Pojem Československo vyvoláva aj po 25 rokoch od zániku štátu skôr pozitívne asociácie. U tých, čo štát zažili, k tomu prispieva aj spomienkový optimizmus. Generácia, ktorá Československo pozná len z hodín dejepisu, je zase uchvátená jeho retro šarmom. S pojmom pracujú viaceré hipsterské módne značky, u mladých zaberá aj prebudený záujem o kvalitný československý dizajn. Napokon aj posledný prieskum verejnej mienky v oboch štátoch potvrdil, že kým 80 percent Čechov a 70 percent Slovákov vníma vznik Československa pozitívne, len 40 percent ľudí na oboch brehoch rieky Morava velebí jeho zánik.
Prežíva ale Československo aj inak ako v spomienkach? Skúsenosti z niektorých ázijských či afrických trhov hovoria o tom, že v hlavách miestnych ostáva Československo spojené. Vďaka silnej starej značke Made in Czechoslovakia. Tá sa oficiálne začala používať 1. januára 1920 pre exportné výrobky nového spoločného štátu. Jej nástup však tiež nebol priamočiary. Ako píše expert na hospodárske dejiny Československa Václav Průcha: "V povojnovej dobe boli české výrobky stále spájané so značkou made in Austria, až koncom 20. rokov si zahraničie už zvykalo na značku Made in Czechoslovakia.”
Nová značka sa za prvej republiky presadila za necelé desaťročie. (Označenie "made in …” však bolo vtedy stále novinkou, vo svete sa začalo využívať až v 80. rokoch 19. storočia). Dnes nevedia v niektorých krajinách nové národné názvy ten československý vytlačiť už štvrťstoročie. V mnohých rozvojových krajinách alebo štátoch bývalého socialistického bloku si onen nápis zapamätali vďaka trvanlivosti výrobkov – od automobilov cez porcelán až po zbrane. Značku však poznali aj na Západe. Gitarista skupiny Led Zeppelin Jimmy Page v jednom rozhovore spomenul, že na jednej z jeho prvých gitár bol i nápis – Made in Czechoslovakia.
Dá sa predpokladať, že tento problém by vyriešil čas. Značka Made in Czechoslovakia by odišla s generáciou, ktorá si ju pamätala. To by sa však veci nesmeli chytiť politici. V roku 2013 sa starú značku pokúsil oživiť slovenský premiér Robert Fico. "Máme spoločné skúsenosti, že v niektorých regiónoch sveta si nevšimli rozdelenie Česko-Slovenska a nerozumejú používaniu značiek Czech Made alebo Made in Slovakia,” vysvetľoval svoj zámer po stretnutí s vtedajším českým ministerským predsedom Jiřím Rusnokom. Išlo skôr o politické divadlo, z hľadiska európskej legislatívy by niečo podobné nebolo možné. Zavádzalo by to spotrebiteľa.
Nápad však žil ďalej. O pár mesiacov neskôr Česká exportná banka a slovenská Eximbanka veľkolepo oznámili obnovenie značky "Made in CzechoSlovakia”, tentoraz písanej s veľkým S. Cieľom bolo rozvíjať exportné príležitosti slovenských a českých firiem. O téme vtedy písali viaceré európske médiá, o staronovej značke sa zmienil aj Wall Street Journal. Marketéri však krok kritizovali, keďže nabúraval povedomie o ťažko budovaných značkách Czech Made a Made in Slovakia. Hoci sa teda príbeh Československa skončil v roku 1993, Czechoslovakia (aj vďaka resuscitáciám) neumiera ani v roku 2017.
Dočká sa spojenia hokej a futbal?
S Česko-Slovenskom sa skončili aj viaceré športové rivality. Niekdajšie veľkolepé futbalové či hokejové stretnutia medzi Spartou Praha a Slovanom Bratislava sa často skloňujú pri nekonečných debatách o obnovení veľkých spoločných líg – hokejovej či futbalovej. V prípade futbalistov sa o spojenej súťaži naposledy živo diskutovalo v roku 2013, no iniciatíva slovenskej strany nikdy nenašla v Česku podobné nadšenie. Kým zo slovenských klubov sa za spoločnú ligu vtedy vyslovilo desať z dvanástich účastníkov, na českej strane bolo za len šesť klubov zo štrnástich. A tak sa na zelenom trávniku Česko-Slovensko zatiaľ neobnovilo.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Úspešné slovenské a české tímy sa stretávajú iba v priateľských dueloch alebo v rôznych európskych súťažiach. Sparta so Slovanom si naposledy zmerali sily v skupinovej fáze Európskej ligy v roku 2014 a český tím mal v oboch zápasoch prevahu (3:0 a 4:0). Vrelo to aj medzi fanúšikmi oboch mužstiev, vyčíňanie chuligánov sa stalo ďalším argumentom proti spoločnej súťaži. Tento rok sa však uskutočnil aspoň Česko-slovenský superpohár, čo bol futbalový zápas medzi víťazom českého a slovenského futbalového pohára. Nadviazal tak na tradíciu Česko-slovenského pohára, ktorý sa naposledy uskutočnil v sezóne 1992/1993.
Podobný príbeh bez úspešného konca sa odohráva aj na ľade. O spoločnej súťaži sa naposledy rokovalo v roku 2011, záujem mali Slováci, ale aj český zväz. Rokovania však stroskotali na nesúhlase českých družstiev, a to aj napriek tomu, že spoločná súťaž by ich postavenie príliš neohrozila. Podľa jedného scenára zahŕňala len dva slovenské tímy (Slovan Bratislava a HC Košice), podľa iného tri (aj Duklu Trenčín). Úspechy českých a slovenských hokejistov na prelome tisícročí (Česko zbieralo medaily na MS od roku 1996, Slovensko od roku 2000) a ich spoločné duely skôr pomáhali upozorniť svet na to, že Československo je pasé.
