Foto: Hogwash
Nie ďaleko, vlastne len čo by ste igelitovou taškou s logom reťazca dohodili od bratislavského obchodného domu My (bývalý Prior), už dlhšiu dobu púta pozornosť nápadný plagát. Sú na ňom dočervena sfarbené otvorené dlane a nápis "Lacné ruky – teraz iba 2,50€ za hodinu”, s podtitulom "akcia 1+1 zdarma”. Hoci v spleti akciových letákov a reklamných plagátov človek na ulici vizuálny smog už akosi podvedome prehliada, tento plagát má tú moc, že okoloidúci o ďalší meter-dva zastane, zaradí krátku spiatočku a možno aj prekvapený na chvíľu pustí z rúk igelitky.
Počúvaj obra
Skupina študentov a kamarátov z Vysokej školy výtvarných umení mala na konci 90. rokov jasný cieľ. Práca v reklame, pri tvorbe počítačových hier alebo v obdobnom dynamickom a dobre platenom odvetví. Po dekáde rutinnej práce si však uvedomili, že napriek elitnému vzdelaniu v rámci nášho regiónu sú vlastne len pomocnými silami v pseudokreatívnej reklamnej mašinérii a že pracujú na projektoch, s ktorými vôbec nie sú stotožnení. Nastal čas investovať svoj kreatívny talent do rozvoja vlastných myšlienok.
Istým kompromisom so systémom bolo vydobyť si u zamestnávateľov jeden deň voľna na voľnú tvorbu. Ale čím ho vyplniť? Odpoveď sa skrývala v polici s tričkami v jednom viedenskom obchode. "Vytiahol som spomedzi tričiek jedno, na ktorom bol nápis 1989. A zrazu ma osvietilo, akoby som na ňom videl napísané svoje meno,” hovorí jeden zo zakladateľov Hogwash, značky, ktorá chce na verejnosti vystupovať pod kolektívnym označením a nie cez jednotlivcov. Tričko bolo dielom amerického streetartistu a aktivistu Sheparda Faireyho, známeho kampaňou z roku 1989 Obey Giant (Počúvaj obra).
Foto: Hogwash
Nálepky s kresbou a týmto nápisom rozliepal po celých Spojených štátoch, aby pobavil kamarátov zo skejterskej komunity. "Tá nálepka nemá nejaký zmysel, existuje len preto, aby na ňu ľudia reagovali, aby sa zastavili, zamysleli a možno skúsili nájsť nejaký význam sami,” hovoril Fairey o svojej prvej kampani, ktorá napokon zasiahla oveľa širšie publikum a pomohla odštartovať streetartový fenomén. Ironický tón jeho neskorších plagátov bol prvotnou inšpiráciou aj pre kreatívcov z Hogwash. Neskôr sa už naplno venovali stratégii zvanej podvratné pritakávanie, ktorej sa držia dodnes.
"Dlhšie sme ten spôsob vyjadrovania hľadali. Najskôr som rozmýšľal nad blogmi, ale písať je pre mňa dosť náročné. Tak sme sa rozhodli pre formu, na ktorú máme aj vzdelanie – plagáty a grafika. A keďže sme zistili, že priama kritika je málo efektívna, pretože ľudia za tým vidia vždy niečie skryté záujmy, rozhodli sme sa, že sa budeme tváriť, že akože veci podporujeme, ale v druhom čítaní človek spozná, že je za tým vtip a myslíme to úplne opačne,” dodávajú ľudia z Hogwash. Takýmto spôsobom sa im podarilo poukázať na ďalšiu zaujímavú vec…
Slogany namiesto hesiel
„Ideovo vychádzame z oslavy vládnuceho poriadku, poukazujeme na jeho úspechy v reálnom živote ľudí. Zameriavame sa na podnikateľské legendy, úspechy v budovaní montážnych hál a nákupných centier. Neúspechy systému vykresľujeme ako zlyhanie jednotlivcov. Základom nášho úspechu je inovatívny manažment. Približne 68 percent nášho času tvorí práca s ľuďmi, rozvoj a podpora. 32 percent času venujeme práci s klientmi, 86 percent trávime komunikáciou a 14 percent si nechávame na to ostatné. Dokopy pracujeme na 200 percent.“
Foto: Hogwash
Ironický ráz textu, ktorým sa Hogwash prezentuje na svojom webe, zachytí každý pozornejší čitateľ. Sotva si však niekto uvedomí, že je parafrázou propagačných textov dvoch rozdielnych režimov. Prvé tri vety sú upravenou poučkou o socialistickom realizme, ďalšie tri zase parafrázou na motivačné video na nábor nových ľudí do banky zo súčasnosti. A tu sa vraciame k magickému číslu 1989. Hogwash čaro tohto čísla ako akéhosi veľkého spoločenského prelomu ničí svojimi plagátmi, ktorými ukazuje, že bežný život skrátený do sloganov vykazuje len malé rozdiely.
