasledujúcich rokoch si budoval reputáciu ako nezávislý učenec vo Francúzsku, v Taliansku, v dnešnom Belgicku, Anglicku či vo Švajčiarsku. Zaujímavé je, že sa nikomu neuviazal na dlhšie obdobie – aby nik nemohol obmedzovať jeho slobodu prejavu. Dnešnou rečou by sme povedali, že žil ako freelancer – teda na voľnej nohe. Pred päťsto rokmi, rovnako ako aj dnes, mal tento životný štýl aj svoje úskalia. Pre tvorivú slobodu sa musel rozlúčiť s pravidelným príjmom. Aj preto vo viacerých listoch zo začiatku 16. storočia žiadal priateľov o zaslanie kníh či priamo peňazí na živobytie.
Ako sme v úvode prirovnávali Erazma k hipsterom, podobnosť nachádzame aj v Erazmovej vyberavosti. John Twigg v knihe o histórii Univerzity v Cambridgei písal, že Erazmus sa počas svojho pobytu v Anglicku až chronicky sťažoval na miestne počasie a pivo. Priateľom sa zveril aj s ponosou, že mu Queen’s College nevie zabezpečiť zásoby decentného vína, ktoré on údajne potrebuje na liečbu žlčových kameňov. Napriek rôznym trampotám, ktoré jeho život na voľnej nohe prinášal, však Erazmus žil istým spôsobom životom, ktorí dnes sociológovia ako "novinku” spájajú s generáciou mladých dospelých.
Erazmus aktivista
Erazmus síce z humanistických pozícií presadzoval reformu katolíckej cirkvi, nebol však za reformáciu v duchu Martina Luthera. Hoci si tieto dve osobnosti najskôr vymieňali komplimenty, neskôr sa ich cesty rozišli. Okrem teologického sporu o slobodnej vôli (o ktorom si môžete viac prečítať v tomto vydaní v eseji Daniela Pastirčáka), Erazmus od reformácie bočil aj preto, že sa hrozil konfliktu, ktorý neústupčivosť oboch strán môže vyvolať. Luthera v tomto duchu varoval: "Erazmus píšuci proti tebe celkom možno prospeje evanjeliu viac, než niektorí blázni píšuci pre teba.”
Český teológ Vít Macháček opisuje, ako v roku 1524 Erazmus využil svoj spisovateľský talent, aby oba tábory zmieril: „V texte Skúmanie viery uviedol dialóg medzi luteránom a katolíkom, v ktorého priebehu katolík, pôvodne negatívne predpojatý voči ,heretikovi‘, skúša luterána z viery, pričom postupne vychádza najavo, že luterán v skutočnosti plne akceptuje apoštolské vyznanie viery. Erazmus tu aplikuje myšlienku, že je potrebné rozlišovať medzi celkom podstatnými dogmami, s ktorými cirkev stojí a padá, a dogmami fakultatívnymi, ktoré môžu byť hodné diskusie, ale nie deštrukcie cirkvi či exkomunikácie.“
Opäť môžeme nájsť paralelu so súčasnou mladšou generáciou, ktorá sa v hodnotových či politických sporoch, ktoré v posledných rokoch ovládajú celý západný svet (migranti, LGBT, pravica/ľavica…), stavia na stranu umiernenosti, dialógu a rozumu. Previazanie Erazmovho mena so študentským programom je príhodné, snaha slávneho humanistu o mierové, pokojné a rozumové riešenie problémov je však základným odkazom. Napokon jedna z legiend o programe tvrdí, že vznikol, aby zabránil ďalším vojnám – keď budú Nemec a Poliak či Francúz a Angličan bývalými spolužiakmi, nebudú chcieť bojovať.
Erazmus batôžkar
Tým, že sa Erazmus nepriklonil na stranu radikálnych reformátorov ani dogmatických odporcov reformácie, si v Európe 16. storočia narobil aj nepriateľov. Keďže jeho meno nieslo veľkú úctu, často sa nepriateľstvo prejavovalo len ohováraním a intrigami. Známa je epizóda o pozvánke Erazma do Čiech, kde jeho myšlienky zatracovala pražská kapitula. Pozvánku dostal od českého humanistu Jana Šlechtu zo Všehrd, ktorý mu ponúkol aj bezpečný sprievod. "Neviem, čo by som v Prahe robil, a nepáči sa mi krajina, kde je potrebné mať sprievodcu,” odpísal mu s dávkou irónie Erazmus.
Ak je snom mladých ľudí spoznávanie sveta, tak snívajú spolu s Erazmom. Iste, Erazmus nebol batôžkarom prespávajúcim po hosteloch, ale učencom na cestách. No poznanie, že cestovanie rozvíja fantáziu a kontakty so svetom ho robia menším a zrozumiteľnejším, určite chápe rovnako aj súčasná generácia. Menej sa vie, že program Erasmus je tiež akronymom z názvu European Action Scheme for the Mobility of Univeristy Students (Európska akčná schéma pre mobilitu univerzitných študentov). Názov, ktorý je najlepším dôkazom, že Európania sa majú ešte od Erazma čo učiť – napríklad v hravosti so slovami.
Medzi deviatimi miliónmi Európanov, ktorí prešli programom Erasmus, je aj množstvo súčasných politikov. Politológ Stefan Wolff sa preto pred časom dal uniesť a prognózoval: "Dajte tomu 15, 20, či 25 rokov a Európu budú viesť lídri s iným pohľadom na európsku identitu ako dnes.” Vžilo sa aj pomenovanie Erazmova generácia. A tu prichádzame k poslednému odkazu Erazma. Či skôr k varovaniu. Hoci bol súdobou cirkvou označovaný aj za kacíra, vyhol sa poprave. No jeho myšlienky tolerancie, ale aj vzájomného porozumenia a spoznávania nezvíťazili ani po vyše poltisícročí.