Starý štát však predsa má aj v 21. storočí spoločné športové projekty. Už v roku 2000 vznikla československá súťaž mužov hádzanárov, no vydržala iba päť rokov. Druhý pokus spoločnej súťaže sa mal začať tento rok. V apríli 2016 české hádzanárske tímy navrhli obnovenie spoločnej ligy, no začiatkom tohto roka projekt stroskotal práve na váhaní českých klubov. Lepšie sa darí nadnárodnej spolupráci ženských hádzanárskych tímov, tento rok sa hrá už 16. ročník spoločnej československej ligy. V ročníku 2017/2018 sa zmenil jej názov z WHIL na MOL ligu. Z trinástich účastníkov je päť slovenských tímov.
Spoločnú históriu i jazykovú a geografickú blízkosť však využívajú rôzne menšie športy či záujmové združenia. Existuje napríklad Česko-slovenská HEMA liga, čo je súťaž historických bojových umení, ale aj Česko-slovenská súťaž poľovníckych trubačov. Na gymnáziu v Chebe zase organizujú česko-slovenskú dejepisnú súťaž pre stredoškolákov. Šesťdesiat percent otázok je v češtine, zvyšok v slovenčine. „Znejú tu dva jazyky. A to je dobré. V čase, keď sa tieto dva národy a mladí ľudia akoby od seba vzďaľovali,“ povedal pre Pravdu slovenský historik Roman Holec. Tak vyzerá Československo pre generáciu 21. storočia.
Študenti rozdiely nevnímajú
Najživší spoločný projekt Česka a Slovenska sa momentálne nachádza… na Morave. Všetko sa to začalo v roku 2001, keď Slovensko a Česká republika uzavreli zmluvu, vďaka ktorej môžu slovenskí študenti študovať v Česku bezplatne v slovenčine. V roku 2016 u západných susedov študovalo viac ako 22-tisíc Slovákov. Slovenská enkláva sa v posledných rokoch viaže najmä na Brno, kde študuje približne 6-tisíc Slovákov. Každý tretí medik na lekárskej fakulte pochádza zo Slovenska, na fakulte informatiky Masarykovej univerzity tvoria dokonca väčšinu (982 Slovákov oproti 943 Čechom).
Foto: Andrej Barát, Pravda, Andrej Barat
Otvorenosť českých univerzít pritom prerušila tendencie rázneho odlúčenia bratských národov, ktoré prevládali v 90. rokoch. Podľa informácií Českého rozhlasu necelých desať rokov po rozdelení žilo v Česku len 24-tisíc Slovákov, našincov tam početne prerástla ukrajinská a takmer aj vietnamská menšina. "Od tej doby ale Slovákov vytrvalo pribúda, vlani ich v Česku žilo 107-tisíc a pokiaľ sa trend nezmení, najneskôr za rok budú najsilnejšou tuzemskou menšinou,“ píše pre web Českého rozhlasu Ján Boček. Polovica z nich žije v troch veľkých mestách – Prahe, Brne a v Plzni. Práve scéna v Brne má najviac právo na prívlastok československá.
Niekdajší sen vytvoriť jeden „československý národ“ sa tu podarilo čiastočne a pritom nenásilne uskutočniť. Ako v reportáži Víkendu tvrdila Gabriela Véghová, ktorá v Brne učila komunikáciu človeka s počítačom: "Nie je dôvod rozoznávať Slovákov a Čechov. Všetci fungujeme v tej istej spoločnosti, máme kultúrne veľmi blízko a pracujeme na spoločných projektoch. Po štyroch rokoch v Brne už ani nevnímam, či so mnou niekto hovorí po česky, alebo po slovensky, pre pochopenie konverzácie to vôbec nie je podstatné.“
Bariéry padajú a Československo ožíva aj vo firemnej oblasti. Slovo Czechoslovakia využil napríklad slovenský podnikateľ Richard Galovič, ktorý obnovil tradíciu klasických československých bicyklov pod značkou Favorit Czechoslovakia. Tie sa konštruovali od roku 1951 v českých Rokycanoch, pred prevratom v roku 1989 sa ich vyrábalo 80-tisíc ročne. Podnik však v roku 2001 skrachoval. Nadšenie hipsterov pre bicykle a pre retro bolo ideálnym impulzom na obnovenie slávnej značky. Pri Favorite slovenský podnikateľ spojil sily s českým investorom, pri vodke Czechoslovakia zase skombinovali český lieh a slovenskú vodu. To sú len dva z mnohých príkladov spoločných česko-slovenských firemných spoluprác. Tie dobre fungujú aj v šoubiznise.
A práve šoubiznis približuje mŕtvy štát aj generácii, čo ho nikdy nezažila. Keď v roku 2008 vyšla v Pravde reportáž k 90. výročiu vzniku Československa, českí vysokoškoláci sa v nej priznávali, že keď si majú vybrať medzi slovenskými a anglickými skriptami, siahnu skôr po anglických, keďže im lepšie rozumejú. Nástup širokej ponuky komerčných televízií spôsobil, že deti s jazykom susedov prichádzali do kontaktu čoraz menej. Jazykovú osvetu pre mladých preto čiastočne prinavrátili koncepty ako Česko Slovenská SuperStar či Česko Slovensko má talent. A práve tzv. federálne relácie boli vari najokatejším spojením rozdeleného štátu v posledných rokoch.