„My skôr inklinujeme k anarchizmu ako k nejakej inej ideológii. A pre anarchistu, pre ktorého sú základom problémov rôzne hierarchie, sa svet spred roku 1989 dosť podobá na to, čo tu máme dnes,” hovoria tvorcovia z Hogwash. V praxi podobnosti ukazujú plagátmi, ktoré majú na prvý pohľad estetiku podobnú propagande minulej éry, no ironizujú v nich tú súčasnú. Ako napríklad na plagáte so zdravotnou sestrou a so sloganom: "Má vzácne poslanie. To by jej malo stačiť.“ Súčasnosť však kritizujú aj priamejšie. Na plagáte so žobrákom a s kreditkou tvrdia: „Socializmus sa skončil. Môžeš si požičať, koľko sa ti páči.“
Foto: Hogwash
"Náš plán je ľudí demotivovať, ale tých správnych ľudí – tých mladých roztlieskavačov systému. Dnes deťom v školách prezentujeme, že stačí zamakať, byť usilovný a poctivý a nič človeka nezastaví. Potom ochotne prídu do zamestnania, robia neplatené stáže, nadčasy a čakajú, kedy sa to začne. No niekedy medzi tridsiatkou a štyridsiatkou vyhoria a majú depresiu. A práve tú v nich chceme vyvolať hneď, aby začali frflať a byť nespokojní skôr, aby tí ľudia, ktorí majú reálnu moc niečo zmeniť, boli pod väčším tlakom celej spoločnosti,” vysvetľujú svoj zámer ľudia z Hogwash.
Z Facebooku medzi ľudí
Nie je však takýto prístup aj dúchaním do pahrieb extrémistov? Napríklad plagát, ktorý v Hogwash vyrobili pred minuloročnými parlamentnými voľbami, by sa zhodoval so svetonázorom frustrovaných voličov, ktorí vo voľbách utiekli aj k rôznym extrémistom a bláznom. Je na ňom ruka vyhadzujúca mincu a slogan: „Je jedno, ktorú stranu si zvolíš, obe patria tej istej banke,“ a podtitul „Stabilita napriek demokracii – jednota napriek pluralite.“ „Za tým plagátom si stojíme, pretože či tu vládla ľavica, alebo pravica, bolo to v istom zmysle naozaj jedno. V prípade Kotlebu to už ale jedno nie je,“ uznávajú tvorcovia z Hogwash.
Hoci tvrdia, že nahrávanie extrémistom im zatiaľ nik nevyčítal, pripúšťajú, že počas svojho dvojročného pôsobenia mali len málo zmysluplných konfrontácií o ich tvorbe. Pritom by takúto výmenu názorov sami radi uvítali. Aj preto v posledných mesiacoch menia stratégiu. Na ulici ostávajú, no Facebook rozširujú o galérie a výstavné priestory. Začiatkom roka vystavili plagáty v Nitrianskej galérii, aktuálne si ich tvorbu môžete pozrieť v priestoroch Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave na výstave nazvanej „Heslá zmĺkli, načúvaj sloganom!“
Foto: FSEV UK
„Nápad vystaviť plagáty Hogwash vyplynul zo spolupráce medzi Hogwash a publicistickým portálom Pole, v ktorom je aktívny náš zamestnanec Tomáš Profant,“ skonštatovala dekanka fakulty Lucia Mokrá. „Dlhé chodby fakulty sú ideálne na umiestnenie podnetov pre naše študentky a študentov. Je pre nás dôležité, aby mali prostredie, ktoré rozvíja nielen ich vedomosti, ale v dnešnej dobe také dôležité kritické myslenie.“
Kreatívci z Hogwash mali z vernisáže výstavy skôr rozpačité pocity, no vymaniť sa z facebookovej bubliny považujú za správny spôsob, ako o svojich dielach a zámeroch viac diskutovať.
Mimochodom, ako vlastne zvládajú to, že naďalej pôsobia aj v agentúrach a podieľajú sa na tom, proti čomu sami broja? "Vlastne nemáme príliš na výber. Ak nebudeme robiť nič, čo považujeme za nesprávne a škodlivé, skončíme niekde na periférii ako Egon Bondy. Takto sa presúvame od projektu k projektu a potom to vyhodíme z hlavy. Musíme živiť rodiny. Ale aj v tomto vidíme paralely dvoch svetov, ktoré rozdeľuje číslo 1989 a ktoré často porovnávame,” uzatvárajú v Hogwash.